Vedci vedia, že máme sklon mať predsudky voči ľuďom, ktorí plačú pri pozeraní dojímavých filmov. Máme tendenciu pozerať sa na ľudí, ktorí plačú, ako na emocionálne slabých.
Asi zriedkavo budeme plač pri pozeraní filmov považovať za znak duševnej sily.
Ak ale odložíme naše negatívne stereotypy bokom, uvedomíme si, že emocionálne výlevy, akým je aj plač, nám pomáhajú lepšie nadviazať priateľský kontakt s inými.
Dávame im tak najavo, že sa vieme veľmi dobre vžiť do ich emócií.
Keď plačeme pri pozeraní filmov znamená to, že máme schopnosť empatie
Empatia je schopnosť, ktorá nám umožňuje pochopiť, ako sa cíti niekto iný. Empatia sa zakladá buď na našej skúsenosti s podobnou situáciou, alebo na rozoznaní prejavov správania, ktoré pozorujeme u druhej osoby.
Postava dôstojníčky Deanny Troi z televízneho seriálu Star Trek: Nová generácia je v populárnej kultúre najlepším príkladom toho, ako by sme si asi mohli predstaviť empatickú osobu.
Keď plačeme pri pozeraní filmov, znamená to, že máme schopnosť pochopiť citové rozpoloženie inej osoby, emócie ktorej vychádzajú z určitej situácie.
Okrem situácie, v ktorej sa táto osoba nachádza, ďalším hlavným indikátorom jej emócií je samozrejme výraz v jej tvári.
Hoci prežívaná bolesť patrí niekomu inému, napríklad hercovi vo filme, vieme, aký je to pocit byť zranený, aký je pocit zármutku, dojatia či radosti. Preto sa vieme vcítiť „do kože“ človeka, ktorý prejavuje tie isté emócie.
Empatické osoby bývajú po duševnej stránke veľmi silné, pretože emocionálne výlevy dokážu byť fyzicky veľmi vyčerpávajúce.
Schopnosť emocionálneho spojenia sa s druhými ľuďmi je veľmi dôležitou spoločenskou schopnosťou, ktorá je ale často prehliadaná a nedocenená.
Schopnosť nadviazať emocionálne spojenie a schopnosť súcitu v dôležitých situáciách nám môže pomôcť dosiahnuť úspech vo výchove, v kariére či v partnerských vzťahoch.
„Mať súcit ale zároveň aj silu sa darí málokomu.“ – Yasmin Mogahed
Keď plačeme pri pozeraní filmov, znamená to, že máme emočnú inteligenciu, sme extrovertmi a máme sebaúctu
Vedci skúmali osoby, ktoré plakali pri pozeraní filmov a identifikovali viacero osobnostných čŕt skúmaných osôb, ktoré majú súvislosť s plačom a smútkom.
Medzi tieto osobnostné črty patria najmä empatia, extrovertnosť, ženskosť, sebaúcta, ale aj ľahšie podliehanie stresu.
Výskum potvrdil, že ženy, ktoré plakali počas sledovania filmu častejšie, uvádzali pocit smútku aj po skončení filmu v porovnaní s mužmi, ktorí síce pri pozeraní filmu plakali, no po jeho skončení neuvádzali k filmu žiaden citový vzťah.
Duševne silných ľudí si obvykle predstavujeme tak, že sa dokážu chopiť vedúcej úlohy v spoločenských vzťahoch. Zdá sa teda, že ľudia ktorí plačú, pri pozeraní filmov nespĺňajú našu predstavu o duševne silných osobnostiach.
Pripomeňme však, že extrovertnosť bola jednou z prekvapujúcich osobnostných čŕt vo vyššie zmienenom výskume. Vedci tiež zistili, že osobnostné črty, ktoré súvisia s plačom pri pozeraní filmov, majú tiež spojitosť so silou ega či mierou sebaúcty.
Tie chápeme ako duševnú silu, ktorá vychádza z vedomia vlastnej hodnoty a toho, že sme hodní rešpektu. Mohli by sme si povedať, že ľudia ktorí plačú pri pozeraní filmov, majú pred ostanými ľuďmi výhodu.
Schopnosť postrehnúť jemné náznaky emócií, odtiene v tóne hlasu, reč tela, jemné výrazy v tvári či vnímanie našej vlastnej intuície a toho známeho „zvláštneho pocitu“ nám umožňuje určiť, ako sa cítia osoby, s ktorými práve komunikujeme.
Experti na techniky predaja by boli za získanie takýchto informácií ochotní aj zabíjať, pretože by tak mohli omnoho presnejšie určiť, prečo je niektorý produkt v obľube a iný nie.
Plač pri pozeraní filmu je súčasťou zážitku, pri ktorom sa do deja filmu úplne pohrúžime. Jeden z ďalších výskumov si všímal ilúziu, pri ktorej mal divák pocit, že má dve telá v jednom a tom istom čase v priebehu filmu.
Aj keď vieme, že film je len fikciou, z výskumu vyplýva, že vnímavejšie osoby sa vnímajú byť súčasne uprostred deja filmu, ale aj mimo neho.
Konflikt medzi tým, že práve sedíme v hľadisku kina, ale zároveň sme súčasťou skúsenosti hercov vo filme, môže v nás ako divákoch vyvolávať pocity „závratu a ťažoby, rušivé, ale zároveň – do určitej miery – príjemné pocity“.
Tieto pocity môžu byť ešte výrazne znásobené za použitia multimediálnych prostriedkov ako sú 3-D filmy či virtuálna realita.
Záver
Radi si poplačete pri sledovaní nejakého filmu? Ak Vám niekto niekedy povedal, že ste „precitlivení“, nižšie uvedené video je práve pre Vás.
Nebojte sa prejavovať svoje emócie na verejnosti a nebráňte sa o nich hovoriť. Emócie sú pre vás darom a robia vás silnejšími osobnosťami.
Sú znakom toho, že o živote premýšľate v hlbších súvislostiach.
Spracovala: Silavedomia.sk
Pridaj komentár