Vo svojom článku „Majster lásky“ autorka Emily Smithová uvádza, že zo všetkých párov, ktoré sa zosobášia, len 3 z 10 zostane v zdravom a šťastnom manželstve.
Napríklad v júli, ktorý je najobľúbenejší mesiac pre svadby, si svoje áno len v Amerike povie približne 13 tisíc párov, čím sa zaviažu k doživotnému partnerstvu (ak sa časom nerozvedú).
Štúdium manželstva
Sociológovia po prvý krát začali študovať manželstvo jeho pozorovaním v 70-tych rokoch 20. storočia. Bola to reakcia na vtedajšiu krízu, keď sa ľudia rozvádzali v tempe ako nikdy predtým.
Obávali sa, aké dôsledky budú mať tieto rozvody na deti.
Preto sa psychológovia rozhodli rozhodiť na manželské páry „vedecké siete“. Priviedli ich do svojich laboratórií (či ambulancií), kde ich pozorovali a snažili sa zistiť, aké sú ingrediencie zdravého a trvácneho vzťahu.
Tím výskumníkov napojil páry na elektródy a potom sa ich pýtali niekoľko otázok o ich vzťahu, ako sa stretli, aké mali hlavné konflikty a tiež sa zaujímali o ich pozitívne myšlienky.
Pokým testovacie páry rozprávali, elektródy zaznamenávali ich prietok krvi, tlkot srdca a mieru potenia.
Potom poslali výskumníci páry domov. Znovu ich kontaktovali o šesť rokov neskôr, aby zistili, či sú stále spolu.
Z údajov, ktoré získali, rozčlenili páry do dvoch hlavných skupín.
- majstri
- pohromy
Majstri boli stále šťastne spolu aj po 6 rokoch. Pohromy sa buď rozišli, alebo boli síce stále spolu, no chronicky nešťastní.
Čo ma s tým všetkým spoločné psychológia?
Problém bol, že aj „pohromy“ stále vykazovali známky vzájomnej fyzickej príťažlivosti, no v štýle bojového alebo únikového módu.
To znamená, že biologické faktory v tom neboli.
Sedenie vedľa svojho partnera a vzájomná konverzácia však bola pre nich podobná trauma, ako keby čelili zuby čeriacemu tigrovi.
„Existuje zvyk stavu mysle, ktorý majú majstri,“ vysvetľuje v interview jeden z výskumníkov.
„Je ním toto: Vyhľadávajú vo svojom sociálnom okolí veci, ktoré majú radi a za ktoré radi poďakujú. Budujú túto kultúru rešpektu a vďačnosti veľmi cielene. Pohromy, na strane druhej, vyhľadávajú vo svojom sociálnom okolí partnerove chyby.“
Faktor č.1 – to, čo vzťahy ničí
Vedci zistili, že pohŕdanie je dôvodom číslo 1, ktorý trhá partnerské vzťahy.
Ľudom zameriavajúcim sa na kritizovanie druhých, unikne 50% pozitívnych vecí, ktoré ich partneri robia. Môžu dokonca vytvoriť aj negativitu tam, kde žiadna nie je!
Ľudia, ktorí nastavujú svojim partnerom studené plece – čiže ich vedome ignorujú alebo reagujú na nich minimálne – ničia svoje vzťahy tým, že sa ich partner potom cíti zbytočný, neviditeľný a bezcenný.
Ľudia, ktorí sa k svojim partnerom správajú s dešpektom a neustále ich kritizujú nerobia nič iné ako ďalšiu škodu svojmu vzťahu.
Faktor č.2 – to, čo dáva vzťahu stabilitu
Láskavosť je druhý najdôležitejší indikátor (spolu s emocionálnou stabilitou) spokojnosti a stability vo vzťahu. Láskavosť robí to, že sa každý z partnerov cíti, že je o neho postarané, rozumie sa mu, čiže jednoducho, že je ľúbený.
Najťažšie je praktizovať láskavosť samozrejme počas hádky. Je to však ten najdôležitejší čas, kedy to je potrebné robiť.
Ak necháte pohŕdanie a agresivitu uniknúť spod kontroly počas konfliktu, môže to na vzťahu narobiť nenapraviteľnú škodu.
„Láskavosť neznamená, že nebudeme vyjadrovať svoj hnev,“ vysvetľuje Julie Gottmanová.
„Ale láskavosť určuje to, ako si zvolíme vyjadriť svoj hnev. Môžete po svojom partnerovi hádzať kópie. Alebo mu môžete vysvetliť, prečo sa hneváte a cítite sa zranene. To je tá milšia cesta.“
Keď chcú ľudia praktizovať láskavosť, myslia sa tým predovšetkým malé akty štedrosti, ako napríklad vzájomné kupovanie si darčekov alebo vzájomná masáž tu a tam.
Toto sú výborné príklady ústretovosti, no láskavosť by mala byť zabudovaná aj priamo do „chrbtovej kosti“ vzťahu prostredníctvom toho, ako sa k sebe navzájom partneri denno-denne správajú. A to bez ohľadu na to, či si dajú niekedy masáž či obdaria čokoládou.
Ďalšie mocné stratégie láskavosti sa týkajú zdieľaných pôžitkov.
Jedným klasickým príkladom u vzťahov, ktoré končili pohromou bolo, že nedokázali nadviazať spojenie pri dobrých správach týkajúcich sa toho druhého.
Keď napríklad jeden z partnerov sa pochválil povýšením v práci, druhý na to reagoval nezainteresovane – pozrel sa na hodinky alebo ukončil konverzáciu stručnou poznámkou typu „Tak to je teda pekné“.
Časom sa začnú kopiť bežné stresy spoločného života ako deti, kariéra, priatelia, svokrovci a ďalšie rušivé vplyvy vytláčajúce čas na romantiku a intímne chvíle.
Vtedy začnú partneri vynakladať menej námahy na budovanie svojho vzťahu a nechávajú drobné spory postupne ho zničiť.
U väčšiny manželstiev miera uspokojenia prudko klesá počas prvých niekoľkých rokov spoločného života. Avšak páry, ktoré nielen spolu vydržia, ale žijú dlhé roky šťastne, vždy vedie napred duch láskavosti a štedrosti.
Spracovala: Silavedomia.sk
Pridaj komentár