Rodinné vzťahy vedia byť komplikované a občas dosiahnu bod, kedy sa môžeme potrebovať odlúčiť od určitého člena rodiny. Toto rozhodne nie je ľahké a treba sa vážne zamyslieť nad vaším zdravím a zdravím dotknutého člena rodiny.
Klinická psychologička a autorka novej knihy Ale to je tvoja rodina… pretínanie pút s toxickými členmi rodiny, Sherrie Campbellová, ponúka radu, ako zistiť, či ste v toxickom vzťahu a čo s tým robiť.
V tomto úryvku z jej knihy Campbellová ponúka niekoľko možností obmedzeného kontaktu s členmi rodiny, od ktorých si možno potrebujete držať odstup. Pripomína nám, že každá situácia je iná a že to pre vás v tomto čase nemusí byť to najlepšie.
Čo sa týka vzdania sa vzťahov s toxickými členmi našej rodiny, máme k dispozícii niekoľko možností. Z vlastnej skúsenosti a zo starostlivosti o iných viem, že dôležité je vyskúšať všetky tieto možnosti.
Keď vyskúšame všetky, ľahšie sa zmierujeme s naším konečným rozhodnutím neprichádzať s nimi viac do styku. Pochopíme totiž, že nám toxickí ľudia v našich životoch nedávajú inú možnosť.
1. Srdečný kontakt
Prvým krokom k stanoveniu hraníc týchto toxických vzťahov je možnosť srdečného kontaktu. Prostredníctvom tejto voľby v prítomnosti toxických členov našej rodiny niečo predstierame, kým to nedosiahneme.
Pri srdečnom kontakte si dávame pozor, aby sme priveľmi neodhaľovali, čo cítime. Konverzácie a emócie sa snažíme udržiavať povrchné, pozitívne a príjemné a zväčša o toxických členoch našej rodiny.
Keďže majú radi pocit, že všetko je o nich, môžeme to využívať ako vhodnú stratégiu, uvedomujúc si, že to robíme zámerne ako spôsob pre vyhnutie sa neželenej dráme, aspoň do takej miery, akej sme schopní.
Vedomie, že to robíme zámerne, nám pomáha vyhnúť sa sebaobviňovaniu za neustále vzdávanie sa našich potrieb v prospech členov našej toxickej rodiny, aby sme ich urobili šťastnými.
Srdečný kontakt môže fungovať, aspoň krátkodobo. Problém je v tom, že manipulatívni členovia našej rodiny nemajú radi, keď sú veci pokojné alebo srdečné. Preto pravdepodobne nájdu spôsob, ako sa nám dostať pod kožu, v snahe vyvolať u nás stratu kontroly nad naším cieľom a aby sme znova skončili v ich deštrukčnej pavučine.
2. Obmedzený kontakt
Ďalšou možnosťou je iniciovať s toxickými členmi vašej rodiny len obmedzený kontakt. Pri tejto možnosti sa rozhodneme vídať ich, či hovoriť s nimi len na rodinných stretnutiach, alebo pri iných významných sviatkoch a udalostiach.
Mimo nich robíme všetko pre to, aby sme sa im vyhli. Aj táto možnosť môže chvíľu fungovať, no toxickí členovia našej rodiny ju rýchlo pochopia a budú robiť všetko možné, aby sa plne natlačili späť do našich životov.
Ja som na toxických členov svojej rodiny vyskúšala obe tieto možnosti, a ak sme nebývali v rovnakom meste, fungovali. No vo chvíli, keď sme sa ocitli v osobnom kontakte, sa začali ich manipulácie a ja som sa ani nenazdala a musela som sa obhajovať.
A oni konali, akoby som bola tá najhoršia, najodpornejšia ľudská bytosť na svete.
Najdôležitejšie je toto: Keď toxickí členovia našej rodiny vycítia, že sme sa stiahli, alebo sa odťahujeme, stupňujú svoje manipulácie, lebo nerešpektujú žiadne naše potreby na priestor.
Nechcú, aby sme mali priestor ani čas racionálne premýšľať nad naším vzťahom k nim, lebo keď tak urobíme, budú odhalení a stratení.
Z tohto dôvodu je najhorším priestorom na fungovanie s toxickými členmi našej rodiny zlatá stredná cesta. Nemajú ani tušenia, ako sa v tomto priestore chovať. Chcú mať všetko alebo nič.
Keď toxickí členovia našej rodiny vytušia medzi nami ten sivý priestor, zvyčajne s nami prerušia putá.
3. Žiadny kontakt
Keď nakoniec s toxickými členmi našej rodiny dospejeme do bodu, kedy usúdime, že jedinou zdravou voľbou pre nás je žiadny kontakt, dostali sme sa do frontových línií veľmi náročného, oslobodzujúceho, a napriek tomu veľmi bolestivého rozhodnutia.
Keď sme na tomto mieste, môžeme si byť istí, že sme zrejme zažívali viac zlého zaobchádzania, než sme si kedy zaslúžili – ak sme si vôbec nejaké zaslúžili.
Keď sme dospeli do tohto bodu, môžeme si byť istí, že sme k tomu boli dotlačení toxickými členmi našej rodiny. Nikdy sa nesmieme cítiť vinní za to, že chránime sami seba voľbou žiadneho kontaktu.
Máme plné právo chrániť sa pred tými, ktorí nami manipulujú a citovo nás zneužívajú. V istom bode sme toxických členov našej rodiny milovali a nadovšetko ich v našich životoch chceli.
Lenže časom sme až príliš často obetovali naše šťastie a slúžili tomu ich, držali sme jazyk za zubami, keď sme sa zúfalo chceli ozvať a robili, čo chceli oni, lebo to bolo jednoduchšie, než zamestnávať sa ich drámami.
Musíme pochopiť, že k dverám, ktoré sa teraz chystáme zabuchnúť, nás skrátka priviedli toxickí členovia našej rodiny.
Dôležité otázky predtým, než sa rozhodneme ukončiť akýkoľvek kontakt:
- Prizná si niekedy táto osoba, že sa mýli?
- Dočkáte sa niekedy od tejto osoby úprimného ospravedlnenia a zmení svoje správanie?
- Prejavuje táto osoba výčitky svedomia za to, čo vykonala?
- Rešpektuje táto osoba vami stanovené limity či hranice?
- Je táto osoba ochotná urobiť čokoľvek, aby vzťah s vami fungoval?
Ak sú odpoveďami na tieto otázky presvedčivé nie, tak potrebujete zvážiť pretnutie pút.
Toto rozhodnutie je v nás skôr vynútené, než dobrovoľné, a je tiež mätúce, lebo nás učili veriť, že prerušenie vzťahov s rodinou je morálne nesprávne. Lenže, toxickí členovia našej rodiny sú iba ľudia a nie vždy zdraví.
V skutočnosti, keby títo jednotlivci neboli členmi našej rodiny, nikdy by sme si ich nevybrali za súčasť našich životov. Kvôli ideálu rodiny trávime roky obetovaním svojho duševného a citového zdravia s predstavou, že túto obeť prinášať musíme, lebo títo ľudia sú rodina.
Sme naučení veriť, že keď s nimi ukončíme vzťahy, sme tí zlí my. Nikto netúži mať pocit, že je vyslovene zlý.
Napriek tomu je tu niečo, čo viem naisto. Je ďaleko lepšie spraviť rozhodnutie nemať žiadny kontakt a zlomiť si srdce, než zotrvávať vo vzťahu, v ktorom nám toxickí členovia našej rodiny lámu srdce opakovane.
V článku pre Huffington Post, ktorý som napísala v roku 2016, som sa zaoberala tvrdou pravdou o tom, kedy a prečo môžeme potrebovať preťať putá s toxickými členmi našej rodiny, aby sme zachránili sami seba.
K žiadnemu kontaktu sa potrebujete uchýliť vtedy, keď…
…vzťah je založený na akomkoľvek type zneužívania: duševného, fyzického, sexuálneho, verbálneho či emocionálneho,
…jediný kontakt, ktorý s nimi máte, je negatívny,
…vzťah vytvára toľko stresu, že ovplyvňuje dôležité oblasti vášho života v práci alebo doma,
…zistíte, že ste posadnutí rečami o sebe a snahou uvádzať na správnu mieru nesprávne informácie a že ste neustále odstrkovaní do tej miery, že kvôli tomu nemôžete spávať,
…celý vzťah je o tom druhom a nejestvuje žiadny reálny dôvod, prečo by ten druhý nemohol vynaložiť nejaké úsilie pre zdravie a udržanie vzťahu s vami,
…vzťahu dominujú hry, v ktorých nikto nič nezískava, majúce za cieľ urobiť z toho druhého blázna – ako sú mlčanie, obviňovanie a stále ste súčasťou hádok, ktoré nemajú víťaza.
Keď sa v nejakom vzťahu objavujú tieto charakteristiky, musíte im venovať pozornosť a zvážiť odchod zo vzťahu.
Zaistite si podporný systém
Veľmi vám odporúčam, aby ste si skôr, než sa rozhodnete prerušiť kontakt, vytvorili systém láskavej podpory a mali tak istotu, že po vykonaní tejto zmeny nebudete sami. To, na čo musíte byť pripravení, je reakcia toxických členov vašej rodiny.
Zrejme budú robiť všetko, čo je v ich silách, aby vás izolovali od vašich hlavných podporovateľov a obrátili ich proti vám. Keď cítite, že sa naplno rozbehla očierňovacia kampaň, musíte si sľúbiť, že zostanete ticho a nezapojíte sa do nej.
Iba ju nechajte nastať a prehrmieť. Čím viac proti očierňovaniu bojujete, tým budú klebety a lži väčšie, a tým väčším bláznom sa budete zdať ostatným.
Toxickí členovia našej rodiny nás očierňujú z jediného dôvodu – aby sa nás pokúsili obrať o samotný podporný systém, ktorý potrebujeme a ktorý si zaslúžime.
Chcú mať istotu, že sme prišli o mäkké miesto dopadu a že na svojej strane nemáme ľudí, podporujúcich naše rozhodnutie.
Ak chceme byť zdraví my, musíme sa pripraviť na skutočnosť, že po opustení toxických členov našej rodiny budeme tiež pravdepodobne nútení opustiť mnohých ďalších, ktorí nás s nimi spájajú.
Musíme s tým byť VYSPORIADANÍ, prijať to ako akceptovateľnú stratu. Sama som vo svojom živote zažila a videla mnohých ľudí v podobnom postavení, ako veľmi sa veci zlepšili, keď spravili tieto rozhodnutia.
Isté je, že je to v určitom ohľade cesta naslepo. Nemôžeme predvídať všetko, čo sa stane. Som ale presvedčená, že vždy, keď sa pozitívne zasadíme za naše duševné a citové zdravie, zistíme, že zívajúce a prázdne miesta v našich životoch nakoniec nahradia ľudia a situácie, ktoré sú pre nás lepšie a zdravšie.
Spracovala: Silavedomia.sk
Vladimír Kostič says
Pri článkoch o tom, ako sa chrániť pred toxickými ľuďmi, ma vždy fascinuje to, že v nich nikdy nie je ani slovo o tom, či náhodou tým toxickým nie je ten, ktorý o iných ľuďoch hovorí, že sú toxickí. Jednoducho, toxický je vždy ten druhý, lebo ja som „baránok boží“ a vo mne predsa nemôže byť chyba.
Ale čo keď ten domnelo toxický sa tak správa preto, lebo ja sa správam ako idiot?
redakcia says
Veď ak sa čítajúci spozná v popise toxického človeka, tak snáď pochopí, že je ním možno on/ona.
Jarmila says
V článku je popísané o toxických ľuďoch pri ktorých spoločnosť / rodina nemá na výber ako s nimi jednať. Podobne ako pri chovaní recidivistov či delikventov, ktorí musia byť izolovaní od spoločnosti a umiestnení do detenčného ústavu, či do zariadenia pre výkon odňatia slobody. Spoločnosť žiadnemu delikventovi nič zlé nespravila. Nijak neprevinila sa. Problematika je v delikventovi a v jeho delikventnom chovaní sa. Namieste je len izolácia dotyčného a žiadne kontakty. Podobnú skúsenosť mám z rodiny. Jeden príbuzný radšej odsťahoval sa zo spoločnej domácnosti, ktorú zdieľal s prvou manželkou. Presťahoval sa do internátu než aby doma trpel komandovanie exmanželky, jej autoritatívne chovanie a svárlivú povahu. Neskôr podal návrh na rozvod. Prvé manželstvo bolo rozvedené po 8 rokoch. Po rozvode žije v druhom manželstve 39 rokov, pretože druhá manželka má prívetivú povahu, nie je svárlivá a má záujem s každým vychádzať po dobrom. Každý zo širšej rodiny poznáme toho príbuzného (ktorý rozviedol sa), že nie je toxický človek, ale človek s ktorým dá sa vychádzať po dobrom. S každým slušne komunikuje. Nikoho nekomanduje, nikoho neironizuje. Toxické osoby sú toxické v tom, že vyvolávajú zbytočné hádky, zadrapujú do ostatných, trúsia oplzlé či obscénne komentáre, sekírujú, komandujú, buzerujú, ironizujú každého, na všetko nadávajú… apod… a nikdy nemajú k tomu žiaden dôvod. Sú to proste také toxické povahy od narodenia. Je potreba od nich len izolovať sa a ukončiť kontakty.
Anna says
Je tým bolestivejšie, ak tou toxickou osobou je Vaše vlastné dieťa. Ja mám problémy so svojou dcérou, takmer od jej narodenia. Neviem si vysvetliť čo sa mohlo stať, že sa tak správa. Už je aj ona matkou dospelých detí, ale ku mne k matke sa ozaj zle správa. Napr. nepotrebuje vediem omne nič, nezavolá, nepríde sa na mňa pozrieť hoci som už v rokoch. Ak som sa spýtala prosím, prezvoň mi a ja Ti zavolam. Jej odpoveď bola, ja musím mať na teba náladu. Pritom sa jej nesťažujem, nežiadam ju o nič, len jedna matka potrebuje vedieť ako sa jej dieťaťu darí. V poslednom čase cítim, že toto jej správanie mi nerobí dobre, kritizuje má vo všetkom. Nevolám jej, nechodím ku ním ,hoci len o jednu ulicu býva ďalej. Našla som si náhradu u úplne cudzích ľudí, u susedov, ktorí mi s láskou pomáhajú a ja zase opätovne im. Tak menej pociťujem, chýbajúcu lásku svojej dcéry. Bolí to a veľmi, zvlášť keď starší človek žije sám. Manžel mi zomrel, ten mal podobnú povahu a myslím si, že dcéra je celá po ňom. Nie dávno mala narodeniny zaniesla som jej malý darček , prišla som s plačom domov, hoci celý čas som len mlčala, chcela som ju len počúvať a ani to nebolo dobre- vraj jej odoberám energiu. Teraz pred týždňom mala meniny, už som tam ani nešla len som jej darček poslala, ani sa mi neozvala ,mama ďakujem už len za to, že si si robila starosti a nezabudla si. Slušnosťou je aspoň sa ozvať a poďakovať. Čo robiť s takým 51 ročným dieťaťom? Ako túto nevraživosť odstrániť? Ďakujem za odpoveď.
Ja says
Človek, ako živá bytosť a jedinečná podstata, mal by mať najprv seba rád, poznať svoje hranice skvelej osobnosti a nedať sa vycicať toxickou bytosťou.