„Rozdiel medzi dobrým životom a zlým životom spočíva v tom, ako dobre viete prechádzať ohňom.“ – Carl Jung
Hlúpa pozitivita. Hlúpe pocity. Kašlite na snahu cítiť sa dobre po celý čas. Namiesto toho sa sústreďte na to, aby ste sa stali lepšou verziou seba samého. Sústreďte sa na činnosť.
Ešte lepšie, buďte proaktívni. Je to menej o cítení sa pozitívne a viac o pozitívnom konaní. Viac šťastia je v lyžičke ťažko vydobytého seba zlepšenia než v oceáne plnom seba utvrdzovania.
Pozitivita je opakom motivácie
„Nech sú tvoje chodníky, po ktorých kráčaš krivé, kľukaté, osamelé, nebezpečné a dovedú ťa k najkrajšiemu výhľadu. Nech tvoje hory stúpajú do oblakov a nad ne.“ – Edward Abbey
Vec sa má takto: Nie je nič zlé na tom, že človek je šťastný. Keď ste šťastní, buďte za to vďační. Nasajte to. Absorbujte to. Krížom krážom.
Ale potom nechajte túto hlúposť odísť. Nezostaňte v tomto stave príliš dlho, lebo vyprcháte. Budete stagnovať. Stratíte sústredenie. Iné pocity a emócie vás toho môžu toľko naučiť (dokonca oveľa viac, ako niektorí tvrdia), čo vám žiadne šťastie nedá.
Všetci majú plné ústa rozširovania svojich zón pohody. Ale keď na to príde, väčšina ľudí zostane na svojom pohodlnom, pozitívnom, teplom a šťastnom piesočku. Pridržiavame sa ho bez toho, aby sme si to uvedomovali. Sme v ňom tak zachytení, že strácame zo zreteľa jedno z najpodstatnejších tajomstiev žitia konečných životov v zdanlivo nekonečnom vesmíre.
V čom spočíva tajomstvo?
Tým tajomstvom je brať všetko s mierou.
To zahŕňa tak pozitívne, ako aj negatívne emócie. Pozitívne emócie majú väčšiu schopnosť než tie negatívne držať vás ako rukojemníkov. Naproti tomu, negatívne emócie vás s väčšou pravdepodobnosťou budú motivovať.
Nehovorím, že treba byť po celý čas negatívnymi. Lebo aj negativitu treba brať s mierou. Ja hovorím to, aby ste používali negatívne emócie na to, aby vás motivovali k vykonaniu pozitívnych činov.
Opýtajte sa sami seba toto: Čo je motivujúcejšie? „urobil si to“ alebo „neexistuje, že to urobíš“.
S „urobil si to“ (alebo „zvládol si to“) už nie je nič, čo treba ešte urobiť. Už netreba ísť nikde inde. Ste hotoví. Ste spokojní. Vaša zóna pohody dosiahla svoju kapacitu. Uviazli ste.
Podľahli ste Komplexu majstra a opustili Myslenie začiatočníka. Naproti tomu s „neexistuje, že to urobíš“ (alebo „neexistuje, že to zvládneš“) tu je výzva. Je tu prekážka, ktorú treba prekonať. Musí to byť dobrodružstvo.
Vaša zóna pohody sa má o niečo rozrásť a niečo nakoniec prekonať. A potom sa porátať s ďalšou prekážkou. Ako povedal Shunryu Suzuki: „V mysli začiatočníka sa nachádza mnoho príležitostí, ale v mysli experta ich je málo.“
Okrem toho, keď na to skutočne príde, neexistuje nič také, že „urobil si to“. Pokiaľ ste nažive, stále máte viac života na žitie. Ako povedal Richard Bach: „Tu je test, ktorým zistíš, či je tvoja misia na zemi skončená: Ak si nažive, tak nie je skončená.“
Zabudnite na otrepané frázy o cítení sa dobre. Namiesto toho sa sústreďte na „čo sa z toho môžem naučiť?“
„Tým ľudským bytostiam, ktoré ma zaujímajú, želám utrpenie, pustošenie, chorobu, zlé zaobchádzanie, ponižovanie – podľa môjho želania by im nemali zostať neznámymi kvôli hlbokému sebapohŕdaniu, mučeniu nedôverou v seba, kvôli úbohosti porazenosti.
Ja nemám ľútosť voči nim, pretože im želám jedinú vec, ktorá dnes môže dokázať, či je niekto niečoho hoden alebo nie – je to ten, kto vytrvá (ten, kto to prežije).“ – Fridrich Nietzsche
Už ste počuli všeobecné klišé, že „všetko sa deje z nejakého dôvodu“? Nuž, kašľať na ten nezmysel!
Lepšie je byť úprimným voči sebe. Je lepšie zbaviť sa upokojeného priekupníka s jeho úbohými predohrami a nechutným maznaním. Lepšie je, jednoducho, pripustiť si fakt, že smola sa stane.
Zlé veci sa stávajú. I dobré veci sa stávajú, dokonca aj zlým ľuďom. Zlé veci sa zasa stávajú dobrým ľuďom. Život je len jedno veľké predstavenie a niektorým ľuďom sa dostane viac smoly než tím ostatným.
Niekedy to je skutočne tak jednoduché ako šťastena/smola. Niekedy nemáme osud vo svojich rukách. A je to v poriadku. Byť ľudskou bytosťou je viac než výber. Sú to problémy a neočakávané zmeny, ktoré urobia škrt nad našimi rozhodnutiami.
Veci sa nestanú z nejakého dôvodu. Veci sa stanú, a potom im my dáme dôvod, aby sme si odľahčili bremeno.
Čo je v poriadku, pokiaľ chcete zostať zakliesnení v bezpečí svojej zóny pohody. Je to ale katastrofálne, ak si želáte stať sa lepšou, zdravšou verziou seba samého.
Namiesto toho hoďte rukavicu všetkým banalitám o dobrom pocite, položením seba posilňujúcej otázky: „Čo sa z toho môžem naučiť?“ Potom sledujte, ako sa vaša zóna pohody roztápa, aby sa stala vašou vlastnou pokrokovou evolúciou.
Seba význam je pasca
„Seba dôležitosť je pasca, pretože v momente, keď si začneme myslieť, že na nás skutočne záleží, stane moment, kedy sa veci začínajú kaziť. Pravdou je, že ste absolútne bezvýznamní a na ničom nezáleží.
Všetko ľudské snaženie je nanič, každé snaženie je zbytočné. Uvedomenie si toho, že všetko je nezmyselné, je mimoriadne oslobodzujúce. To preto, lebo nás to nechá úplne slobodnými, aby sme vytvárali vlastné životy a ignorovali plány, ktoré pre nás majú iní.“ – Tom Hodgkinson
Ak je seba dôležitosť pascou, potom seba zlepšovanie je kľúčom z tejto pasce. Prvý z nich je založený na emócii a posledný je založený na akcii.
Prvý je vystavený pozitívnej emócii, kým druhý sa zaoberá pozitívnou činnosťou. Podstatnou vecou je však skutok. Emócie dobrého pocitu či pozitívne afirmácie vás dodajú záchrannú vestu do rozbúrených vôd.
Iste, ste v bezpečí a chránení od utopenia. Ale bez akcie, bez plávania, je tá záchranná vesta na nič. Ak neplávate smerom k brehu, ste v každom prípade mŕtvy.
Vážte si záchrannú vestu za to, čím je, ale neseďte tam len tak, osvetľovaní svojou seba dôležitosťou. Plávajte! Konajte! Pozitívne konanie v podobe plávania smerom k zdraviu, životaschopnosti a prežitiu prehlbuje pozitívnu emóciu, ktorú vám dáva záchranná vesta, takže sa neutopíte.
Rovnako je to so šťastím. Dostanete sa rovnako ďaleko, ako tá záchranná vesta. Niekedy stačí povedať, že hlúpe šťastie. Kašlite však sa na vznášanie sa v stave spokojnosti.
Kašlite na pripútanosť k tejto bezpečnej a chránenej zóne pohody, ktorá vám bráni stať sa lepšou verziou samého seba. Toto je ten spôsob, akým sa zóny pohody rozpínali už od nepamäti.
Takže plávajte! Odvážne napnite svoju príliš malú zónu pohody. Premeňte svoju záchrannú vestu na život dobre prežitý.
Iróniou je, že z dlhodobého hľadiska zožnete viac šťastia z výsevu trochu bolestivého a nepríjemného seba zlepšovania, než keby ste zostali spokojnými, v stave „šťastnosti“ a pohodlnej seba dôležitosti.
A dokonca, i keby to tak nebolo, aspoň ste to vyskúšali. Aspoň ste mali odvahu a poruke príručné nástroje, aby ste zlepšili svoj život.
Premeňte negatívne emócie na pozitívne akcie
„Zapojte tieto negatívne emócie do akcie, čo vás urobí lepším namiesto toho, aby ste sa len cítili lepšie, kvôli tomu, kým už ste.“ – Elan Gale
To všetko je o tomto momente. Kto ste práve teraz? Úprimne sa spýtajte seba: Chcem sa zlepšiť alebo chcem zostať rovnakým? Neexistuje nič, čo je zo svojej podstaty „nesprávne“, keď si niečo vyberáme.
Je však niečo nesprávne v očakávaní seba zlepšovania, keď sa rozhodnete zostať rovnakým. Je niečo nesprávne v očakávaní, že sa tvaša zóna pohody nejakým zázrakom roztiahne, keď neurobíte vôbec nič preto, aby ste ju podporili v rozširovaní.
Je niečo nesprávne v očakávaní, že sa vaše zdravie zlepší, keď nerobíte vôbec nič preto, aby ste mu pomohli zlepšiť sa.
To je vaše miesto, kde sa môžu bohaté minerály negatívnej energie ťažiť a využívať, aby podporili pozitívne konanie potrebné na zrútenie stien posilnených pozitívnych emócií.
Ak si úprimne želáte zostať rovnakým, akým ste teraz, potom všetko, čo máte, naďalej hádžte do svojej spokojnosti a sprchujte sa svojimi sentimentálne pozitívnymi afirmáciami a obrneným šťastím.
Niet nikoho, kto by vás zastavil. Ale keď sa skutočne chcete dostať až k zlatej bráne a zužitkovať pozitívnu akciu na rozšírenie svojej zóny pohody a žitie života naplno, potom si povedzte:
„Hlúpe šťastie (nateraz). Je čas učiť sa z mojich ostatných emócií ešte po nejakú dobu.“
V smútku, v hneve, žiarlivosti a bolesti existuje obrovská múdrosť. Takmer všetko umenie bolo vytvorené zapojením životnej sily, ktorá je podstatou týchto posvätných, ale „negatívnych“ energií.
Ako naznačila Anais Nin: „Veľké umenie sa zrodilo z veľkého teroru, veľkej osamelosti, veľkých zábran, nestálosti, a vždy ich vyvažovalo.“ A tak to je aj s umením života.
Takže ide o snahu zaviesť rovnováhu a harmóniu do života. Skutočné šťastie, šťastie typu Eudaimonia, je skôr o tom, ako premeniť zlé v krmivo pre dobré, než o vychutnávaní podpriemernosti.
Potláčanie zlých vecí len vytvára démonov, ktorí nás prenasledujú v našich zónach pohody. Lepšie je, prvoplánovo, nevytvárať démonov. Alebo, ak už tu sú (čo pravdepodobne sú), prijmite ich. Zapojte ich.
Postavte sa im úplne frontálne, režimom zraniteľnej šelmy. Stretnite sa s nimi na ich trávniku, a potom si trúfnite zmeniť ich na svojho spojenca.
Teraz to je transformácia démonov na diamanty. To je príklad transformácie negatívnych emócií na pozitívnu akciu.
Život, ktorý je správne žitý, nemôže byť žitý vo vnútri bezpečnej a chránenej, ale malej a ignorantskej zóny pohody. Bez ohľadu na to, aký ste v nej šťastní. Život môže byť žitý len vtedy, keď si trúfate rozťahovať zónu pohody, znova a znova.
Dokonca aj keď to znamená, že Bolesť, Smútok a Žiaľ vás silno zasiahnu. Dobrodružstvo je poruke. Sú tu nové horizonty, po ktorých sa treba natiahnuť.
Takže kašlite na svoje pozitívne emócie. Namiesto toho sa sústreďte na premenu svojich negatívnych emócií na pozitívne konanie.
Spracovala: Silavedomia.sk
Dakujem
Vdaka