Život nie je žiadnym piknikom. Aby sme mohli viesť dôstojný život či dokonca prežiť, musíme veľmi často zdolávať mnohé prekážky.
Niekedy sa stáva, že sa snažíme existenciu týchto prekážok popierať či ignorovať, pretože sa nám zdajú byť príliš náročné a domnievame sa, že by sme ich nezvládli.
Nech už sú tieto prekážky akokoľvek náročné, podstatná je pre nás otázka, či chceme žiť naozaj naplnený a slobodný život.
Podľa filozofie budhizmu cesta k dosiahnutiu šťastia vedie cez prijatie a akceptovanie všetkých tých rozličných aspektov nášho života, dokonca aj tých negatívnych.
V opačnom prípade, keby sme niektoré, a najmä tie negatívne aspekty nášho života ignorovali, znamenalo by to, že zatvárame oči pred realitou a kladieme odpor prirodzeným silám, ktoré vo vesmíre pôsobia.
Nižšie si teda povieme niečo o piatich životných pravdách, ktoré keď prijmeme – ako nám radí filozofia budhizmu – objavíme v našej osobnosti tie najlepšie vlastnosti, ktoré budú požehnaním pre všetkých.
1. Robenie si starostí nám nijako nepomôže
Všetky obavy a starosti vznikajú len v našej mysli. Najpodstatnejšie je však uvedomiť si, že k zlepšeniu nášho života nijako neprispievajú. Zmenia naše obavy nejakým spôsobom to, čo sa stane tak či onak?
Nie. To znamená, že obavy a starosti sú potom len stratou času. Držme sa teda radšej toho, čo nám v citáte nižšie radí majster a učiteľ budhizmu Thich Nhat Hanh – žime hlavne v prítomnom okamihu a nesnažme sa nejako definovať či kategorizovať „predpoklady pre naše šťastie v budúcnosti“:
„Obavy nevedú k ničomu. Aj keby ste sa obávali dvadsaťkrát viac ako teraz, situáciu vo svete by to nijako nezmenilo. Práveže naopak – vaše obavy a úzkosť budú celú situáciu ešte viac zhoršovať.
A hoci by sa aj situácia vo svete nevyvíjala tak, ako by sme si priali, stále si môžeme byť pokojne vedomí toho, že robíme to najlepšie, čo vieme a budeme v tom pokračovať.
Ak budeme zabúdať na to, ako máme pokojne dýchať, ako preciťovať každý okamih života do hĺbky a na to, že sa môžeme usmievať, potom sa nám sotvakedy podarí niekomu pomôcť.
Teraz, v tomto okamihu, pociťujem šťastie. Okrem toho už nežiadam o nič iné. Okrem toho už neočakávam žiadne ďalšie šťastie navyše, nepredstavujem si žiadne podmienky či okolnosti, ktoré by mi priniesli ešte viac šťastia.
Najdôležitejšími princípmi tu sú nenútenosť, nenaháňať sa za vecami, nelipnúť na cieľoch.“ – Thich Nhat Hanh
2. Ak chceme byť šťastní, musíme prijať realitu takú, aká je
Budhizmus nás učí, že ak sa chceme stať naozaj slobodnými, musíme prijať realitu takú, aká je. Namiesto kŕčovitého pridŕžania sa našich predstáv a názorov by sme si radšej mali zachovávať otvorenosť našej mysle a zvedavosť, pretože pravda, ktorá sa skôr či neskôr ukáže, môže byť – a často to tak býva – veľmi prekvapivá.
Veľa ľudí sa snaží udržiavať si pozitívnu náladu nepretržite a myslia si, že by sa preto za každú cenu mali vyhýbať všetkým negatívnym emóciám či situáciám.
Tieto negatívne emócie a situácie by sme však mali konfrontovať a prijať ich – ak chceme byť naozaj slobodní. Ďalší veľký majster budhizmu, Pema Chödrön, to vysvetľuje najlepšie:
„Máme dve možnosti – buď sa odhodláme preveriť správnosť našich presvedčení, alebo nie. Buď sa uspokojíme s našimi zafixovanými predstavami o skutočnosti, alebo začneme správnosť týchto našich predstáv preverovať.
Podľa Budhu najlepší spôsob, ako môže človek prežiť svoj život, je učiť sa ostať otvorenej mysle a zachovať si zvedavosť – inými slovami, naučiť sa preverovať naše domnienky a presvedčenia, a najmä, nelipnúť na nich.“
3. Musíme sa naučiť prijať zmenu a nebrániť sa jej
V živote všetko podlieha zmene. Narodíme sa, žijeme a nakoniec umrieme. Počasie sa mení každým dňom. Nech sa na život pozrieme z akéhokoľvek pohľadu, jedno nemôžeme poprieť – všetko sa časom mení.
Napriek tomu sa mnohí snažíme tejto zmene zabrániť, udržiavať ľudí, veci a okolnosti v našom živote pevne „zafixované“ a „nemenné“. Je to však márna snaha vzoprieť sa skutočným silám, ktoré vo vesmíre pôsobia.
Avšak s akceptovaním a prijatím zmeny ide ruka v ruka aj veľké vyslobodenie. A v tomto vyslobodení sa skrýva tá potrebná energia, ktorá nám umožňuje vytvoriť a žiť ten život, po ktorom toľko túžime.
Ďalší majster budhizmu, Daisaku Ikeda, vysvetľuje, že keď sa zmierime s premenlivosťou a nestálosťou života, umožní nám to prevziať iniciatívu na vykonanie pozitívnych zmien v našom živote.
„Jednou z kľúčových predstáv budhizmu je, že všetko neustále plynie a prechádza neustálou zmenou.
Otázkou preto je, či sa tomuto prúdu zmien budeme len pasívne prizerať a necháme sa ním unášať tam, kam nechceme, alebo sa chopíme kormidla a vlastnou iniciatívou prispejeme ku vzniku pozitívnych zmien, takých, aké si prajeme.
Zatiaľ čo bránenie sa zmenám a snahu o zachovanie samých seba by sme mohli prirovnať k zime, noci a smrti, objaviteľského ducha a snahu o uskutočnenie ideálov by sme mohli zase prirovnať k jari, ránu a zrodeniu.“ – Daisaku Ikeda
4. Hlavnou príčinou utrpenia je honba za pominuteľnými pocitmi
Až neuveriteľne veľa ľudí dychtivo baží po tých pocitoch, o ktorých sa domnievajú, že ich možno považovať za šťastie. Bežná predstava je, že šťastie sa prejavuje hlavne ako vzrušenie, burácajúca radosť či ako eufória…
Toto všetko sú však len veľmi prchavé a pominuteľné pocity. A neustála honba za týmito pocitmi sa rýchlo mení v utrpenie práve preto, lebo tieto pocity vždy rýchlo pominú.
Skutočné šťastie však možno nájsť iba vo vnútornom mieri a pokoji. Skutočné šťastie nájdeme vtedy, keď sa naučíme byť spokojní s tým, čo máme a s tým, kým sme. Filozof, historik a spisovateľ, Yuval Noah Harari, to vystihuje úplne dokonale:
„Podľa filozofie budhizmu príčinou utrpenia nie je pocit bolesti, ani pocit smútku či dokonca ani pocit bezvýznamnosti. Budhizmus považuje za skutočnú príčinu utrpenia, tú nikdy nekončiacu a nezmyselnú honbu za prchavými, efemérnymi pocitmi.
To kvôli tejto neustálej honbe pociťujeme neustále napätie, nepokoj a nespokojnosť. Kvôli tejto honbe naša myseľ nevie nájsť v ničom uspokojenie.
Ak sa našej mysli aj podarí nájsť nejaké potešenie, nie je spokojná, pretože sa obáva, že tento pocit už čoskoro pominie. A naša myseľ dychtivo baží po tom, aby tento pocit už ostal navždy a dokonca sa ešte zintenzívnil.
Avšak z utrpenia sa nám nikdy nepodarí vyslobodiť tým, že budeme opakovane prežívať ten či onen prchavý euforický či slastný pocit.
Človek sa z utrpenia vyslobodí skôr tým, že pochopí, akej nestálej povahy sú všetky jeho pocity a keď po nich prestane bažiť.“ – Yuval Noah Harari
5. Meditácia je jedným z najlepších spôsobov, ako výrazne zredukovať mieru utrpenia v našich životoch
Jeden z kľúčových významov meditácie tkvie v tom, aby sme si začali uvedomovať, aké je všetko mimoriadne nestále, a najmä naše pocity. Prostredníctvom meditácie sa učíme, že to jediné, čo naozaj existuje, je prítomný okamih.
„Podľa budhizmu je zmyslom meditácie nasledovné – v meditácii dôkladne, do hĺbky pozorujeme, čo sa odohráva v našej mysli, ako aj v našom tele.
Keď sa takto pomocou meditácie naučíme pozorovať našu myseľ, veľmi rýchlo si uvedomíme, ako v mysli neprestajne vznikajú myšlienky a pocity, ktoré ale aj hneď pominú.
A tiež si uvedomíme, že nemá žiaden zmysel snažiť sa týchto myšlienok či pocitov nejako nasilu pridržiavať, či na nich lipnúť. Keď prestaneme tieto myšlienky a pocity prenasledovať, keď prestaneme na nich lipnúť, naša myseľ sa zrazu úplne uvoľní, vyjasní a zavládne v nej pokoj.
V mysli sa objavujú a vzápätí zanikajú všetky možné pocity – radosť, hnev, nuda, žiadostivosť. No keď už nebudeme po žiadnom z nich bažiť, v momente, keď sa objavia, ich len jednoducho akceptujeme také, aké sú.
A takto sa vlastne naučíme žiť v prítomnom okamihu namiesto toho, aby sme neustále fantazírovali o tom, čo by bolo keby.
Výsledný pocit pokoja je taký hlboký, že ľudia, ktorí sa celý život len pochabo naháňajú za príjemnými pocitmi, nemajú absolútne žiadnu šancu si ho nejako predstaviť.“ – Yuval Noah Harari
Ak máte záujem o konkrétne rady a návody, ako trénovať myseľ tak, aby spočívala najmä v prítomnom okamihu, odporúčame vám naštudovať si podrobnejšie informácie o najdôležitejších princípoch budhizmu, prípadne sa oboznámiť s učeniami súčasných duchovných učiteľov, z ktorých mnohí do veľkej miery z princípov budhizmu čerpajú.
Zmyslom všetkých týchto učení je dosiahnuť pokojnú a jasnú myseľ, ktorá je hlavným predpokladom šťastného života.
Zdroj: hackspirit.com, Spracovala: Silavedomia.sk
Rozumiem…
Tiez rozumiem…
ja nie