Ilúzia lineárneho času: Chápanie času ako dimenzie

Čas je jeden z tých kľúčových spirituálnych konceptov, ktorého dôležitosť si na svojej ceste včas uvedomíte, no jeho pochopenie si vyžaduje čas (sic?), opakovanie a odhaľovanie po vrstvách?

Ako teda chápete čas ako dimenziu – a prečo je vôbec dôležité to chápať?

Jedna z úplne prvých lekcií, ktoré sa na vašej ceste o čase učíte je, že čas je relatívny – keď robíte niečo, čo vás baví, zvykne čas rýchlo ubiehať a keď sa cítite nanič a nechcete niekde byť, zvykne sa vliecť.

Nakoniec sa tento koncept relativity vlastne stáva nástrojom, s ktorým sa môžete hrať.

Učíte sa čas spomaliť, aby sa toho viac urobilo, alebo idete do časových sľučiek, v ktorých sa čas akoby strácal a vám sa len zdá, akoby ste uháňali do časového bodu, v ktorom byť chcete – okamžitej manifestácii.

Tieto skúsenosti sa sprvu dejú celkom nevedomky, no po nejakom čase si tieto modely začnete uvedomovať a nakoniec sa ich naučíte vyvolať a prerušovať.

Prečo na tom záleží?

Keď sa čoraz viac pohrávate s časom a s ktorýmkoľvek veľkým konceptom, nakoniec o nich začnete uvažovať inak, vidiac ich v celkom novom svetle.

Toto chápanie základných konceptov prispieva k vášmu chápaniu veľkého obrazu sveta, pomáhajúc vám nakoniec poskladať celý veľký obraz spirituality a toho, ako zapadá do našich životov.

Čím viac chápete, ako to funguje, tým ľahšie sa so systémom pracuje a využíva sa na zlepšenie vášho každodenného života.

Chápanie času ako dimanzie

Aby ste chápali čas ako dimenziu, musíte najprv ustúpiť a pochopiť, ako vyzerá stvorenie mimo času.

Stvorenie má dve základné časti – Boha a všetko ostatné. Ste buď v Bohu a súčasť Boha (vystúpený), alebo ste v stvorení mimo Boha (idetifikované a oddelené ego). Tieto dve sa vzájomne úplne vylučujú.

Keď ste v Bohu, všetko sa deje na úrovni myslenia, takže sa to deje okamžite. Niečo si pomyslíte a ono sa to prehráva so všetkými svojimi možnosťami a okamžite rieši, so všetkými tými možnosťami a všetkými možnými riešeniami, odohrávajúcimi sa všetky naraz.

Preto to nazývame VŠETKO-čo-je. VŠETKO sa deje súčasne.

Dôvod, prečo sa toto deje, je kvôli tomu, čo je Boh: Boh je večný alebo večnosť, čo nie je meradlo času, ale odkazuje na stav nemennosti.

Preto je myslenie, ktoré sa koná v Bohu, úplne neohraničené a môže sa prehrávať do všetkých možných riešení, no nemôže sa manifestovať do skúsenosti, lebo Boh je nemenný.

Keď vstúpite do stvorenia, tak prvé, do čoho vstúpite, je čas, lebo čas vám dáva priestor, v ktorom zažívate segmenty prchavého myšlienkového prežívania ako individualizované, čo vám dáva čas zamerať sa v konkrétnej chvíli len na jeden aspekt prežívania.

V podstate je to celé vlnovo-časticová záležitosť: v Bohu alebo v čistej myšlienke je všetko vlna a existuje ako každý jeden potenciál či možnosť v tom istom čase a vy to VŠETKO chápete súčasne.

V stvorení sa objekt stáva v jednom bode fixovaný, takže ho viete zažívať ako individualizovaný a máte fixný uhol pohľadu (vašu osobnú skúsenosť).

Jednoduchší spôsob pre pochopenie času ako dimenzie

Pre pochopenie času ako dimenzie však existuje jednoduchší spôsob, a ak ste stále zmätení, zrejme dá tomu, čo som povedal vyššie, trochu viac zmyslu.

V prvom rade sa musíte zbaviť predstáv o tom, čo je jednorozmerné (dĺžka), dvojrozmerné (dĺžka x šírka) a trojrozmerné (dĺžka x šírka x výška). Tieto dávajú zmysel čisto z hľadiska matematiky a memorovania, no nútia vás prehliadať očividný rozmer času.

Pre začiatok, prvý rozmer je priestor, v ktorom existujú ostatné dimenzie. Aby ste mali čiaru s dĺžkou, musíte mať najprv prázdnu plochu, kde môže tá čiara existovať a byť videná. A tak sa jednorozmerné stáva plochou, zatiaľ čo dvojrozmerné sa potom stáva priestorom (dĺžkou). Rozmer dĺžky sa deje vnútri tej plochy.

Trojrozmerné sa teda stáva plochou (dĺžka x šírka) a štvorrozmerné priestorom (dĺžka x šírka x výška).

Dôvodom, prečo ten priestor času nevidíte, je hlavne to, že ten priestor je tak očividne zrejmý, že ho prehliadate.

Nič pre vás nemôže existovať bez priestoru – je to ako snaha predstaviť si život vo svete bez vzduchu. Podobne ako vzduch, aj priestor je pre vaše prežitie taký prirodzený, že ani nevidíte, že tam vôbec je.

Spirituálne chápanie času ako dimenzie

Teraz si vezmite obraz, ktorý si vaša myseľ vytvorilao priestore, ktorý je jednorozmerný a znovu ho použite na svoje pochopenie času, chápuc, že čas je prvou dimenziou priestoru v našom stvorení a svete.

Ak je večnosť s Bohom nemenná a to znamená, že myšlienky, ktoré šírime, sa dejú všetky naraz, so všetkými ich potencialitami a možnosťami, potom čas slúži účelu delenia týchto udalostí do odlišných, individualizovaných a oddelených priestorov, aby sme ich mohli zažívať jednu po druhej.

Na praktickej úrovni to znamená, že myšlienka vás v okamihu prevedie CELÝM celoživotným vzťahom s nejakou osobou, zatiaľ čo čas vám dáva priestor zažívať celoživotný vzťah chvíľu po chvíli…

30-sekundový bozk, 60-sekundové objatie, dve hodiny hádania sa, každý míľnik a všetko ostatné, čo život prináša.

Zmyslom života je čas

Čas je v podstate rozmerovýpriestor, ktorý vám dáva príležitosť vychutnať alebo užiť si niečo, čo by ste si inak vo svete Boha alebo tiež VŠETKÉHO, čo je, mohli len krátko a prchavo predstaviť.

A to je účel stvorenia a zmysel života – túto búrlivú cestu sme začali preto, lebo sme konečne chceli mať priame prežívanie prchavých myšlienok, ktoré sme si mohli predstavovať len ako VŠETKO, čo je.

Chceli sme poznať a zažívať viac, aby sme mohli rásť a byť viac v našich spoločne zdieľaných myšlienkach a predstavách.

Keď cyklus stvorenia dokončíme a vrátime sa so všetkými našimi skúsenosťami, budeme lepší – a vtedy pravdepodobne tak či tak začneme celý cyklus znova.

Zdroj: thespiritscience.net, Spracovala: Silavedomia.sk