Štúdie dokazujú, že čítanie románov môže zvyšovať našu empatiu

Máte záujem zlepšiť úroveň vašej empatie? Môže na to existovať celkom jednoduchý, no uspokojujúci spôsob.

Tou odpoveďou sa zdá byť, podľa psychológa, románopisca a vydavateľa Trends in Cognitive Science, práve čítanie románov.

Dr. Keith Oatley je autor štúdie a emeritný profesor na Torontskej univerzite – katedre Aplikovanej psychológie a ľudského rozvoja.

Dôrazne naznačuje, že na stránkach kníh do hĺbky skúmame postavy, vytvárame si predstavy o iných, o ich emóciách, motívoch a presvedčeniach, dokonca aj mimo stránok.

Táto rovnováha či „interakcia“ medzi literatúrou a prírodou je, podľa Oatleyho, pomerne nová.

„Teraz je okolo toho trochu haló,“ povedal.

„Čiastočne preto, lebn výskumníci zisťujú, že na predstavivosti je niečo dôležité.“

Čo zistili štúdie

Štúdie zobrazovania mozgu odhalili nové informácie, umožniac akademickému prostrediu otvoriť sa novým myšlienkam, citujúc štúdiu, v ktorej od ľudí počas pobytu v FMRI zariadení žiadali predstaviť si frázy ako „oranžová bodkovaná mačka alebo zelený dom“.

„Len tri také frázy stačili na vytvorenie silnej aktivácie hipokampu, oblasti mozgu, spájanej s učením a pamäťou. To poukazuje na silu mysle samotného čitateľa,“ hovorí Oatley.

„Spisovatelia nepotrebujú vyčerpávajúco opisovať scenáre, aby vyvolali čitateľovu predstavivosť – scénu potrebujú len naznačiť.“

Obzvlášť podnetná je literárna fikcia, nabádajúca nás chápať a pociťovať empatiu.

Pri meraní tejto empatickej odozvy výskumník Dr. Raymond Mar a niekoľkí ďalší, ktorých viedol sám Oatley, využili ako prví test „Oko mysle“.

Účastníkom ukázali 36 obrázkov ľudských očí. Mali pri nich vybrať jedno zo štyroch ponúkaných slov na rozlúštenie toho, čo si myslia a cítia.

Tí, ktorí v poslednom čase čítali román, boli výrazne empatickejší a dosiahli oveľa lepší výsledok. A spojitosť zostávala silná aj po tom, čo výskumníci vzali do úvahy i rôzne osobnosti a individuality medzi nimi.

Podobné zistenia boli evidentné u tých, ktorí sledovali románovú televíznu drámu Západné krídlo.

Ba aj u tých, ktorí hrali videohru s rozprávačským pozadím – detektívnu hru v prvej osobe Gone Home. Spoločnou črtou bola prepojenosť, pozorovaná medzi účastníkmi a postavami.

„Najdôležitejšou charakteristikou bytia človekom je, že naše životy sú spoločenské,“ hovorí Oatley.

„Pre ľudí je príznačné, že si vytvárame sociálne usporiadania s inými ľuďmi – priateľmi, milencami a milenkami, deťmi – ktoré nie sú vopred naprogramované inštinktom.

Beletria môže zlepšovať naše sociálne prežívania a pomôcť nám ich pochopiť.“

Príbehy pomáhajú preklenúť aj rozdiely medzi rôznymi kultúrami

Podľa výskumu môžu príbehy tiež vytvárať empatiu medzi rasami a kultúrami. Účastníkov požiadali, aby si prečítali román „Šafránové sny“ od Shaily Abdullahovej.

(Kniha pojednáva o moslimke v New Yorku).

Výsledky boli dosť ohromujúce – všeobecné predsudky vo vnímaní arabských a belošských tvárí sa, v porovnaní s kontrolnými subjektami, ktoré čítali nerozprávačské časti, znížili.

O psychológii týkajúcej sa rozprávačskej beletrie je toho treba ešte veľa zistiť a o role rozprávania príbehov v ľudskej evolúcii zostáva nezodpovedaných veľa otázok.

„Takmer všetky ľudské kultúry vytvárajú príbehy, ktoré sa až doteraz dosť pohŕdavo nazývali ´zábavou´,“ povedal Oatley.

„Podľa mňa sa tu deje aj niečo dôležitejšie.“

Záver

Takže, čo sa naozaj deje? Čo sa stane v mozgu, keď pozrieme na inú osobu? Človeku zostáva klásť si otázku, ako dlho pretrvajú účinky po prečítaní nejakého diela, zvyšujúceho empatiu.

„Čo je beletria, čo je román, čo je poviedka, hra, film alebo televízny seriál?

Je to kus vedomia, odovzdávaného od mysle k mysli. Keď čítate, alebo sledujete nejakú drámu, nasávate kus vedomia, ktoré robíte svojím vlastným,“ povedal Oatley.

„To vyzerá ako vzrušujúca predstava.“

Zdroj: thespiritscience.net: Spracovala: Silavedomia.sk