Občas si sadnúť k poznámkovému bloku, premýšľať nad našimi životnými cieľmi, a potom sa aj k dosiahnutiu týchto cieľov vnútorne zaviazať, býva veľmi vzrušujúce a dodáva nám to novú dávku motivácie.
Stanovovanie si cieľov dáva nášmu životu nový smer, nový dych i zmysel a pomáha nám to vyjasniť si naše zámery.
Smerujeme tak k produktívnosti, ktorá býva sprevádzaná príjemnými pocitmi, z ktorých najdôležitejší je pocit, že v živote napredujeme.
Avšak, stalo sa vám už, že ste začali plní nadšenia, v mysli ste si naprojektovali všetky tie krásne ciele, ktoré ste si potom spísali na papier, no keď ste na nich začali pracovať, dokázali ste sa pridŕžať už len dvoch či troch?
A potom, ako ste pracovali na dosahovaní týchto pár životných cieľov, buď ste sa ich po čase vzdali, alebo ste ich dosiahli len čiastočne?
Už od detstva zo všetkých strán počúvame, aké je dôležité, aby sme si v živote stanovovali ciele a pracovali na ich dosiahnutí. Čo ak je to ale tak, že stanovovanie si všemožných cieľov nás v našom rozvoji v skutočnosti iba brzdí?
Warren Buffett, jeden z najúspešnejších obchodníkov sveta, pochybuje o tom, že by sme mali mať príliš veľa životných cieľov. Podľa neho možnosti, ako môžeme dosiahnuť úspech, by sme mali eliminovať a zamerať sa skutočne len na tie najdôležitejšie ciele.
Takto svoju energiu a čas neštiepime a môžeme ich o to intenzívnejšie zamerať na dosahovanie tých pár cieľov, ktoré nám prinesú vytúžený úspech.
Warren Buffett požiadal svojho pilota, aby mu vymenoval svojich 25 životných priorít
Na ilustráciu Buffettovho prístupu si uvedieme zaujímavú historku. V tejto historke sa dozvedáme o tom, ako Warren Buffett svojmu osobnému pilotovi Mikovi Flintovi, ktorý pre Buffetta pracuje už viac ako desať rokov, pomohol zamerať sa na svoje ciele a vybrať z nich tie najdôležitejšie pomocou tzv. stratégie dvoch zoznamov.
Buffett požiadal Flinta, aby si dobre premyslel svojich 25 najdôležitejších kariérnych cieľov, a potom aby ich spísal na papier. Hneď ako bol Mike Flint so svojím zoznamom hotový, prišiel za Buffettom a ukázal mu ho.
Buffett potom vyzval Flinta, aby zo zoznamu cieľov vybral päť úplne najdôležitejších.
Týmto spôsobom Flint získal dva zoznamy svojich životných cieľov – v jednom bolo päť top životných priorít a v druhom bolo dvadsať zvyšných cieľov.
V tejto situácii Flint usúdil tak, ako by sme usúdili asi všetci, že bude najlepšie, keď sa bude sústrediť hlavne na svojich päť úplne najdôležitejších cieľov a zvyšným dvadsiatim sa bude venovať len vtedy, ak mu na ne ostane čas.
Avšak v tej chvíli ho Buffett zastavil a vysvetlil mu, že presne toto je dôvod, prečo je väčšina ľudí neúspešná, pretože to, čo by mal spraviť, je nadobro zahodiť zoznam dvadsiatich zvyšných cieľov – hoci mnohé z nich môžu byť naozaj veľmi dôležité – a zamerať sa výhradne len na tých päť úplne najdôležitejších.
Prečo? No pretože tých zvyšných dvadsať cieľov by ho v podstate iba rozptyľovalo.
Väčšina ľudí má veľa zdanlivo dôležitých cieľov. Títo ľudia však zostávajú v šedom priemere práve preto, že nie sú ochotní sa týchto zdanlivo dôležitých cieľov vzdať.
Ten hlavný dôvod, prečo veľmi často napokon nedosiahneme úspech v napĺňaní našich cieľov je, že nevieme, alebo nie sme ochotní stanoviť si, ktoré z našich cieľov sú pre nás skutočnou prioritou.
Logickým dôsledkom potom je, že takto oslabujeme našu schopnosť sústrediť sa a nakoniec sa nám nedarí v úplnosti dokončiť ani jediný z našich cieľov.
Pociťovať nedostatok motivácie a odvracať pozornosť od našich cieľov je síce ľudské, no tieto dva nedostatky môžu pre naše sny znamenať skutočnú smrť.
Čím väčší je zoznam cieľov, ktoré chceme dosiahnuť, tým vzniká väčšia pravdepodobnosť, že to pri dosahovaní jedného cieľa vzdáme v nádeji, že pri dosahovaní ďalšieho cieľa už budeme úspešní.
Ak je pravdou to, čo tvrdil kanadský novinár a spisovateľ Malcolm Gladwell, ak sa chceme stať skutočnými odborníkmi v akejkoľvek činnosti či oblasti, tak potom musíme stráviť 10 000 hodín zámerným zdokonaľovaním sa a tréningom v danej činnosti alebo oblasti.
Aby sme si vedeli uvedený počet hodín predstaviť lepšie, predstavme si, že by sme mali zdokonaľovaním sa v danej činnosti stráviť 20 hodín týždenne po dobu takmer celých 10 rokov.
A teraz si predstavme, že Buffettov pilot Mike Flint si napísal zoznam 25 cieľov – zabralo by mu 250 rokov, aby v plnom rozsahu zvládol každý jeden cieľ zo svojho zoznamu!
Môžeme teda jasne vidieť, že keď si stanovíme príliš veľa životných cieľov, nakoniec nás to zvedie na cestu menej úspešného a uspokojivého života.
A teraz my – napíšme si zoznam cieľov, ktorým by sme sa radšej mali „vyhnúť za každú cenu“
Schopnosť minimalizovať a zostručniť svoj život začne silno naberať na význame práve vo chvíli, keď začneme premýšľať, ako by sme mohli viesť náš život čo najlepšie. Minimalizovanie a zostručňovanie môžeme rovnako aplikovať aj v prípade našich životných cieľov.
Tak, ako sa často neradi lúčime s vynosenými či starými kusmi z nášho šatníka, tak ako sa nám ťažko lúči s vecami, o ktorých aj tak vieme, že ich nepotrebujeme, takisto môže byť pre nás ťažké rozhodnúť sa vyhodiť von oknom niektoré z našich životných cieľov, o ktorých sa zatiaľ domnievame, že sú pre nás dôležité.
Avšak upratovanie a vytrieďovanie (je jedno či ide o oblečenie alebo životné ciele) je proces, ktorý nám umožňuje presnejšie si uvedomiť naše priority a zadefinovať si, na čom nám naozaj záleží.
Napíšme si teda zoznam našich 25 životných cieľov. Zahrňme sem všetky ciele – dlhodobé, ale aj krátkodobé, tzn. také, ktoré máme hoci len na týždeň či mesiac dopredu. Keď sa nám nazbiera 25 cieľov, dobre si premyslime, ktoré z nich sú pre nás prioritou.
Z tých, ktoré sú pre nás prioritou, vyberme potom päť úplne najdôležitejších a napíšme si ich na iný papier.
Teraz už držíme pred sebou dva zoznamy, v ktorých máme spísané naše životné ciele. A teraz, namiesto toho, aby sme zoznam so zvyšnými dvadsiatimi cieľmi vyhodili do koša, ponechajme si ho a nazvime ho „zoznam cieľov, ktorým sa vyhni za každú cenu“, alebo niečo v tomto zmysle.
Tento zoznam cieľov nám bude zakaždým pripomínať, s ktorými cieľmi by sme nemali strácať náš čas a energiu. Inými slovami, ciele zo zoznamu dvadsiatich cieľov by nás oberali o čas a sústredenosť, čím nám v konečnom dôsledku bránia dosiahnuť úspech v našich najdôležitejších piatich cieľoch.
Keby sme sa pridŕžali zoznamu dvadsiatich cieľov, hrozilo by nám, že nakoniec skončíme s dvadsiatimi napoly dokončenými, resp. nedokončenými cieľmi namiesto toho, aby sme naplno uspeli v piatich.
Nech už medzi našich päť cieľov patrí čokoľvek – môžeme sa rozhodnúť naučiť sa cudzí jazyk alebo nejakú zručnosť, alebo chceme dosiahnuť určitý výsledok v našej kariére – vedome sa rozhodnime a dajme si záväzok, že sa budeme pridŕžať len týchto našich piatich životných cieľov.
Pri ich dosahovaní si strážme našu motiváciu a za žiadnu cenu neodbiehajme v našej mysli k zoznamu zvyšných dvadsiatich cieľov.
Záver
Nezabúdajme, že kľúčovým prvkom k dosiahnutiu úspechu je to, koľko času sme schopní nášmu cieľu obetovať. Toto množstvo času bude však o to menšie, o čo viac cieľov si naložíme na chrbát.
Dosiahnime úspech, po ktorom toľko túžime – efektívne si stanovme priority, naplno sa na ne zamerajme a vytrvalo sa ich držme.
Spracovala: Silavedomia.sk
leaf says
aj keby sa vsetci postavili na hlavu a robili na 150% statisticky nemozu byt vsetci uspesni a bohati….