Vo svojej podstate chápeme, že odpustenie je mocná technika pre slobodu i zdravie, ale kvôli nedostatku skúseností alebo porozumenia často nechápeme ako.
Aké sú teda spôsoby, ktorými vás odpustenie oslobodzuje a uzdravuje?
1. Emócia je fyziologický zážitok
Autorka a molekulárna biologička Candace Pertová vo svojej knihe Molecules of Emotion krásne vysvetľuje, ako prežívame emócie prostredníctvom fyziologických mechanizmov v našom fyzickom tele.
Aby sme jej dielo dali do kontextu, jej pôvodný výskum sa týkal opiátových receptorov a liekov, ktoré sa podávajú závislým na heroíne a ktoré spôsobujú, že sa nedokážu dostať do pohody.
Stručne povedané, Pertová vysvetľuje, že každá emócia alebo pocit či nutkanie, ktoré cítite vo svojom tele, je spôsobené špecifickou kombináciou neuropeptidov, čo sú chemikálie, ktoré uvoľňuje váš mozog.
Tento chemický koktail rýchlo vstupuje do vášho krvného obehu, pričom každá malá „jednotka“ neuropeptidu pôsobí ako kľúč, ktorý odomyká špecifické receptorové miesta na vašich bunkách. To potom v bunke vyvolá reakciu, ktorú zaregistrujete ako pocit alebo emóciu.
Každý neuropeptidový „kľúč“ môže odomknúť iba špecifické receptorové miesta na každej bunke a zakaždým, keď sa bunka rozmnoží, nová bunka má viac receptorových miest pre tie emócie alebo pocity, ktorými ste dovtedy bombardovali svoje telo.
Postupom času ale potrebujete stále väčšie množstvo danej chemikálie, aby ste pocítili rovnaký emočný „nával“, pretože pre tento chemický spúšťač máte k dispozícii viac bunkových receptorov.
Na povrchu každej bunky však máte len obmedzené množstvo miest pre receptory, takže bunka začne pre viac využívané receptory zaberať miesta menej využívaných receptorov, napríklad aj receptory pre živiny, vitamíny alebo minerály.
To je dôvod, prečo vám nejaký čas trvá, kým si vypestujete nový, alebo prelomíte starý zvyk, postoj alebo spôsob bytia. Vaša schopnosť zažiť novú realitu doslova rastie, keď zvyšujete množstvo receptorových miest na vašich bunkách, ktoré dokážu spracovať túto kombináciu chemikálií, keď sa uvoľní z vášho mozgu.
Musíte tiež nechať uplynúť čas pre preusporiadanie receptorových miest, aby starý spôsob bytia odpadol. Je to tiež dôvod, prečo je „ľahšie“ niečo robiť, keď to robíte už nejaký čas.
Dôvod, prečo máte pocit, že veci „náhle“ zapadli na svoje miesto, je ten, že vaše skutočné fyzické bunky zachytili zmeny, ktoré vaša myseľ vytvorila a teraz ich môžete „cítiť“ aj vo svojom tele.
Všetko, čo ste doteraz zažili, bolo zapísané do nervových dráh. Platí to aj pre rôzne nedostatky, keď bunky vo vašom tele hľadajú „nápravu“ starého chemického koktailu. V skutočnosti sa nič nestalo zo dňa na deň.
Pre jasnejšie pochopenie tohto procesu si pozrite film What the Bleep Do We Know? Film má množstvo naozaj pekných vizuálnych animačných pomôcok, ktoré vám pomôžu lepšie to pochopiť. Film nájdete TU.
Takže predpokladám, že to dlhé vedenie musí niekam smerovať… ako to všetko súvisí s odpustením a ako vás to oslobodzuje?
2. Majte viac priestoru na radosť
Ak ste niekedy pozerali horor – a pristihli ste sa, že máte spotené ruky alebo skáčete pri zvukoch – tak ste zažili na vlastnej koži, že vaša myseľ nepozná rozdiel medzi tým, čo je skutočné tam vonku, a tým, čo si predstavujete v hlave.
Vaša myseľ jednoducho nedokáže povedať, že film nie je vašou realitou.
Keď si opakovane spomínate na ľudí, ktorí vám urobili niečo zlé alebo vám ublížili, prežívate tieto zážitky znova a znova, bombardujete svoje bunky chemickými kombináciami bolesti, traumy, ublíženia, hanby, šoku, hnevu, zloby a ešte oveľa viac.
To znamená, že vaše bunky sú vystavené nepretržitému bombardovaniu týmito chemikáliami, takže keď sa replikujú, produkujú viac receptorových miest pre túto kombináciu pocitov – a menej pre šťastie a pozitívne veci, ktoré by ste chceli cítiť.
To je tiež dôvod, prečo sa zdá, že čas zahojí všetky rany. Časom si na túto kombináciu chemikálií vo svojom tele zvyknete a nárast receptorových miest znamená, že už nepociťujete uvoľňovanie daných chemikálií tak intenzívne.
To vám umožňuje myslieť si, že dôležitosť problému vo vašej mysli klesá. To však nie je pravda – vaše telo si na tento konkrétny chemický koktail bolesti doslova práve zvyklo a prijalo ho ako niečo v poriadku a normálne.
Presne tak začíname časom prijímať aj situácie ako šikanovanie alebo zneužívanie za normálne. Ak eskalujú dostatočne pomaly, bude nám to pripadať normálne.
3. Môžete na to prestať myslieť
Čo sa vám stane, keď vás niekde bolí alebo sa zraníte?
Neustále o tom premýšľate, opatrne sa pozorujete a zisťujete, že vy a iní ľudia do toho často narážate. To spôsobuje rozpálené návaly novej bolesti, ktorá ešte viac traumatizuje a vystraší váš systém.
Emocionálna bolesť nie je iná.
Mechanizmus nervového systému vášho tela nám hovorí, že príroda považovala za dôležité, aby sme vedeli, kedy a kde nás bolí – pretože to nám hovorí, že nás niečo zraňuje a tomu musíme zabrániť.
Keď máte hlbokú emocionálnu bolesť alebo traumu, ktorú so sebou nosíte, hnisá vo vás ako infikovaná rana, vytvára miestami emocionálne vriedky a ranky, čo v mnohých prípadoch nakoniec vyústi do fyzickej choroby alebo zranenia.
Vaše telo chce zabrániť tomu, aby sa dostalo na takúto úroveň choroby alebo zranenia, takže to neustále prináša do vášho vedomého povedomia, aby ste ho mohli uvoľniť.
Vidíte to však ako opätovné prežívanie minulosti, takže sa na to nesústredíte – často preto, že nechcete čeliť bolesti. To ale nefunguje, pretože celú tú bolesť znova prežívate a nútite sa na to nemyslieť, pričom už na to myslíte.
Takže tie spomienky vynárajúce sa na povrch v úryvkoch neustále posielajú opakované dávky chemického kokteilu neuropeptidov do vašich buniek, postupne vás posúvajú ďalej a ďalej, až kým sa znova úplne „nevrátite“ do rovnakého pocitu.
Ak by ste tomu čelili a jednorazovo sa s tým vyrovnali, mali by ste len jednu dávku jedovatého emocionálneho koktailu. Vaše vyhýbanie sa však znamená, že tomu budete vystavení opakovane.
4. Urobte čerstvý začiatok
Akonáhle „problému“ odpustíte a prestanete naň myslieť a opakovane ho prežívať, dostanete príležitosť na nový začiatok.
Prestaňte robiť rozhodnutia založené na obavách, ktoré ste mali z predchádzajúcich udalostí alebo ľudí.
Môžete sa staviť, že ak niečo opakovane rozožiera vašu myseľ, na určitej úrovni to ovplyvní vaše rozhodovanie. Niečo ako, keď sa bojíte o peniaze, vždy počítate každý cent? Rovnaká vec. Keď sa nejaký problém objaví, má tendenciu zasahovať do každého aspektu vášho rozhodovania.
Ak uvoľníte problém, uvoľníte strach z tohto problému, a tak prestanete priťahovať rovnaké druhy ľudí a situácií vo vašom živote.
Každý iný človek vám ukazuje aj niečo o vás – a niekedy je to posolstvo, že musíte niekomu alebo niečomu odpustiť.
Keď „problému“ odpustíte, všetky lekcie súvisiace s týmto problémom odpadnú. Takže odpustenie svojmu násilnému bývalému znamená, že môžete prestať priťahovať násilných mužov do svojho života.
Nakoniec máte šancu privítať nové a čerstvé začiatky.
Najväčší strach, ktorý má väčšina ľudí, je strach zo zmeny. Keď si nesiete bremeno zbytočnej duševnej a emocionálnej traumy, strach zo zmeny a pripustenia čohokoľvek nového do vášho života môže prerásť cez hlavu.
Je to z dobrého dôvodu: Prečo by ste mali do svojho života pripustiť niečo nové, keď neviete, či vám tento nový prvok nespôsobí opakovanie tej istej bolesti?
V momente, keď skutočne odpustíte druhej strane, už tento problém nehrá rolu pri robení nových rozhodnutí a spoznávaní nových ľudí. Všetko ostatné už zariadi vesmír.
Záver
Ak sa niečoho bojíte, premýšľate o tom, sústreďujete sa na to, vkladáte do toho emocionálny zážitok a dávate tomu silu, tak to v skutočnosti priťahujete do svojho života.
Odpustite a budete mať veľa priestoru, času a energie na vytvorenie nového života a reality, ktorú naozaj chcete.
Zdroj: thespiritscience.net, Spracovala: Silavedomia.sk
…ďakujem za ozaj zaujím.článok, odpustenie ,,robí veľmi veľa“, posúva nás vpred…a nielen ono, ale aj skutočne DOBRÝ ÚMYSEL vo vzťahu k 2.človeku ….
Prvá myšlienka o o odpustení, ktorá ma skutočne zaujala, znela takto:
„Odpustiť znamená nechať ísť.“
Že by som ja niekomu bránil odísť, alebo zostať?
Áno,aj dovoliť človeku zostať je prejavom odpustenia.
Ak niekomu dovolím zostať,tak si v tej chvíli viem predstaviť, ako mi autoritatívny človek zrazu dovolí poznávať, rozhodovať sa. pracovať,
ba aj tvoriť a týmto spôsobom kráčať po svojej vlastnej Životnej ceste.
Ak cítite, že by toto mohlo fungovať, tak aspoň chvíľu dokážete veriť tomu, že predstavy o niekom, vrátane seba, s§ dôležitejšie ako, často povinné, odpustenie. Alebo inak:
Čím lepšie a krajšie predstavy si dokážeme vytvoriť o tom,
kto nám ublížil, tým je pravdepodobnejšie, že sme mu odpustili, alebo že by sme mu dokázali odpustiť.