Nová veda: DNA začína ako kvantová vlna

Jeden reťazec DNA v jednej bunke obsahuje dostatok informácií na klonovanie celého organizmu. Samozrejme, pochopenie DNA nám umožňuje pochopiť veľa o živote a vesmíre okolo nás.

Hlbšie pochopenie novej vedy nám hovorí, že DNA živej bytosti nezačína ako molekula, ale ako vlnová forma.

Ešte zaujímavejšie je, že táto vlnová forma existuje ako vzor v čase a priestore a je kódovaná v celom vesmíre.

Sme obklopení pulzujúcimi vlnami neviditeľných genetických informácií, ktorých vlny vytvárajú mikroskopické gravitačné sily, ktoré pritiahnu atómy a molekuly zo svojho okolitého prostredia, aby vytvorili DNA.

Experimenty s mikrogravitačnými vlnami

Jedným z vedcov, ktorý zachytil tieto mikrogravitačné vlny, je Dr. Sergey Leikin. V roku 2008 vložil rôzne typy DNA do obyčajne slanej vody a označil každý typ s inou fluorescenčnou farbou. Tieto DNA molekuly sa následne rozptýlili po celej vode.

Obrovským prekvapením bolo, že zodpovedajúce molekuly DNA sa spojili dohromady. Po krátkom čase sa vytvorili celé zhluky rovnakých farebných molekúl DNA.

Leikin sa domnieva, že nejaký druh elektromagnetického náboja umožňuje rovnakým farebným molekulám zlúčiť sa.

Avšak, iné experimenty ukazujú, že tomu tak nie je. Najpravdepodobnejšou príčinou je gravitácia. Poďme si to vysvetliť.

Dr. Luc Montagnier, držiteľ Nobelovej ceny z roku 2011, dokázal, že DNA môže byť spontánne vytvorená z vodíka a kyslíka. Začal s hermeticky uzavretou skúmavkou čistej sterilizovanej vody, a potom k nej položil inú uzavretú skúmavku, v ktorej plávalo malé množstvo DNA.

Montagnier potom priviedol do oboch skúmaviek slabý, 7 Hz elektrický prúd a čakal. O 18 hodín neskôr vyrástli malé kúsky DNA v pôvodnej skúmavke, ktorá obsahovala len čistú sterilizovanú vodu.

Táto nová veda nám hovorí, že náš vesmír sa neustále podieľa na vytváraní biologického života, kedykoľvek a kdekoľvek je to možné.

V každej danej oblasti vesmíru začnú tieto skryté mikrogravitačné vlny zhromažďovať atómy a molekuly na vytvorenie DNA, a teda života na Zemi.

Ďalším fenomenálnym objavom bolo, že Dr. Fritz-Albert Popp zachytil DNA pri procese vťahovania fotónov (drobných zväzkov energie, ktoré vytvárajú viditeľné svetlo).

Nová veda odhaľuje, že fotóny sú nevyhnutné pre zdravie a funkciu DNA a zjavne sa používajú na odosielanie a prijímanie informácií v tele.

Zistil, že každá molekula DNA ukladá do seba 1000 fotónov, podobne ako drobný kábel z optických vláken. Fotóny sa vo vnútri molekuly pohybujú tam a späť rýchlosťou svetla a sú v nej uložené, kým ich nepotrebuje využiť.

V roku 1984 ruský vedec Dr. Peter Gariaev zistil, že keď je molekula DNA umiestnená do malej kremennej nádoby, prirodzene vstrebe každý fotón v priestore.

Úžasne by sa to dalo prirovnať k situácii, pri ktorej jedna osoba stojí na veľkom športovom štadióne a každý fotón na tomto štadióne sa nejakým spôsobom otáča priamo k nej, pričom telo osoby doslova rozžiari svetlom, kým zvyšok štadióna ostáva úplne tmavý.

V konvenčnej vede platí, že jediná sila, ktorá dokáže obrátiť svetlo, je sila gravitácie a odohráva sa to len okolo čiernej diery.

Takto sa zdá, že DNA vytvára mikrogravitačný účinok, ktorý priťahuje a zachytáva svetlo.

Ak sa pozrieme na prvý experiment Dr. Leikina, uvidíme, že je naozaj pravdepodobné, že to nie je elektrický náboj, ktorý prinútil alebo umožnil rovnakým molekulám DNA priťahovať sa k sebe navzájom, ale je to pravdepodobne spôsobené gravitáciou, pretože elektrické náboje neboli nikdy schopné obrátiť svetlo pri pohybe v priestore.

Najimpozantnejšou časťou experimentu Dr. Gariaeva je, keď si myslel, že sa to skončilo. Vytiahol molekulu DNA z kremenného obalu a pozrel sa späť do obalu len preto, aby zistil, že fotóny sa ešte stále točili na tom istom mieste, kde bola DNA.

Podľa všetkého sa zdá, že určitý druh gravitačného vplyvu držal fotóny priamo tam, kde bola molekula DNA.

Tento jav neskôr vedci pomenovali ako „fantómový efekt DNA“.

DNA vytvára energickú silu, ktorá absorbuje fotóny a vtiahne ich priamo do molekuly, ale samotná DNA nie je dokonca potrebná.

Je to nejaká neviditeľná sila, alebo vlna, ktorá priťahuje a udržiava svetlo (fotóny) všetky tam samé od seba.

Dr. Gariaev zistil, že tento fantóm by mohol spáliť pomocou veľmi studeného tekutého dusíka a fotóny by mohli všetky uniknúť zo silového poľa.

Avšak v priebehu 5 až 8 minút by sa nové fotóny zachytili a celý fantóm by sa znovu objavil. Mohol by v tom pokračovať tak dlho ako by chcel, ale nové fotóny by sa stále objavovali.

V skutočnosti až potom, ako by to prebiehalo 30 dní, by sa fotóny nakoniec neobjavili.

Samozrejme, tento experiment bol uskutočnený pred viac ako 30 rokmi a doteraz nebola jeho dôležitosť plne preskúmaná.

Prvé dva experimenty sú ešte stále pomerne mladé a je potrebné ich ešte naplno oceniť. Je jasné, že náš pohľad na vesmír a život samotný sa mení, pretože týmto predstavám rozumie viac ľudí každý deň.

Zdroj: themindunleashed.com