10 skrytých spúšťačov úzkosti, ktorým by ste sa mali vyhnúť

Úzkosť sa považuje za takmer celosvetový problém. Len v USA trpí úzkostnou poruchou približne 40 miliónov dospelých ľudí, resp. 18% populácie.

Tieto čísla zahŕňajú len ľudí, ktorým bola táto choroba diagnostikovaná. Skutočné číslo je pravdepodobne oveľa vyššie.

Pravdou je, že na vine je tak trochu spoločnosť (a nie popieranie vlastného zmyslu pre zodpovednosť).

Podarilo sa nám vybudovať „neustále pripojenú“ infraštruktúru, ktorá vedie ku školám, obchodom a na ďalšie miesta.

Mnohí ľudia sú pod neustálym tlakom, aby niečo dosiahli. Najviac je paradoxne podporovaná táto infraštruktúra. To len zhoršuje tento problém.

„Prevencia je najlepší liek“ je všeobecný princíp zaužívaný v lekárskej komunite, okrem iného aj v oblasti duševného zdravia.

Pochopenie toho, aké spúšťače môžu vyvolať príznaky alebo stavy, môže vo väčšine prípadov výrazne znížiť pravdepodobnosť ich výskytu.

V tomto článku sa zameriame na 10 spúšťačov, ktoré vyvolávajú príznaky úzkostnej poruchy. Prináša nám to nádej, že takto zmiernime akékoľvek nepriaznivé dôsledky.

Tu je 10 bežných spúšťačov úzkosti, ktorým by ste sa mali vyhnúť:

1. Alkohol

Konzumácia alkoholu, pretože je hlavným spúšťačom úzkosti, je „Hlavou 22“. Po zvyčajnom období problémov s úzkosťou a iných stresujúcich faktoroch sa niektorí ľudia uchýlia k pitiu, aby sa upokojili.

Alkohol môže poslúžiť ako sedatívum, ale len dočasne. Po tomto ťažkom období sa alkohol stáva katalyzátorom pre úzkosť, ale je skutočne nebezpečné spoliehať sa na látku, aby sme upokojili úzkostné myšlienky a pocity.

2. Nedostatočná výživa/strava

Náš mozog je „hladný“ orgán v tom, že potrebuje určité výživné látky v primeranom množstve, aby mohol správne fungovať.

Navyše tým, že mozog spotrebováva veľa telesných zdrojov (ako napr. energiu), potrebujeme prijímať spomínané výživné látky v správnom množstve.

Typická „západná strava“ je jediná, ktorá je veľmi spracovaná. Chýba jej tak dostatok nutričných hodnôt potrebných pre správnu funkciu mozgu a tela.

Podľa Dr. Evy Selhub, redaktorky knižných publikácií o zdraví na Harvardovej univerzite:

„Štúdie porovnávali tradičné stravovanie, ako sú stredomorská strava a tradičná japonská strava s typickou „západnou stravou“ a preukázali, že riziko duševnej choroby je o 25% až 35% nižšie u tých, ktorí jedia tradičnú stravu.“

Odborníci na výživu, diétne sestry a ďalší odborníci na zdravie odporúčajú minimalizovať konzumáciu spracovaných potravín a zvýšiť množstvo celých, prirodzených potravín.

3. Nespoločenské správanie

V závislosti od osobnosti človeka, sa túžba stretávať sa s ostatnými ľuďmi môže pohybovať na škále od 1 do 10.

Introverti napríklad vyžadujú malú spoločenskú interakciu, kým extroverti vyžadujú sociálnu interakciu ako prostriedok energie a motivácie.

Extrémna izolácia však môže ľuďom spôsobiť vážne dôsledky. Príliš veľa samoty, najmä ak ide o introvertov, môže viesť k tomu, že príliš premýšľajú sami nad sebou, čo im spôsobuje úzkosť.

Hoci je to veľmi individuálne a subjektívne, mali by ste sa usilovať o nejaký druh spoločenského vyžitia pre zlepšenie duševného zdravia.

4. Určité zmyslové vstupy

Niektoré svetlá, vône alebo zvuky (niekedy nevysvetliteľné) môžu negatívne ovplyvniť váš duševný stav. Navyše mrzutosť môže spôsobiť stresovú reakciu, a teda aj úzkosť.

Výrazný hluk alebo rev môžu aktivovať alebo zvýšiť činnosť amygdaly – časti mozgu, ktorá je zodpovedná za reakciu „boj alebo útek“.

Vône a zvuky sú veľmi odlišné, ale i napriek tomu sú spúšťačmi úzkosti. Pochopením a prijatím skutočnosti, že určité stimuly môžu vyvolať úzkostnú reakciu, lepšie zvládneme naše vonkajšie prostredie.

5. Prepracovanie

Rozhodnosť, ktorá nás tlačí vpred a snaha vytvoriť si lepší život sú úctyhodné charakteristiky. Avšak niektorí ľudia sú snahou posadnutí a tá sa v určitom bode stáva skôr prekážkou než prínosom.

Takí ľudia nežijú v „danom okamihu“ zjavného úspechu, ale namiesto toho sa oddajú „ďalšej významnej veci“.

Neustála práca na dosiahnutí tejto „ďalšej významnej veci“ môže zmeniť chemické procesy v mozgu, kde pocit problému alebo prekážky môže podnietiť úzkosť.

6. Nedostatok spánku

Spánok je nevyhnutný pre normálne fungovanie mozgu. Keď sa zbavujeme tohto životne dôležitého stavu, na povrch sa môže vynoriť ľubovoľný počet neplánovaných dôsledkov.

Ide predovšetkým o psychologické dôsledky. Nedostatok spánku často vedie k neschopnosti zaspať, t. j. k nespavosti.

Výsledkom toho je, že naše duševné i fyzické zdravie tým trpí. Ak vám pravidelne bude chýbať dobrý spánok, odporúčame vám vyhľadať lekársku pomoc.

7. Nízka hladina cukru v krvi

Ako sme už spomenuli, mozog je hladný orgán. Vyžaduje si preto stály prísun glukózy a iných výživných látok kvôli správnej funkcii. Bez týchto výživných látok sme náchylní na cukrovku, ktorej príznaky sú chvenie, nevoľnosť, slabosť, atď.

Okrem toho, nízka hladina cukru v krvi spôsobuje zbytočný stres pre mozog. V dôsledku toho bude mozog vnímať túto nedostatočnosť ako hrozbu, ktorá môže spustiť úzkosť.

Riešením je odkonzultovať to s lekárom, odborníkom na výživu, alebo iným odborníkom, ktorí vám môžu odporučiť diétnu životosprávu, ktorá prinesie úžitok vašim jedinečným potrebám.

8. Zlé zvládanie stresu

Bez riadnej schopnosti zvládať stres ľahko podľahneme spúšťačom úzkosti – vnútorným i vonkajším. Stres vytvára a zhoršuje myšlienky a pocity úzkosti.

Vedieť zvládnuť stres je prioritou pre tých, ktorí chcú zmierniť úzkosť a jeho sprievodné príznaky.

9. Negatívne vzorce myslenia

Negatívne myšlienky plodia negatívne myšlienky, ktorých dôsledky môžu byť zničujúce. Tiež je dôležité, že negatívne vzorce myslenia sa majú tendenciu zhoršovať v priebehu času, čo vyúsťuje do vzniku negatívnych špirál, ktorým sa nedokážeme vyhnúť.

Pozitívne činnosti môžu mariť niektoré alebo všetky úzkosti, ktoré vznikajú pod vplyvom negatívnych vzorcov myslenia. Na zmiernenie negatívneho myslenia vyskúšajte rôzne športy, meditáciu alebo jogu.

10. Strata smeru

Tí, ktorí mali kedysi víziu v ich živote a videli túto víziu rozpadnúť sa (reálne alebo citeľne), sú náchylní k prežívaniu vysokej miery depresie, úzkosti a iných duševných porúch.

Títo ľudia sú extrémne súťaživí a orientovaní na životný cieľ. Z tohto dôvodu je strata cieľu alebo významu pre nich dosť zničujúca.

Niektorí, ktorí stratili svoj smer, majú tendenciu zažívať do určitej miery záchvaty úzkosti.

Opäť platí, že všímavosť, meditácia a praktizovanie vďačnosti môžu pomôcť uviesť veci do perspektívy.

Precvičujte sedenie v tichosti, aby ste mohli nájsť akúkoľvek unikajúcu odpoveď na zložitý problém.

Zdroj: powerofpositivity.com