Večnú knihu Hermanna Hesseho – Siddhárthu by si mal povinne prečítať každý duchovný Bádateľ. Táto kniha je o ceste Siddhárthu ako uznávaného syna Brahmu.
Každý očakáva, že bude kráčať v otcových šľapajách. Ten má radosť z pokojného života a dodržiava princípy svojho náboženstva očakávajúc, že mu prinesú mier a šťastie.
Siddhártha cíti súženie nespokojnosti a poznamenáva, že jeho otec a starší bratia ešte nedosiahli osvietenie, hoci nasledovali princípy svojho náboženstva.
Keď hladujúci a praví asketici jedného dňa prechádzajú Siddhárthovou cestou, jeho cesta skutočne začína.
V tomto snažení prichádza k rieke, ktorá ho naučí mnohé životné lekcie.
Ak ste ešte nemali šancu spoznať hĺbku tejto knihy, tu vám uvádzame 10 citátov z tejto knihy, ktoré vás posunú k problémom týkajúcich sa vášho prostredia, náboženstva, kultúry a vzťahov, aby ste mohli objaviť viac.
10 citátov Hermanna Hesseho
„Múdrosť nemožno udeliť. Múdrosť, ktorú sa múdry človek snaží prenášať, vždy inému vyznie ako bláznovstvo…Znalosti môžu byť oznamované, ale nie múdrosť. Človek môže múdrosť nájsť, žiť ju, robiť ňou zázraky, ale nemôže ju preniesť a vyučovať.“
Tak často na tomto svete nesprávne chápeme rozdiel medzi múdrosťou a poznatkami. Múdrosť je nadčasová.
Môžete k nej dospieť len s rozpoznaním a rozvíjaním vášho vedomia na úrovni, na ktorej pochopíte paradox a skutočnú slobodu.
Vedomosti vás jednoducho zaväzujú k nesprávnym, konkrétnym presvedčeniam, takže je takmer nemožné pochopiť pravdu o vesmíre.
Avšak múdrosť odhaľuje pravdu spôsobom, ktorú nemôžu vysvetliť ani tisíce kníh, milióny učení od duchovných osobností alebo stovky miliónov memorovaných a prispôsobených skutočností.
Múdrosť je dokonca taká čistá, že dokonca ani jazyk ju neskazí.
„Keď niekto hľadá, potom sa ľahko stáva, že jeho oči vidia len to, čo hľadá a je schopný nenájsť nič, nič plne pochopiť, pretože vždy premýšľa len nad tým, čo hľadá, pretože má jediný cieľ, pretože je posadnutý svojím cieľom. Hľadať znamená mať cieľ. Ale nachádzať znamená byť slobodný, otvorený a nemať žiadny cieľ.“
Existujú mnohé knižné a mýtické príklady Bádateľa. Joseph Campbel opisuje Bádateľa v kvintesenčnom hľadaní Svätého grálu – ten reprezentuje nejakú vonkajšiu cenu, ktorú možno získať s dostatočnou hodnotou alebo obetou, ale ktorú skutočne môžeme nájsť len v našich vlastných srdciach.
Keď hľadáme vonkajší cieľ, znamená to, že naše vlastné srdcia túžia, aby boli pochopené. Ak sa usilujeme o niečo mimo nás, vedie nás to k tomu, aby sme navždy ostali Bádateľom.
„Vždy som veril a stále verím, že akékoľvek dobré alebo zlé bohatstvo môže prísť na našu cestu a my mu môžeme dať zmysel a premeniť ho na niečo hodnotné.“
Všetci ľudia, miesta a okolnosti v živote kŕmia náš ďalší duchovný vývoj. Slzy sú duchovnou úľavou. Počuť pieseň v rádiu, ktorá nám niekoho pripomenie, je správou z vesmíru, aby poslala tejto osobe lásku a súcit.
Keď vidím niekoho iného, ako prechádza niečím strašným a premýšľa nad tým „čo by mohlo byť“, spomeniem si, za čom môžem byť vďačný.
Zotrvávať na červenej je upozornením, aby ste dýchali hlbšie. Spor je jemné potiahnutie z vesmíru, aby ste sa pozreli sami na seba. Všetko, čo zažívame, nám pomáha rásť.
Nie sú to len pozitívne, bezprostredné rozprávkové veci, ktoré nám pomáhajú rásť.
Keď sa pozrieme spätne na náš život, zistíme, že časy, kedy sme konali s odvahou a čelili našej bolesti, strachu a smútku, navždy ostanú okamihmi, kedy sme sa najviac usmievali.
„Neostávame v bludných kruhoch, neustále stúpame hore. Naša cesta je špirála. Už sme vystúpili na mnohé schody.“
Tento zmysel podrobne opisujú Don Beck a Christopher Cowan vo svojej diskusii o špirálovej dynamike. Spôsob, akým oni vnímajú zmenu, má tvar špirály.
Hoci môžeme krúžiť okolo tých istých zmien, zakaždým, keď to robíme, sme na špirále vyššie, dúfajúc, že s vyššou úrovňou vedomia, s ktorou sa priblížime k problému.
Beck vysvetľuje, že ak sa snažíme oklamať naše riešenia príliš ďaleko od krivky, výsledok môže byť skôr vzburou ako premenou.
Z tohto dôvodu autori využívajú termín „zložitejší“ namiesto „lepší“ alebo „vyšší“, aby opísali ľudské etapy evolučného vývoja.
Dokonca aj vtedy, ak sme ešte nedosiahli vrchol toho, čo dokážeme zviditeľniť, urobili sme už mnohé kroky, aby sme tento svet urobili lepším.
„Takže dôkladne ho naučila, že človek sa nemôže tešiť bez toho, aby rozdával radosť a že každé gesto, každé pohladenie, každý dotyk, každý pohľad, každý zvyšný kúsok tela má svoje tajomstvo, ktoré prináša šťastie tomu, kto vie, ako ho prebudí.
Naučila ho, že po oslave lásky by sa milenci nemali rozísť bez toho, aby sa navzájom obdivovali, bez toho, aby boli dobíjaní, aby ani jeden nebol chladný alebo presýtený, alebo mal zlý pocit, že bol zneužitý.“
Sex je dnes tak často bezmyšlienkovitou výmenou medzi ľuďmi. Nie je to akt, do ktorého by ste sa mali neuvážene zapojiť.
Keď sa podelíme navzájom o svoje telá, medzi nami sa vymieňajú jemné energie. Pestovanie týchto energií môže byť dokonca použité na dosiahnutie vyšších stavov vedomia.
Ak sa budeme správať ako by boli naše telá len vrecami mäsa, namiesto telesného prejavu energie, potom nepochopíme význam zmyselnosti.
„Môže to byť dôležité pre významných mysliteľov, aby preskúmali svet, vysvetlili ho a pohŕdali ním. Ale myslím si však, že nie je dôležité len milovať svet, ale tiež ním nepohŕdať, nenenávidieť sa navzájom, ale pozerať sa na svet, na nás a na všetky ľudské bytosti s láskou, obdivom a rešpektom.“
Jeden z duchovných učiteľov mi raz povedal, že sa len musíme naučiť milovať. Je to vaša jedinečná lekcia, kým ste tu. Patrí tu tiež, ako premýšľate a zaobchádzate sami so sebou, nielen s inými ľuďmi.
„Moje skutočné ja blúdi niekde inde, ďaleko, putuje stále a stále neviditeľne a nemá nič spoločné s mojím životom.“
Nech už vás charakterizujú akokoľvek – ako otca, matku, dcéru, syna, manžela, priateľa, milenku, robotníka, atď. – sú to len označenia. Neuzatvárajú vašu nekonečnú dušu.
Boli ste všetkým a vystriedali ste mnohé úlohy v mnohých životoch a na mnohých miestach, než kde ste teraz.
„Názory nič neznamenajú. Môžu byť prekrásne alebo škaredé, inteligentné alebo hlúpe, ktokoľvek ich môže prijať alebo odmietnuť.“
Viete, že iní hovoria o názoroch a hlupákoch. Dosť bolo povedané.
„Človek môže žobrať, nakupovať, dostať a nájsť lásku v uliciach, ale nikdy nemôže byť ukradnutý.“
So všetkým, čo nás oslabilo nešťastím, ničivými, psychotickými, korumpovanými intrigami, je skvelé vedieť, že s láskou nemožno obchodovať ako s tovarom alebo ju zničiť ako zlato, sfalšovať ju ako papierové peniaze, alebo ju nadhodnotiť či ponížiť jej hodnotu pri rozmaroch niekoľkých elít.
Láska je večná, nezničiteľná a čistá. Je to náš najväčší poklad!
„Nie som povinný byť dlhšie poučovaný Atharva védou alebo Joga védou, asketikmi či inými náukami. Budem sa učiť od seba, budem sám sebe žiakom. Budem spoznávať seba samého, tajomstvo Siddhárthy. On sa rozhliadol okolo seba, ako by prvýkrát videl svet.“
Každé jedno hlavné náboženstvo na tejto planéte bolo porušené. To neznamená, že náboženstvo nás už nemá čo učiť.
To tiež neznamená, že musíte veriť v Boha alebo byť ateistom, aby ste dosiahli skutočnú múdrosť, ale pokiaľ sa budete pozerať na inštitúciu alebo na osobu tak, aby vám priniesla osvietenie, skutočná múdrosť vám bude chýbať.
Zdroj: themindunleashed.com
Pridaj komentár