Rast prostredníctvom traumy: Ako nedovoliť, aby zlé detstvo definovalo váš život

Leonardo da Vinci, Isaac Newton a Sigmund Freud sú traja najuznávanejší géniovia v dejinách ľudstva. Zmenili krajinu umenia, spôsob, akým vidíme vesmír a dokonca aj to, ako vidíme sami seba. Jedno však majú všetci spoločné: mali príšerné detstvo.

Zlý štart do života môže byť pre kohokoľvek závažnou nevýhodou. Ako dieťa ste často produktom svojho prostredia, bezmocné voči akémukoľvek fyzickému a citovému týraniu, ktorému ste vystavení.

Da Vinci, Newton a Freud sú príkladom pre každého, kto čelil ťažkému začiatku, že vás to nemusí definovať.

Ide o výzvu, ktorej som čelil aj ja. Vyrastajúc v domácnosti s často neprítomným a  v dôsledku posttraumatického syndrómu po službe v armáde takmer stále mlčiacim otcom a mániodepresívnou matkou, sme ja ani moji dvaja bratia nemali zvlášť ustálenú existenciu.

Hoci ja som mal šťastie v tom, že som mal dvoch milujúcich, aj keď poznamenaných rodičov, v porovnaní s mnohými inými ľuďmi som mal harmonické detstvo.

Napriek ťažším zápasom, ktorým ste možno čelili počas svojej výchovy, je veľmi dôležité sa zo svojich skúseností poučiť a nedovoliť im negatívne ovplyvniť zvyšok vášho života. Je to boj, ktorý každý deň bojujú milióny ľudí na celom svete.

Sú však spôsoby, ako zabezpečiť, aby z vás bolestivé skúsenosti, ktorým ste čelili, vyformovali lepšiu, empatickejšiu osobnosť.

1. Preformulujte svoj naratív

Ohliadanie sa za nešťastným či nepekným detstvom vás stavia do pozície bezmocnej obete. Môže spôsobiť, že sa cítie nemilovaní a nechcení.

Tento pocit vás vťahuje do cyklu mentálneho sebaukájania. Keď ale do svojej vlastnej spomienky umiestnite seba, môže vás to posilniť.

Namiesto oddávania sa pocitu beznádeje sa v duchu vráťte do doby, keď ste boli dieťa a potom sa zamyslite nad tým, ako ste sa z tej situácie dostali a stali sa osobou, ktorou ste teraz. Dieťa vo vašej spomienke prestáva byť obeťou a stáva sa mocným symbolom toho, ako ďaleko ste došli.

Ako vraví psychiater a spisovateľ Dr. Harold Bloomfield: „V minulom protivenstve viete nájsť hodnotu, viete neutralizovať jeho škodlivé účinky a podporiť liečenie“.

2. Odmietnite pocit viny a jej zvaľovanie na iných

Pocit hanby je ako špirála a zotaviť sa z nej môže byť to najťažšie zo všetkého. Ovplyvňuje vás tak ako žiadna iná emócia, pretože útočí na to, kto ako ľudská bytosť ste.

Bloomfield ho opisuje ako „rakovinu ducha“, lebo vám dáva pocit, že si nezaslúžite radosť ani lásku.

Pocit hanby, ktorý existuje ako dôsledok zlého detstva, vás vedie k domnienke, že vaši rodičia (alebo vaši poručníci) sa k vám správali zle kvôli tomu, kto ste, a nie kvôli chybe v nich. Pre zbavenie sa toho pocitu akceptujte, že chyba nespočíva vo vás.

Keď zo seba strasiete pocit hanby, nezmeňte tie pocity na zvaľovanie viny. Prijmite chyby svojich rodičov. Zvaľovanie viny vám môže otráviť myseľ a donútiť vás zamerať sa na hnev rovnako, ako vášho ducha otravuje pocit hanby.

Dovoliť, aby vo vás prevládlo zvaľovanie viny, znamená vyhýbať sa dôsledkom svojich činov, pretože vaše chyby je možné pripísať niekomu inému. Majte na pamäti, že ste teraz dospelí a pánom svojho osudu!

3. Nezotrvávajte v ľútosti

Jednou z nástrah zbavenia sa pocitu hanby a zvaľovania viny je dovoliť, aby dominantné miesto v našich mysliach zaujala ľútosť. Núti nás uvažovať spôsobom čo ak, alebo čo keby, no ani jeden sa nezameriava tým, ako zlepšiť váš život posunutím sa vpred.

Preneste sa v úvahám k lekciám, ktoré ste sa naučili. Znovu sa zamyslite nad detskou verziou seba samého, myslite na každú lekciu, ktorú ste sa naučili zo všetkého negatívneho, čo to dieťa zažilo.

Vtedy prestane byť ľútosť negatívna; zmení sa na pochopenie toho, kde ste boli a ako sa dostať tam, kam smerujete.

4. Vyjadrite svoje emócie

Mnohé negatívne veci, ktoré si myslíme a cítime, sú dôsledkom hlbokých rán, ktoré v sebe prechovávame od detstva. Teraz, keď ste starší, je načase sa na tieto emócie zamerať.

Nie je dôležité, či to spravíte tak, že ich prediskujete s priateľmi, alebo vyhľadáte psychiatra, spíšete si ich či dokonca namaľujete, postarajte sa len o to, aby ste sa ich zbavili.

V dňoch, kedy na vaše plecia ťažko dolieha minulosť, skúste kričať z plných pľúc na nejakom otvorenom priestranstve alebo vo svojej izbe. Svoju bolesť si pritom vizualizujte a len si ju dovoľte pocítiť, než ju vypudíte zo svojho srdca a mysle.

Katherine Mayfieldová, oceňovaná psychiatrička a spisovateľka, je presvedčená, že uvoľnenie akejkoľvek emócie prospieva jej posunu od emocionálne poškodzujúceho detstva.

Čím viac dokážete uvoľniť svoje zadržiavané pocity, tým viac minulosti odstránite. Choďte na nejaký smutný film a poriadne sa vyplačte, alebo mláťte po posteli plastovou pálkou – čokoľvek, čo vám funguje.

Uvoľňovanie emócií uvoľňuje energiu, ktorú potom môžete využiť na vytvorenie autentickejšieho života.

5. Vážte si sami seba

Nikdy nezabúdajte, že si zasluhujete úctu. Mnohí ľudia, ktorí v detstve zažijú zlé zaobchádzanie, sa pokúšajú zmierniť pociťovanú bolesť užívaním legálnych a nelegálnych látok, ako aj jedla.

Nepadnite do pasce akceptácie toho, že si zlé zaobchádzanie zasluhujete.

Nájdite si čas pozrieť sa na iných ľudí, predstavte si, že každý z nich prešiel rovnakými skúsenosťami, aké máte vy a potom si položte otázku, či si stále myslíte, že si zaslúžia úctu.

Odpoveďou bude nepochybne Áno, preto na seba nehľaďte ako na nehodného úcty.

6. Pestujte vzťahy

Láska a radosť sú dve veci, ktoré čím viac zdieľame, tým viac ich spätne prijímame. Možno to znie ako gýč, no je to pravda.

Ak ste mali v mladosti ťažké časy, môže byť pre vás ťažké vidieť v tej lekcii pravdu. Napriek tomu, ako s vami zaobchádzali vaši rodičia, máte ich stíle radi a želáte si len cítiť rovnakú emóciu u nich. To môže sťažovať akceptujúce, láskyplné vzťahy.

No pestovaním vzťahov, ktoré ste si vybudovali v dospelom živote, sa naučíte, že láska je emócia, ktorá vám môže dať pocit, že niekam patríte, ktorý ste ako dieťa nikdy nedostali.

Trávte čas s priateľmi, doprajte si dlhé lenivé nedele so svojím partnerom a preukazujte svojim deťom každý jeden deň lásku, ktorú ste si želali dostávať.

7. Buďte svojím vlastným trénerom a roztlieskavačkou

Tou najcennejšou lekciou, ktorú sa môžete naučiť z ťažkého detstva, je to, akí silní dokážete byť, keď ste ponechaní sami na seba.

Bez ohľadu na to, aké to bolo zlé, zvládli ste to a prežili a teraz máte všetok potenciál na svete, aby sa vám darilo osobne, profesionálne a duchovne. Tejto lekcii sa učíte dlhšie, ak ste vyrastali so silnou podpornou sieťou.

A tak, keď nabudúce začnete pociťovať, ako vo vás v dôsledku vašej výchovy stúpa pocit hanby, ľútosti, hnevu či nenávisti, spomeňte si len, akí dokážete byť silní.

Keď uvažujete o podstúpení nejakého rizika, pripomeňte si, že to dokážete. Ešte aj v tých prípadoch, keď sa cítite osamelí a bez podpory si spomeňte, že za všetky svoje dobré vlastnosti ste zodpovední vy.

Najlepšie je urobiť to tak, že si zapíšete päť vlastností, ktoré sa vám na vás najviac páčia a ktoré si najviac vážite a tiež svoje tri najväčšie individuálne úspechy. Tento zoznam bude slúžiť ako pripomienka, že bez ohľadu na to, ako sa začal váš život, chopili ste sa iniciatívy a zlepšili ho vlastnými silami.

Záver

Zotavenie sa z negatívnych spomienok z detstva si vyžaduje veľa duševnej sily. No prijatím tých pocitov a zameraním sa na ne robíte kroky k osobnému prijatiu, ako aj k zlepšeniu vašej schopnosti súcitiť s inými v situáciách, kedy trpia.

Neprebývajte preto vo svojej bolestnej minulosti, zamerajte sa na svoju krásnu budúcnosť.

Zdroj: thespiritscience.net, Spracovala: Silavedomia.sk