Nedávny požiar Notre Dame v Paríži, ktorý zničil strechu najznámejšej francúzskej katedrály, spustil najmä na internete vlnu porovnávania dvoch fotografií.
Na jednej strane vidíme horiaci kostol vo Francúzsku, na strane druhej vidíme fotografiu podvyživeného dieťaťa v Afrike, na ktoré číha sup.
Táto druhá fotografia, ktorú v roku 1993 zhotovil žurnalista a fotograf Kevin Barter, bola ocenená aj Pulitzerovou cenou.
Zmyslom porovnávania týchto fotografií je zvýšiť všeobecné povedomie o tom, že globálne problémy, akým je napríklad aj hladomor, ktorý stále silno dolieha na mnohé rozľahlé územia Afriky, sú zrejme o čosi pálčivejšie než zachovanie či rekonštrukcia historických pamiatok.
Hansjörg Wyss, švajčiarsky miliardár, filantrop a ochranca prírody, sa rozhodol na túto mocnú kritiku zo strany verejnosti odpovedať pozoruhodným a šľachetným gestom.
Žurnalistka, Lucy Connolly, vo svojej reportáži informovala o tom, že Hansjörg Wyss chce v horizonte najbližších 10 rokov na záchranu Zeme postupne poskytnúť 1 miliardu dolárov. Túto reportáž zverejnila 20. apríla 2019 anglická internetová informačná spoločnosť UNILAD.
Hansjörg Wyss má v úmysle prostredníctvom svojej nadácie Wyss Foundation financovať vedecké projekty zamerané na ochranu životného prostredia a taktiež posilňovať povedomie širokej verejnosti o dôležitosti ochrany životného prostredia.
„Čo sa mňa týka, rozhodol som sa v horizonte najbližších desiatich rokov na ochranu životného prostredia darovať 1 miliardu dolárov. Tieto finančné prostriedky pôjdu na pomoc vedcom, aktivistom a všetkým, ktorí sa angažujú v ochrane pôdy a oceánov.
Môj malý príspevok im snáď pomôže trochu urýchliť dosiahnutie ich cieľa, to znamená dostať pod kontrolu a ochrániť 30 % povrchu Zeme do roku 2030,“ vyjadril sa Hansjörg Wyss pre americké noviny The New York Times.
Táto šľachetná ponuka ani nemohla prísť v správnejší čas – prišla v čase, keď podľa odhadov vedcov živočíšne a rastlinné druhy v dôsledku činnosti človeka vymierajú 1000-krát rýchlejšie než tomu bolo ešte pred masívnymi zásahmi človeka do životného prostredia.
Podľa slov samotného Hansjörga Wyssa, od vzniku Yellowstonského národného parku v roku 1872, ktorý sa tým pádom stal prvým národným parkom na svete, ostalo len 15 % pevniny a 7 % plochy oceánov pod ochranou, a teda nie sú poznačené činnosťou človeka.
Zdá sa však, že ani Wyssov ambiciózny cieľ – v najbližších desiatich rokoch vyvíjať činnosť na prísnu ochranu a obnovu životného prostredia na 30 % povrchu planéty – nemusí byť z dlhodobého pohľadu postačujúci.
Ochrancovia životného prostredia tvrdia, že už dnes by bolo na udržanie aspoň súčasnej biodiverzity potrebné chrániť, prípadne obnovovať až 50 % povrchu Zeme.
„Jediný spôsob, ktorým možno ochrániť približne 90 % existujúcich živočíšnych a rastlinných druhov, je výrazne zväčšiť chránené územia a plochy, v ktorých by všetky tieto živočíšne a rastlinné druhy mohli nájsť svoje útočisko.
Vyjadrené v číslach, zo súčasných 15 % pevniny a 3 % plochy morí a oceánov, ktoré sú považované za chránené, by to malo byť až 50 % pevniny a rovnako 50 % plochy oceánov, ktoré by podliehali prísnej ochrane.
Spolu s inými ochrancami prírody a vedcami som už viackrát poukázal na to, že pod tieto percentá chránenej pevniny a vodných plôch by spadali väčšie, ale i menšie oblasti a plochy po celej Zemi, ktoré by ostali relatívne prirodzené a nepoznačené zásahom človeka.
Dobrou správou tiež je, že keď budú tieto územia zaradené do kategórie chránených oblastí, život ľudí, ktorí tam žijú, nebude nijakým spôsobom narušený a rozhodne sa nemusia obávať, že by sa odtiaľ museli vysťahovať, alebo by to nejakým spôsobom narušilo ich vlastnícke práva,“ vysvetľuje Edward O. Wilson, emeritný profesor na Harvardovej univerzite a autor knihy „Half-Earth: Our Planet’s Fight for Life“ („Polovičná Zem: Boj našej planéty o život“).
Na začiatok má Hansjörg Wyss v pláne sponzorovať výskumnú činnosť na Bernskej univerzite vo Švajčiarsku. Zámerom tejto výskumnej činnosti je postupne určiť a vypracovať tie najúčinnejšie a uskutočniteľné metódy ochrany a obnovy prírodného prostredia.
Táto informácia bola uverejnená koncom októbra 2018 na spravodajskom internetovom portáli Business Insider.
Keď už budú tieto metódy vypracované, švajčiarsky miliardár má ďalej v úmysle podporiť sériu operácií koordinovaných na miestnej úrovni, účinok ktorých by sa mal odzrkadliť v lepšom spravovaní národných parkov a chránených prírodných oblastí po celej Zemi.
Možná úspešnosť celej iniciatívy Hansjörga Wyssa sa pochopiteľne stretá aj s nemalou dávkou pochybností a skepsy.
Každý skeptik by si však mal uvedomiť, že ak bude devastácia životného prostredia pokračovať takým tempom ako doteraz, v horizonte 50 rokov v jej dôsledku vymrie toľko živočíšnych druhov, že Zemi bude trvať približne 3 milióny rokov, kým sa postupne vráti do svojej pôvodnej a zdravej rovnováhy.
Zdroj: iheartintelligence.com, Spracovala: Silavedomia.sk
Pridaj komentár