Liečenie traumy: Ako váš mozog ukrýva bolestivé spomienky

Trauma z detstva vždy zanecháva jazvy na duši.

Deti môžu zažiť alebo vidieť násilie, psychické týranie, zanedbávanie, dopravné nehody, prírodné katastrofy, znásilnenie alebo iné okolnosti extrémneho strachu a šoku.

V dôsledku toho sa ich život mení k horšiemu. Ich dráma sa opakuje a je príčinou ich traumy. Nemôžu spať alebo byť kedykoľvek osamote. Dištancujú sa od ľudí, majú nízke sebavedomie a majú problémy niekomu dôverovať.

Častým príznakom traumatizovaných ľudí je agresivita, rovnako ako seba-ubližovanie a užívanie drog alebo alkoholu.

Ale vždy to nemusí dopadnúť takto. Traumu niekedy blokuje detský mozog a v dospelosti si na ňu nemôže spomenúť. Dospelý človek prežíva odpor alebo strach, keď zacíti konkrétny druh alkoholu.

Rovnako môže pocítiť neuveriteľný hnev alebo strach, keď sa ho dotkne starší človek. Je možné, že mozog zahmlil spomienky o znásilnení starším opitým mužom.

Takýto človek sa často pýta samého seba: „Som blázon?“

Traumy ukryté v mozgu

Mnohí ľudia trpia depresiou, post-traumatickou stresovou poruchou a úzkosťou v dôsledku svojich zážitkov z detstva.

Avšak, je pre nich ťažké prijať pomoc od psychológa, ktorého potrebujú, ak si nemôžu spomenúť na udalosť, ktorá spôsobuje všetky ich problémy.

Nedokážu pochopiť situáciu, ktorá im spôsobuje traumu.

Teraz je to však možné.

Štúdia spomienok na myšiach

Univerzita Northwestern previedla výskum, ktorý môže prelomiť bludný kruh tým, že presne odhalí, ako myseľ ukrýva bolestivé spomienky.

Vedci podali laboratórnym myšiam liek, ktorý podnietil tvorbu extra-synoptických GABA receptorov v ich mozgu (receptory, na ktoré sa viaže kyselina gama-aminomaslová).

Tieto receptory pozmenia stav mysle, čo človeku spôsobuje to, že sa cíti byť v strehu alebo v pokoji, unavený alebo prebudený.

Potom myši uložili do krabice, kde im bola podaná slabá elektrická energia. Táto akcia znázorňuje traumu u obete, ktorá trpí post-traumatickým stresom.

Na druhý deň, keď myši opäť položili do krabice, pobehovali voľne. Ide o fázu, pri ktorej si obeť nepamätá danú traumatickú udalosť a žije normálne.

Avšak, keď myšiam znovu podali ten istý liek, ktorý zlepšil ich extra-synoptické GABA receptory a umiestnili ich do krabice, hlodavce stuhli strachom.

Vedci z toho usúdili, že myši boli schopné získať prístup k spomienkam na šokovú udalosť, keď boli vo veľmi podobnom psychickom stave ako trauma.

Stavy mozgu

„Mozog funguje v rovnakých štádiách rovnako ako rádio funguje v AM a FM frekvenčných pásmach.“ povedala hlavná výskumná pracovníčka Dr. Jelena Radulovic, profesorka na Northwestern University Feinberg School of Medicine

„Je to, ako by bol mozog normálne naladený na FM stanice, aby získal prístup k spomienkam, ale nemusí byť naladený na AM stanice, aby získal prístup k podvedomým spomienkam.“

Tieto zistenia ukazujú, že mozog určitých ľudí s post-traumatickým stresom nevytvára spomienky tým správnym smerom.

Namiesto toho ich spracováva do extra-synoptického GABA systému, aby sa spomienky stali neprístupné.

Je to spôsob mysle, ako chrániť ľudí pred hrôzou a stresom, ktoré práve prežili.

Dr. Radulovic povedala, že táto štúdia „by mohla nakoniec viesť k novým spôsobom liečby pacientov s mentálnymi poruchami, u ktorých je potrebné, aby získali prístup k svojim traumatizujúcim spomienkam, aby sa vyliečili.“