V Karibskom mori objavili niekoľko míľ dlhé zhluky plastového odpadu. Jeho prítomnosť má za následok vymieranie morských živočíchov

Skúsme si položiť otázku: Ako často vo svojom každodennom živote používame plasty? Ak by sme sa porovnali s priemerným konzumentom, naša odpoveď by znela asi „každý deň.“

Áno, tovary, ktoré sú vyrobené z plastu alebo sú balené v plastovom obale, sú veľmi praktické – a lacné. Avšak plast, umelý materiál, ktorého producentom je len človek, spôsobuje svojou prítomnosťou v životnom prostredí hotovú spúšť.

Nemusíme si namáhať svoju predstavivosť. Ak si chceme tento fakt uvedomiť naplno, stačí, keď si pozrieme fotografie z okolia Honduraského ostrova Roatán, ktoré už v roku 2017 zachytila fotografka Caroline Powers.

Na fotografiách, ktoré sa nachádzajú nižšie v tomto článku, môžeme vidieť more, ktoré sa nachádza v bezprostrednej blízkosti ostrova, ktorý sa bežne spája s idylickou predstavou raja.

Táto idylická predstava však bola v priebehu len niekoľko posledných rokov úplne vytlačená smutnou realitou plastového odpadu v oceáne. More, ktoré bolo ešte nedávno priezračné a ľadovo modré, je dnes značne znečistené a pláva v ňom odpad.

Fotografka Caroline Powers s tímom potápačov sa na lodi „prebrodili“ cez o niečo viac než 8 kilometrov dlhý pás odpadu plávajúceho na hladine.

V najužšom mieste bolo toto „plastové more“ široké približne 3,2 kilometra a teda vo väčšine miest aj širšie. V tomto odpade sa našli také predmety ako deravé futbalové lopty, plastové fľaše od limonád, zubné kefky, topánky či dokonca časti z televízorov.

Caroline Powers sa vo svojej emailovej správe vyjadrila, že obviňovať Honduras za vznik tejto „plastovej rieky“ pozdĺž jeho pobrežia by bolo čistým pokrytectvom.

Poukázala na to, že priemerný konzument v každom štáte, z každého kúta Zeme, vedie neudržateľný spôsob života. Veľkou chybou je, že sme si zvykli vyhadzovať aj tie veci či použité výrobky, ktoré bolo možné ešte znova použiť, prípadne predať, recyklovať či jednoducho opraviť.

To, čo by sa malo v prvom rade zmeniť, je naše myslenie. Tieto fotografie, ktoré obleteli celý svet, nabádajú konzumentov prehodnotiť svoj spôsob života a nároky, ktoré kladú na životné prostredie.

Okamžite po cvaknutí týchto fotiek, ich Caroline Powers zverejnila na sociálnych sieťach a pripojila k ním apel o pomoc:

„TOTO SA MUSÍ SKONČIŤ. Premýšľajme nad tým, ako vedieme svoj každodenný život,“ napísala na Facebooku.

„Spomeňte si napríklad, do čoho vám naposledy zabalili jedlo, keď ste sa rozhodli, že nebudete jesť v reštaurácii, ale si ho vezmete so sebou. Podobne, do akého obalu vám naposledy zabalili fastfood, ktorý ste si dali niekde v meste na ulici?“

„Obal bol vyrobený najskôr asi z polystyrénu, priložili vám k nemu plastový príbor a celé to zabalili do plastovej tašky. A čo smeti? Stále ich hádžete do plastových vriec na odpadky?“ pokračuje Caroline Powers.

„A čo plastové fľaše od limonád alebo zatváracie plastové vrecká typu Zip Lock? Alebo plastové obaly na potraviny? Alebo toaletný papier – stále kupujete taký, čo je balený v plastovom a nie v papierovom obale?

V potravinách a hypermarketoch nájdeme ovocie a zeleninu, ktoré sú balené v plastových sieťkach – stále ich kupujete?“

Caroline Powers je aktivistkou a jej cieľom je zvyšovanie povedomia verejnosti o znečistení svetových oceánov.

Z tohto dôvodu sa Caroline Powers vzdala akéhokoľvek honoráru za poskytnutie fotografií a namiesto toho požiadala niektoré spravodajské televízne spoločnosti a vydavateľov novín, aby uskutočnili dobročinnú zbierku na pomoc národnému morskému parku Islas de la Bahía, ktorého súčasťou je aj ostrov Roatán.

„Roatan Marine Park je naša miestna nezisková organizácia, ktorá rozbehla už viacero záchranných programov, vrátane anti-plastovej kampane alebo vzdelávacích programov o ochrane životného prostredia,“ píše Caroline vo svojej emailovej správe.

A zároveň vyzýva čitateľov tohto príbehu o poskytnutie akýchkoľvek dobrovoľných príspevkov do miestnych neziskových organizácií, ktoré sa zasadzujú o ochranu životného prostredia pred znečistením plastovým odpadom, ako aj o ochranu morského života.

„Keď na vlastné oči vidíte, že niečo, čo hlboko milujete, sa dusí a pomaly umiera pod ťarchou ľuďmi vyprodukovaného odpadu, je to veľmi skľučujúce,“ vyjadrila sa Caroline Powers pre britský denník The Telegraph.

„Je to problém, ktorý sa týka všetkých, aj tých krajín, ktoré sú medzi rozvinutými krajinami na prvých priečkach.“