Porucha v matrixe: 5 zážitkov naznačujúcich, že realita nie je skutočná

Vedeli ste, že existuje akýsi druh mechanicko-fyzikálneho javu, ktorý ľudia nazývajú „porucha“?

K poruche, trochu podobnej  déjà vu, predtuche či jasnozrivosti dochádza vtedy, keď človek vníma čosi, čo porušuje zákony fyziky a reality.

Môže napríklad vidieť tú istú osobu v dave prechádzajúcu okolo úplne rovnakým spôsobom dvakrát po sebe, človeka vykladajúceho na pás potraviny rovnakým spôsobom dvakrát v ten istý deň, vôbec si nespomínajúceho, že tam už predtým bol, veci, ktoré sa dejú dvakrát či porušujú zákony reality.

Myslite si, čo chcete, no ak sú tieto príbehy pravdivé, niečo dokazujú.

Na internete som objavil niekoľko príbehov ľudí, dokonca celý podreddit (kategória na známej stránke reddit.com) s názvom „Porucha v matrixe“.

Ako som sa prvýkrát stretol s poruchou systému

Na tento pojem som narazil pri skúmaní predtúch a v snahe porozumieť tomu, prečo majú ľudia vo svojich životoch snové výjavy, ktoré sa neskôr presne splnia. Uvedomil som si, že ako jedenásťročnému sa to zrejme stalo aj mne.

Keď som mal jedenásť rokov, vychádzali sme s rodinou z domu a ja som videl otca, ako kráča k svojmu autu, otvára dvere a nastupuje dovnútra.

Stál som pri strome pred domom, vo vzdialenosti, z ktorej som mu v aute nemohol vidieť tvár, jasne som ho však videl vychádzať z domu a nastupovať do auta.

Potom som prišiel k autu, začudovaný, prečo nevychádza a on tam nebol. To ma naozaj vydesilo.

O niekoľko mesiacov neskôr som potom v škole videl, ako popri mne na dlhej chodbe prešlo nejaké svetlovlasé dievča so zeleným batohom.

Neprešla ani minúta a po chodbe popri mne rovnakým spôsobom prešlo to isté dievča. Som si úplne istý, že som ju videl prejsť popri mne dvakrát.

Kládol som si vtedy otázku, či sa zo mňa nestáva blázon, no odpoveď som našiel až pred niekoľkými dňami, keď som objavil tento fenomén „porúch“.

Môj príbeh však nie je ani zďaleka taký zaujímavý ako nasledovné.

Príbeh č.1

Užívateľka Redditu blackcat105 vo svojom príspevku „Nie som si istá, čo sa mi dnes stalo v práci…“ píše:

Na začiatok poviem, že rada čítam Reddit. Patrí k môjmu obľúbenému čítaniu. Sama som nikdy predtým poruchu ani nič podobné nezažila, neviem teda, či to, čo sa mi dnes stalo, vôbec niečo bolo, alebo len nechápem.

Pracujem ako pokladníčka, aby som si privyrobila na štúdium a tak. Je to veľmi nudná práca. Zvyčajne však v našom obchode pracujem pri rýchlej pokladni (do 7 položiek).

Veľa pracujem aj po nociach. Nedávno okolo siedmej večer to išlo dosť pomaly a zákazníkov som mala len asi tak raz za desať minút. K pásu prišiel nejaký asi štyridsaťročný muž s dvoma deťmi.

Vyložil naň mrazenú pizzu, zmrzlinu, pivo a pár ďalších vecí do domácnosti. Zbežne sme prehodili pár slov, kvôli alkoholu som skontrolovala jeho preukaz totožnosti (v obchode musíme overovať vek u všetkých) a on potom odišiel.

Prešlo ďalších asi päť minút, keď som uvidela, že k mojej pokladni znova prichádza ten istý muž. Opýtala som sa ho, či na niečo zabudol. Zatváril sa zmätene a povedal: „Ako to myslíte?“

Pozrela som na jeho nákup a bol tam presne ten istý tovar ako predtým. Boli s ním tie isté dve deti a sedelo aj všetko ostatné. Ja som tam len zmätene stála a spýtala sa, či tam nebol už pred chvíľou.

Povedal, že nie. A tak som sa nasilu zasmiala a povedala, že to teda musel byť niekto, kto vyzeral presne ako on. Viem ale, že to bol ten istý muž, čo predtým. Dokonca som musela znova overiť jeho preukaz totožnosti.

Bol to ten istý muž! Bolo to šialené. Ženy vedľa mňa som sa opýtala, či ho videla dvakrát. Povedala mi, že tomu nejako nevenovala pozornosť, ale podľa nej prešiel cez moju pokladňu len raz.

Celá situácia bola veľmi zvláštna. Čo si o tom myslíte vy?

Príbeh č.2

Používateľka Redditu vystupujúca pod menom smol-bean-dean vo svojom poste „Porucha môjho odrazu“ napísala toto:

Tá najdesivejšia vec, ktorá sa mi stala, sa udiala vlani. Ešte stále sa niekedy bojím pozrieť do zrkadla. Pozerala som sa do zrkadla a robila si mejkap. Žmurkla som a môj odraz žmurkol hneď po mne.

Videla som, ako môj odraz v zrkadle žmurkol. Nebolo to vo chvíli, keď som žmurkla ja, žmurkol chvíľu po mne.

Príbeh č.3

Užívateľ Redditu ogmarker v príspevku nazvanom „Nuž, toto sa stalo včera a pripadá mi vhodné zverejniť to tu“ napísal:

Toto som chcel poslať už včera, ale keď som prišiel domov, zaspal som a zabudol na to.

Takže, včera o piatej ráno som vstával do práce. Z domu som vyrazil okolo pol šiestej. Ako si viete predstaviť, ulice sú v tom čase skoro prázdne. Bol som asi v polovici cesty do práce, keď mi na semafore naskočila  červená.

Kúsok predo mnou išiel chlapík na mopede. Zdalo sa, že pred semaforom zastaví, ale potom odbočil doprava.

A tak som na červenej zostal stáť sám. Nikto za mnou, ani vedľa mňa. Pozriem do spätného zrkadla: aspoň šesťdesiat metrov za mnou nikto nie je. Naskočila zelená. Pridávam plyn a pri prechode križovatkou letmo pozriem do spätného zrkadla. A čo nevidím?

Na križovatke odbočuje doprava ten chlapík na mopede. Rovnaký výjav, aký som videl pred 12 až 18 sekundami, sa odohráva znova. Bolo to šialené. Nemám na oknách tmavé fólie, takže vždy veľmi dobre vidím ľudí, ktorí pri mne zastavujú.

Stále si nie som istý, čo si mám o tom myslieť. Keď naskočila zelená, vedľa mňa ani za mnou nikto nebol.

Možno to nebola „porucha“, ale napadlo mi, že ľuďom by sa príbeh mohol páčiť.

Príbeh č.4

Užívateľka Redditu iamaghost zasa píše:

Ďakujem vám, anonymní užívatelia Redditu… Prejdem rovno k veci.

Minulú noc som sa dvakrát prebudila v rozličnom čase. Zakaždým to bolo kvôli skutočne hlasno znejúcemu tónu. Bolo to ako pípanie… druhý raz som sa zobudila na pípanie s inými tónmi, to sa ale menilo.

Tieto dva zvuky ma zobudili (a práve tu vám asi pripadám ako úplný blázon), lebo nepochádzali z vonkajšieho zdroja… Prebudila som sa a uvedomila si, fíha!, že to vychádzalo zvnútra mojej hlavy.

Nič zvláštne, že? Pripísala som to len tomu, že som bola naozaj unavená. Veľmi som nad tým nepremýšľala. Až dokým ma manžel nezavolal na obed, ako robí každý deň a nepovedal: „Fíha, čo je to za zvuk?!“

Ja som nič nepočula, podľa neho to však znelo presne ako jedna z tých obojsmerných vysielačiek, ktorými sa dá volať aj prijímať. Stalo sa to iba raz.

To ma prinútilo spomenúť si na predošlú noc a to, že ide o presne rovnaký zvuk, ktorý som počula, no vychádzal zvnútra mojej hlavy.

Vôbec netuším, čo to bolo. Isto však viem, že v hlave nemám žiadne kovové taniere. Čo ak to ale vychádzalo z telefónu, ktorý som mala položený na nočnom stolíku?

Keď som dnes popoludní s manželom telefón odložila, nad tým všetkým uvažujem a napadá mi, že je to naozaj dosť čudné. Stojím tam, umývajúc riad a cez okno kuchyne sa zamyslene dívam von.

Okolo prechádza biela dodávka. Jediným dôvodom, prečo som si to všimla, bol vodič, ktorý vyzeral, akoby sa vŕtal v nose… čo ma pobavilo.

Uverili by ste tomu, že ani nie o tri minúty nato prechádzala okolo rovnaká dodávka s vodičom, ktorý robil to isté?!

Príbeh č.5

Užívateľka Tea Orchid napísala:

Pripadá mi to tu ako vhodné miesto na vylíčenie tohto príbehu. Možno niekto zažil niečo podobné.

Toto sa udialo vlani v decembri. So svojím snúbencom, bábätkom a ďalším štvorročným dieťaťom sme niekoľko mesiacov bývali u mojich rodičov, čakajúc, kedy nám dokončia byt a budeme sa doň môcť nasťahovať. Boli sme tam asi päť mesiacov.

Izba, v ktorej sme všetci štyria bývali, bola na prízemí, priamo pod kúpeľňou a izbou mojich rodičov. Oproti posteli, v ktorej sme spávali, stála zabudovaná policová stena, siahajúca od podlahy až po strop. Vyrobil ju môj otec.

Raz ráno som sa s námahou usilovala prebudiť, pokúšajúc sa otvoriť  zlepené oči, lebo som na tvári cítila lúče jasného zimného slnka. Trochu som pootvorila viečka a ako zvyčajne som na náprotivnej strane miestnosti rozmazane uzrela police.

Náhle sa celá policová stena nadvihla, prudko sa posunúc pár desiatok centimetrov doľava a potom späť. Bolo to také náhle, že si môj mozog okamžite pomyslel: „To je smiešne. Určite ešte spím. Úplne som si myslela, že som už hore.“

Znovu som na chvíľu zavrela oči a potom ich rýchlo otvorila. Oproti mne stála tá istá vysoká stena bielych políc, ktorá sa znova, rýchlo a neočakávane, nahla doľava a potom znova späť, ako kláves SHIFT na písacom stroji. Úplne samovoľne.

Vtedy som už vedela, že nespím. V izbe som bola len ja s bábätkom, ktoré to vôbec neprebudilo. Zmätene som vyšla z izby, hovoriac si, že išlo o nejakú zvyškovú snovú halucináciu.

Keď sme neskôr dopoludnia sedeli pri káve, mama sa zahľadela von oknom a ticho poznamenala: „Dnes ráno sa mi triasla posteľ. Bolo to veľmi čudné.“

Zaujalo ma to, nuž som ju požiadala, aby mi to vysvetlila.

Položila šálku a porozprávala mi, ako sa ráno prebudila a uvidela okno zaliate lúčmi slnka. A práve keď sa prebúdzala, pocítila, ako sa jej posteľ náhle pohla doľava a potom späť.

Vyľakaná a celkom prebudená sa posadila, ale už sa to nezopakovalo. Nezamýšľala som sa veľmi nad svojím zážitkom, ani nad jej opisom, ako sa jej zatriasla posteľ, dokým neopísala spôsob, akým sa zatriasla.

Spomenula ten konkrétny zdvihový pohyb, ku ktorému došlo len raz a celkom náhle. Akoby posteľ niekto nadvihol a potom rýchlo pustil. V miestnosti nachádzajúcej sa presne nad policovou stenou v mojej izbe. A oboje sa to udialo približne v rovnakom čase.

Vtedy som jej potom porozprávala vlastný príbeh a ona pri mojom opise pohybujúcej sa steny vyvalila oči. Zhodli sme sa, že to bolo neobvyklé a nemajúc na výber, jednoducho sme to nechali tak.

Odvtedy som už nič podobné nezažila.

Záver

Niektorí naznačujú, že „poruchy“ sú dôkazom toho, že táto realita je akousi počítačovou simuláciou, alebo že žijeme v inej existencii a túto jednoducho iba snívame, zatiaľ čo prednostne existujeme tam.

U ľudí, ktorí toto zažijú, sa celkom prirodzene objavuje niekoľko teórií: ako sa zdá, všetky sú rovnako dobré.

Myslite si o tom, čo chcete, v každom prípade ide o niečo, čo rozhodne vyvoláva isté otázky o povahe času a reality.

Spracovala: Silavedomia.sk