Inteligentní ľudia vyhľadávajú spoločnosť menej často – toto sú dôvody, prečo je to tak

Už sa Vám niekedy snívalo, že ste pustovník? Keby ste si mohli vybrať, žili by ste radšej v chalúpke niekde na vidieku alebo v rušnom veľkomeste?

Vybrali by ste si radšej zostať doma a prečítali si nejakú dobrú knihu, alebo by ste skôr uprednostnili bujarú zábavu na diskotéke?

Mali ste niekedy nutkanie schovať sa, keď u Vás doma zazvonila pri dverách nejaká nečaká návšteva?

Ak ste sa v týchto riadkoch našli, máme pre Vás dobrú správu. Nie, nebojte sa, nie ste antisociálnou osobnosťou. Práve naopak, v skutočnosti ste možno géniom.

Čo zistil výskum

Podľa jedného z výskumov, ktorý uskutočnilo Národné centrum pre biotechnologické informácie v Spojených štátoch (National Center for Biotechnology Information – NCBI), osoby s vyššou inteligenciou majú sklon nadväzovať kontakt s menším počtom osôb a menej často vyhľadávajú sociálnu interakciu.

Je zaujímavé, že životné uspokojenie týchto osôb je tým väčšie, čím dôslednejšie sa v živote riadia touto stratégiou.

Dvaja poprední vedci Satoshi Kanazawa a Norman Li sa domnievajú, že ak hľadáme životné šťastie, stratégia „pustovník v lese“ môže byť pre nás – a najmä pre osoby s vyššou inteligenciou – vhodným spôsobom života.

Satoshi Kanazawa a Norman Li pôsobia v oblasti evolučnej psychológie.

Vykonali množstvo dôkladných výskumov, vďaka ktorým dospeli k záveru, že človek ako bytosť vedie šťastnejší život v menej zaľudnených oblastiach.

Títo vedci tiež zistili, že najšťastnejší sme vtedy, keď v sociálnej interakcii z najväčšej časti prichádzame do styku s našimi najmilšími osobami.

Naproti tomu, sme menej šťastní, keď sa naša sociálna interakcia zakladá na styku s cudzincami, s menej významnými kamarátmi či so známymi.

Ako by sme mohli očakávať, účastníci výskumu uviedli, že sa cítili o to šťastnejší, o čo častejšie mali možnosť sociálnej interakcie.

Výnimkou bola jediná skupina – u osôb s najvyššou inteligenciou častejšia sociálna interakcia nielenže neprispievala k pocitu šťastia, ale práve naopak.

Inteligentní ľudia a ich sociálne interakcie

Vedci doslova potvrdili, že: „Inteligentnejšie osoby zažívajú o to menšiu mieru životného šťastia, o čo častejšie sa socializujú so svojimi kamarátmi.“

Carol Graham je ďalší z vedcov, ktorý sa venuje skúmaniu princípov šťastia. Vyššie uvedený jav podrobil dôkladnej analýze a svoje závery publikoval v denníku Washington Post. Tu je krátky úryvok:

Na základe zistených informácií sa domnievame (a vôbec nás to neprekvapuje), že u osôb s vyššou inteligenciou a so schopnosťou ju aj využívať, je menšia pravdepodobnosť, že budú tráviť čas socializovaním sa.

Dôvodom je, že inteligentnejšie osoby sa zameriavajú na uskutočňovanie cieľov, ktoré sú z dlhodobého hľadiska hodnotnejšie.

Inými slovami, keď Vám nejaký podivín povie, že má lepšie veci na práci než sa flákať s kamarátmi, nie je veľmi ďaleko od pravdy.

Aby sme lepšie pochopili zistenia vyššie uvedených výskumov, evoluční psychológovia našli významnú súvislosť medzi samotárskym správaním inteligentných ľudí a tzv. „savanovou hypotézou“.

Savanová hypotéza

Podľa savanovej hypotézy, šťastie nachádzame v tých istých veciach ako naši pravekí predkovia.

Keď naši predkovia v praveku žili ešte na savanách, hustota zaľudnenia bola vtedy ešte veľmi nízka a osobný kontakt medzi jednotlivcami bol mimoriadne dôležitý, pretože zvyšoval šance na prežitie.

Výsledky zmienených výskumov v konečnom dôsledku teda nielenže potvrdzujú savanovú hypotézu, ale vedú ešte aj k ďalším záverom. Jedným z nich je, že nadpriemerne inteligentní jednotlivci sú vďaka evolúcii schopní prekročiť potrebu po častom spoločenskom kontakte.

Namiesto toho začínajú uprednostňovať činnosti, ktoré sú prospešné pre vývoj modernej spoločnosti. Tieto činnosti majú často najmä intelektuálny a ekonomický základ.

V dnešných časoch už nepotrebujeme takú častú sociálnu interakciu ako naši predkovia, a pre tých najvyvinutejších jednotlivcov z nás už sociálna interakcia prestáva byť prioritou.