Naše podvedomie je v činnosti viac než 90 % času. Udržiava v chode naše telo – naše srdce bije bez toho, že by sme mu stále museli dávať povel „udri, udri, udri, udri“.
Kráčame bez toho, aby sme museli rozmýšľať o pohybovaní svalmi, a keď je náš organizmus napadnutý vírusom, naše podvedomie začne automaticky s týmto vírusom bojovať.
Úlohy nášho podvedomia
Podvedomie v našom vnútri teda vykonáva mnoho úkonov, ktorými nám zaisťuje bezpečie a zdravie. Podvedomie však pre nás vykonáva množstvo úkonov aj smerom navonok.
Dáva pozor na veci a vzory správania, ktoré sa nachádzajú von, mimo nášho tela, a ktoré by nám mohli ublížiť. V takom prípade, keď si naše podvedomie „myslí“, že by nám niečo mohlo ublížiť, spúšťa obrannú reakciu.
Problémom však je, že sa tak riadime zastaranými inštinktmi prežitia, ktoré nám zostali ešte z čias pračloveka.
Keď sa spustia, dostávame sa do stavu ostražitosti a náš mozog nám vraví: „Rýchlo, uteč, niečo ťa ide zabiť!!!“… a prvé čo mozog urobí je, že vypne vedomé myslenie.
Vedomé myslenie je skrátka príliš pomalé v situáciách, v ktorých naozaj ide o život. A tak podvedomie zvíťazí a my strácame kontrolu. Strácame samých seba až do chvíle, kým hrozba nepominie.
No a potom si zasa vyčítame, ako sme mohli stratiť kontrolu a podľahnúť primitívnym obranným inštinktom podvedomia.
Náš mozog už potrebuje takpovediac aktualizovať softvér. Prvým krokom bude pochopiť pravidlá prežitia pračloveka a dôvody, pre ktoré tieto pravidlá v moderných časoch strácajú svoje opodstatnenie.
Pračlovek a jeho pravidlá prežitia
Pravidlo pračloveka č. 1: Najprv konaj, alebo premýšľaj a umri
V prípade, keby nás v džungli napadol tiger, nemáme čas premýšľať, či máme po ruke ten najlepší šíp alebo či je terén vhodný na útek… jednoducho musíme zareagovať.
A podvedomie je uspôsobené tak, že (na jeho základe) konáme bez rozmýšľania. Spúšťa teda fyzickú reakciu, ktorá nás má ochrániť pred hrozbou a poranením.
Prečo toto pravidlo dnes nefunguje:
V modernej civilizácii dnes už len tak nestretneme tigra či iného predátora. Takže už nie je potrebné, aby sa v nás spúšťala fyzická reakcia, ktorá by nám mala umožniť prežiť.
Pravdou je, že v dnešných časoch riziko zranenia, proti ktorému sa podvedomie bráni, je emocionálne zranenie. Z pohľadu emócií sa však podvedomie správa ako nevyzreté decko.
Takže toto emocionálne nevyzreté decko sa nás snaží chrániť pred emocionálnym zranením tak, že nám zrýchľuje tep srdca, zrýchľuje náš dych a celkovo nás pripravuje na útek, boj alebo zmeravenie.
Pravidlo pračloveka č. 2: Ak ťa tvoji rodičia nemilujú, tak umrieš
Keby sa o nás rodičia nestarali v časoch, keď žili praľudia, umreli by sme hladom, pretože by nás nemal kto nakŕmiť. V tých časoch teda bolo pre deti životne dôležité správať sa tak, aby so svojimi rodičmi vytvárali a udržiavali čo najlepšie a najpevnejšie vzťahy.
Prečo toto pravidlo dnes nefunguje:
Zjednodušene povedané, nech už máme s našimi rodičmi akýkoľvek vzťah, dnes už od hladu neumrieme. Keď už nič iné, tak sociálny systém sa postará aspoň o to, že nezostaneme opustení ako korisť pre šelmy.
Avšak pravidlá pračloveka nám kážu, že kým vyrastieme, mali by sme spraviť čokoľvek, čo je nutné na to, aby sme boli s rodičmi zadobre. Takže každá interakcia či komunikácia s rodičmi slúžila ako ukazovateľ toho, či nás rodičia milujú stále rovnako alebo menej.
Napríklad, ak naša mama mala naozaj zlý deň a nakričala na nás vo chvíli, keď sme ju poprosili o pomoc s domácimi úlohami… podľa pravidla pračloveka by sme si mohli pomyslieť:
„Keď som poprosil mamu o pomoc a ona na mňa nakričala, znamená to, že keď ju poprosím o pomoc, už ma nebude mať rada. A keď ma už nebude mať rada, tak umriem, čiže najlepším riešením bude ju o pomoc viac neprosiť.“
Pravidlo pračloveka č. 3: Ak nebudem členom bandy, tak zomriem
Pochopiteľne, ľudia ako jednotlivci sú slabí v mnohých ohľadoch. A najlepší spôsob ako prežiť je byť členom bandy. Banda ma bude ochraňovať, pokiaľ si v nej budem plniť svoju úlohu. Takže je dôležité byť súčasťou bandy.
Prečo toto pravidlo dnes nefunguje:
Na to, aby sme dnes prežili, sa nemusíme nikam začleňovať. V modernej spoločnosti je možné prežiť bez akejkoľvek pomoci zo strany iných.
No po pračlovekovi, pre ktorého bolo životne dôležité, aby sa začlenil do skupiny, sme v génoch zdedili program, ktorý nás nabáda snažiť sa začleniť do nejakej skupiny. Zvlášť to platí pre obdobie detstva.
Keď nás z akéhokoľvek dôvodu vylúčia zo skupiny, podvedomie to vo všeobecnosti chápe ako zlú vec, hoci na vedomej úrovni nám to nemusí zvlášť prekážať.
Keď si podvedomie myslí, že niečo ohrozuje náš život, spustí obranný mód a pokúsi sa urobiť čokoľvek, čo je v jeho silách, aby nás ochránilo pred ublížením.
Takže môžeme pociťovať neustály vnútorný boj medzi tým, čo chceme a tým, čo si náš mozog myslí, že potrebujeme k prežitiu.
Vo videu nižšie (v angličtine) si môžeme pozrieť prednášku Dawn Waltonovej o pravidlách prežitia pračloveka:
Jednoduchý trik ako znovu zapnúť vedomé myslenie
Keď sa v našom mozgu spustia pravidlá prežitia pračloveka, naše podvedomie prevezme kontrolu a vypne vedomé myslenie. Môžeme však získať kontrolu späť tým, že na naše podvedomie použijeme trik.
Väzba medzi mysľou a telom je obojsmerná. Myseľ dáva pokyny telu, ale aj telo dáva pokyny mysli.
Jedným z prejavov podvedomej reakcie v situácii „útek alebo boj“ je zrýchlený dych či lapanie po dychu. Keď teda v takej situácii spozorujeme fyzické prejavy alebo, že nad sebou strácame vedomú kontrolu, môžeme použiť nasledovné dychové cvičenie – tým mozgu vyšleme z tela signál:
1. Počas nádychu počítame do 2, počas výdychu počítame tiež do 2.
2. Počas nádychu počítame do 3, počas výdychu počítame tiež do 3.
3. Počas nádychu počítame do 4, počas výdychu počítame tiež do 4.
4. Počas nádychu počítame do 5, počas výdychu počítame tiež do 5.
5. Počas nádychu počítame do 6, počas výdychu počítame tiež do 6.
6. Počas nádychu počítame do 7, počas výdychu počítame tiež do 7.
7. Opakujeme tak dlho, pokiaľ uznáme za vhodné, alebo až kým budeme pri nádychu a výdychu počítať do 10.
Týmto jednoduchým trikom zmiernime vplyv podvedomia na naše rozhodovanie a konanie a znovu nadobudneme vedomé myslenie. Keď sa nám podarí obnoviť naše vedomé myslenie, predchádzajúce fyzické prejavy si môžeme vysvetliť ako vzrušenie či prípravu na niečo neznáme.
Znovuzapojenie vedomého myslenia nám pomôže vymaniť sa z vplyvu nášho podvedomia vo chvíľach, keď sa riadi pravidlami prežitia pračloveka.
Autorkou článku je Dawn Waltonová
O autorke:
Dawn Waltonová je autorkou knihy „The Caveman Rules of Survival“ („Pračlovek a jeho pravidlá prežitia“) a v praxi vykonáva kognitívnu hypnoterapiu.
Keď nepracuje vo svojej kancelárii, tak usporadúva sedenia v mestách Dundee a Aberdeen v Škótsku, ale aj na medzinárodnej úrovni prostredníctvom internetu.
Väčšine jej klientov, na to aby zmenili svoje pravidlá, obvykle postačujú dve až tri sedenia.
Spracovala: Silavedomia.sk
Pridaj komentár