Majster zen-budhizmu v dvoch vetách vysvetľuje celú pravdu o tom, čo je to skutočné šťastie

Čo znamená šťastie pre vás? Čo si predstavujete pod pojmom „šťastie“?

Ak ste nad tým ešte nikdy hlbšie neuvažovali, zrejme si pod pojmom „šťastie“ predstavujete to, čo väčšina ľudí, napríklad:

– šťastie znamená mať k životu vášnivý a zanietený postoj

– šťastie znamená, že máme v živote stabilitu

– šťastie znamená oplývať materiálnym bohatstvom

– šťastie znamená mať blízke a zdravé vzťahy, prípadne mať s niekým intímny vzťah

Thich Nhat Hanh, známy majster a učiteľ zen-budhizmu však tvrdí, že tieto bežné predstavy o šťastí môžu byť nielen nesprávne, ale môžu dokonca až nepriaznivo vplývať na náš život a na náš pocit šťastia.

V jednej jednoduchej, ale zato hlbokej pasáži v jednej zo svojich kníh Umenie sily (The Art of Power) nám Thich Nhat Hanh vysvetľuje, čo je to skutočné šťastie a tiež ako ho môžeme nájsť:

„Veľa ľudí si myslí, že vzrušenie je šťastím… Keď ste však vzrušení, nie ste pokojní, prichádzate o svoj vnútorný mier. Skutočné šťastie má ale svoj základ v pokoji, v mieri.“

Thich Nhat Hanh ďalej vysvetľuje, že ak chceme dosiahnuť vnútorný pokoj, musíme prijať a akceptovať naše skutočné ja. Avšak najmä ľudia v západnom svete sa často snažia zmeniť samých seba len preto, aby vyhoveli predstavám druhých.

Netreba zvlášť zdôrazňovať, že takéto úsilie nám jednoducho nijako nepomôže nájsť náš vnútorný pokoj a šťastie:

„Byť nádherní znamená byť takí, akí naozaj ste. Nepotrebujete k tomu, aby vás akceptovali druhí. Jediné, čo potrebujete, je, aby ste vy akceptovali samých seba.

Ak ste sa narodili napríklad ako lotosový kvet, len buďte tým krásnym lotosovým kvetom a nesnažte sa zmeniť napríklad na magnóliu.

Ak silno bažíte po prijatí a uznaní a ste pre ne ochotní meniť samých seba tak, aby ste vyhoveli predstavám druhých, budete trpieť po celý svoj život.

Skutočná sila a skutočné šťastie spočívajú v porozumení samému sebe, v akceptovaní samého seba a v tom, že v seba veríte.“

Otázka teda znie:

Ako sa naučíme akceptovať samých seba?

Thich Nhat Hanh vysvetľuje, že celé toto „tajomstvo“ spočíva jednoducho v plnom prijatí prítomného okamihu aj so všetkými nádherami a zázrakmi, ktoré sú všade navôkol, no ktoré sme si doteraz možno ani nikdy nepovšimli:

„Keď našu pozornosť namiesto našich myšlienok zameriame radšej na prítomný okamih, naše prepojenie so všetkým, čo je navôkol, sa výrazne prehĺbi, a tak sa prehĺbi aj naše porozumenie tomu, čo sa práve deje.

Naše vnútro sa tak naplní akceptáciou, radosťou, pokojom a láskou… Ak sa pozeráme správne, tak uvidíme, že život všade, na každom kúsku prekypuje zázrakmi – pohár vody, slnečné lúče, list zo stromu, húsenica v tráve, kvety, smiech, kvapky dažďa.

Ak je vo vašom živote duchovné uvedomenie, bude pre vás už ľahké vidieť zázračnosť vo všetkom. A každá jedna ľudská bytosť je veľkou množinou takýchto zázrakov.

Oči, ktoré dokážu rozoznať tisíce farieb, tvarov či podôb; uši, ktoré počujú aj slabučký bzukot včielky, no znesú aj zahrmenie; mozog, ktorý je bez problémov schopný uvažovať o smietke prachu rovnako ako o celom vesmíre; srdce, ktoré bije rovnakým rytmom ako srdce všetkých živých bytostí.

Keď sme unavení a znechutení každodenným životným zápasom, môže sa stať, že budeme tieto zázraky prehliadať. Sú tu však stále, tak ako aj vždy boli.“

Môžeme mať dojem, ako keby z týchto myšlienok vyplývalo, že jednoducho by sme nikdy nemali rozmýšľať ani o minulosti a ani o budúcnosti.

Thich Nhat Hanh ale objasňuje, že uvažovanie o minulosti je dôležité, rovnako ako aj plánovanie do budúcna, no len za toho predpokladu, že je nám to nejakým spôsobom užitočné, alebo nám to pomáha:

„Keď našou mysľou a pozornosťou spočívame v prítomnom okamihu, tu a teraz, neznamená to, že nikdy nerozmýšľame o minulosti, alebo že by sme o nej nemali rozmýšľať, a takisto to neznamená, že by sme nemali zodpovedne plánovať svoju budúcnosť.

Ide tu jednoducho len o to, aby na nás nedoliehala nejaká ľútosť a výčitky ohľadom minulosti a rovnako, aby sme si prestali robiť starosti ohľadom budúcnosti.

Ak sme pevne ukotvení v prítomnom okamihu, naša minulosť nám môže poslúžiť ako objekt skúmania, ako objekt, na ktorom si môžeme trénovať svoju všímavosť a schopnosť sústrediť sa.

Pozorným pohľadom do svojej minulosti si môžeme uvedomiť mnohé dôležité súvislosti, ktoré sme si predtým vôbec neuvedomovali. Dôležité pri tom však je, aby sme našou mysľou a pozornosťou stále boli pevne ukotvení v prítomnom okamihu.“

Keď sa nad tým zamyslíme, všetko to dáva perfektný zmysel – šťastie môžeme nájsť len v prítomnom okamihu a v tom, že sa prítomný okamih naučíme akceptovať.

Kdesi vo vnútri všetci vieme, že je to pravda. Avšak to, s čím má väčšina ľudí problém (najmä tí zo západného sveta) je vytrénovať myseľ k tomu, aby viac-menej stále žila v prítomnom okamihu.

Priznajme to – väčšina z nás nemá nad svojou mysľou a myšlienkami takmer žiadnu kontrolu. Len svoje myšlienky chvíľu pozorujte a uvidíte, ako každú chvíľu pobehujú od najrôznejších rozptýlení do najzvláštnejších fantázií a zase naspäť.

Čo s tým teda môžeme spraviť?

Podľa majstra Thich Nhat Hanha jeden z najlepších spôsobov, ako môžeme vytrénovať našu myseľ, je pomocou meditácie.

Ako tú najjednoduchšiu a základnú techniku meditácie uvádza cvičenie, ktoré sa nazýva „všímavé dýchanie“.

Nielenže je táto meditačná technika tá najjednoduchšia, je zároveň veľmi účinná a praktická. Môžeme ju vykonávať kdekoľvek, kedykoľvek, a jej účinok sa prejaví aj keď jej momentálne nemôžeme venovať viac ako 15 sekúnd.

Tu nám Thich Nhat Hanh vysvetľuje, ako by sme mali k tejto meditácii pristupovať:

„Poprosím vás, keď sa nadychujete, nevyvíjajte pri tom žiadne úsilie. Jednoducho len nechajte vaše pľúca, nech sa nadýchnu. Oni sa nadýchnu aj samé bez vášho úsilia.

Preto si ani pre seba nehovorte niečo ako: „Nádych, poď dnu, presne takto si to predstavujem.“ Nerobte to nasilu, nesnažte sa do toho zasahovať. Jednoducho nechajte dych, nech si plynie sám podľa seba…“

„Vašou úlohou v tejto meditácii je len si začať uvedomovať, že vo vašom vnútri prebieha dýchanie. Tu zároveň vzniká priestor, aby ste si o niečo viac než obvykle vychutnali fázu nádychu.

To dôležité, čo tu však stále odporúčam, je, aby ste sa svojmu dychu nijako nepriečili, či doň nijako nezasahovali. A uvedomujte si, že váš dych je takisto zázrak.

Keď už raz niekto umrie, znamená to, že už sa nikdy viac nenadýchne, aj keby sme sa ho snažili priviesť späť do života akýmkoľvek spôsobom. Takže to, že sa práve nadychujete, by ste mali považovať za nádherný zázrak…“

A to prvé, čo nám Budha ohľadom dýchania odporúča, je toto: „Keď sa nadychujem, uvedomujem si, že toto je nádych. Keď vydychujem, uvedomujem si, že toto je výdych.

Keď je nádych dlhý, uvedomujem si, že je dlhý. A keď je krátky, uvedomujem si, že je krátky. Skrátka len uvedomovanie si, obyčajné, jednoduché uvedomovanie si prítomnosti nádychu a výdychu.

Keď si váš dych začnete uvedomovať, náhle ste celou svojou mysľou plne v prítomnom okamihu. A to je svojím spôsobom zázrak, pretože podstatou meditácie je byť úplne tu a teraz. Byť tu a teraz sám so sebou, byť tu a teraz so svojím nádychom.“

Zdroj: ideapod.com, Spracovala: Silavedomia.sk