Existujú dôkazy, podľa ktorých mohlo byť posolstvo o reinkarnácii z Biblie zámerne vyňaté

Asi drvivá väčšina z nás, ak nie naozaj všetci, máme pomerne dobrú predstavu o najznámejšej knihe všetkých čias, o Svätej Biblii. Milióny a milióny ľudí po celom svete vedú svoj život podľa múdrosti a prikázaní Biblie.

Mnoho a mnoho ľudí po celom svete považuje Bibliu za príručku, ktorá nám hovorí o našom pôvode, o tom, ako by sme mali viesť náš život, o tom, čo sa stane, keď zomrieme a tiež o tom ako máme naložiť s krátkym časom, ktorý pobudneme tu na Zemi.

Biblia nám dáva prísľub, že ak v našich srdciach prijmeme Ježiša Krista, ak budeme žiť podľa Božích prikázaní a ak sa budeme v našich životoch čo najviac strániť hriechu, potom máme nádej, že nás Boh prijme k sebe do neba.

Zhruba takto by sme mohli opísať prevládajúce kresťanské presvedčenie, presvedčenie katolíckej cirkvi a presvedčenie všetkých hlavných svetových náboženstiev.

Avšak na strane mnohých historikov a rôznych skeptikov pribúdajú dôkazy nielen o tom, že z Biblie bolo veľa informácií zámerne vyňatých, ale aj o tom, že do Biblie boli zámerne pridané nepravdivé informácie, najmä po vzniku Nového Zákona.

Naozaj zomrel Ježiš Kristus na kríži?

V roku 2011 britská televízia BBC odvysielala krátky, no fascinujúci dokument s názvom Did Jesus Die On The Cross? (Zomrel Ježiš na kríži?).

Uvedený dokument v podstate prichádza s odvážnou myšlienkou o tom, že Ježiš Kristus v skutočnosti neumrel na kríži po tom, ako ho ukrižovali. Inými slovami, tento dokument tvrdí, že oficiálny príbeh o Ježišovej smrti, ktorému verí väčšina kresťanov, nie je pravdivý.

Historici na podporu svojich rúhavých tvrdení poukazujú na tie miesta v Biblii, na ktorých je evidentná logická, časová alebo vecná nesúvislosť, najmä na prechod od Starého Zákona k Novému Zákonu.

Historici tiež poukazujú na to, že Biblia je plná vzájomne si odporujúcich informácií, ktoré vedú k tej možnosti, že Ježiš naozaj v žiadnom prípade neumrel na kríži.

Podaktorí skeptici zachádzajú ešte ďalej. Tvrdia, že Ježiš po tom, čo skonal na kríži, nevstal z mŕtvych, ale mu bola doslova podaná prvá pomoc.

Keďže však v tých časoch oživovanie technikami prvej pomoci asi nebolo celkom bežné – neexistuje žiadna zmienka o tom, že by ľudia vtedy disponovali vedomosťami o kardiopulmonálnej resuscitácii a sotva mohli vedieť, čo je to defibrilátor – opätovné privedenie človeka k životu nemohlo byť vnímané inak ako zázrak.

Vďaka tomuto na tú dobu neuveriteľnému zásahu však Ježiš Kristus neumrel mladý a dožil sa až svojej staroby.

V zmienenom dokumentárnom filme sa historici odvolávajú na viaceré dochované spisy, podľa ktorých je naozaj celkom možné, že Ježiš počas svojho života putoval do Indie, Nepálu a do Himalájí.

Tu trávil svoj život medzi budhistickými mníchmi pred, ale aj po jeho údajnom ukrižovaní. Ťažko povedať ako to bolo naozaj. No zdá sa, že narastá potreba detailnejšie preskúmať oficiálny príbeh, ktorý nám podáva Biblia a ktorý bol doteraz viac-menej bezvýhradne akceptovaný.

Dôvodom je najmä pribúdanie dôkazov, ktoré poukazujú na omyly obsiahnuté v Biblii. Tieto dôkazy postupne získavajú prevahu nad údajne pravdivými príbehmi Biblie.

Brať Bibliu a jej príbehy doslova je dnes niečo, z čoho už musíme byť všetci v tom lepšom prípade aj trochu otrávení.

Bolo teda posolstvo o reinkarnácii z Biblie vyňaté zámerne?

No a tu sa postupne dostávame k veľmi zaujímavým záverom. Pre vyznávačov kresťanstva budú však tieto závery takmer naisto veľmi nepohodlné, pretože predstava o reinkarnácii rozhodne nie je súčasťou kresťanskej doktríny.

Na tomto mieste je potrebné poznamenať, že existuje niekoľko dôkazov, podľa ktorých značná časť ranných kresťanov sa stotožňovala s myšlienkou života, smrti a znovuzrodenia na Zemi.

Keď hovoríme o ranných kresťanoch, máme tým na mysli obdobie približne v rokoch 0 až 500 po Kristovi. Práve v tomto období boli príbehy o živote Ježiša Krista zachytené v písomnej podobe a podané nasledujúcim generáciám.

V období ranného kresťanstva však ešte neexistovala Biblia v takej podobe, v akej ju poznáme dnes. Podľa dochovaných informácií však vieme, že v roku 367 po Kr. cirkevný otec Svätý Atanáz (Atanáz Alexandrijský) vybral 66 kníh, ktoré odvtedy spolu tvoria cirkevný kánon.

Inými slovami, do štruktúry kresťanstva bolo zahrnutých len týchto 66 kníh, ktoré boli uznané cirkvou.

Nález starovekých zvitkov v okolí Mŕtveho mora a Nazaretu

Vďaka nálezu starovekých zvitkov v okolí Mŕtveho mora mohli historici konečne potvrdiť kľúčový a dôležitý predpoklad, a síce, že kresťanskí gnostici tiež verili v reinkarnáciu.

V období ranného kresťanstva však ešte názov „kresťanskí gnostici“ neexistoval – týmto názvom dnes označujeme ľudí, ktorí boli v tých časoch jednoducho kresťanmi.

To znamená, že sa verne pridŕžali učenia Ježiša Krista, čo ich okrem iného viedlo tiež k viere v reinkarnáciu. Mali však smolu, pretože krátko na to začala kresťanská cirkev svoj dlhotrvajúci hon na každého, kto by bol čo i len trochu podozrivý z vyznávania podobných myšlienok.

Autor Dale Wiley na internetovom portáli Psychics Directory k tomu poznamenáva:

„Posolstvo o reinkarnácii bolo oficiálne vyňaté z kresťanskej doktríny počas piateho ekumenického koncilu, ktorý sa uskutočnil v roku 553 (známy aj ako druhý konšantínopolský koncil).

Tento koncil zvolal byzantský cisár Justinián I. spolu so svojou manželkou cisárovnou Teodorou a malo sa na ňom rozhodnúť, ktoré presvedčenia a spôsoby možno „akceptovať“ ako kresťanské.

Výsledkom piateho ekumenického koncilu bolo spísanie zoznamu niekoľkých predpisov, ktoré boli v podstate umieračikom pre myšlienku reinkarnácie.

V prvom z týchto predpisov sa môžeme napríklad dočítať: „Ak by niekto presadzoval zázračnú myšlienku o tom, že duša existuje už pred narodením človeka, alebo keby chcel niekto hlásať z toho ďalej vyplývajúcu myšlienku o nepredstaviteľnom znovuzrodení, takého nešťastníka budeme musieť rovno prekliať.“

Takýto rozsudok naozaj znamenal, že ktokoľvek veril v reinkarnáciu bol automaticky zatratený. Ak sa niekto len náznakom stotožňoval s myšlienkou reinkarnácie, okamžite bol cirkvou exkomunikovaný.“   

A teraz čo?

Ak pri čítaní uvedených informácií dvíhate obočím a podnecuje to vo vás záujem o bližšie štúdium problematiky reinkarnácie z pohľadu Biblie, potom tento článok padol na úrodnú pôdu.

V príbehoch, ktoré nám rozpráva Biblia, je ďaleko viac chýb a nedokonalostí. Napriek tomu milióny a milióny ľudí po celom svete považujú biblické príbehy za pravdivé, hoci si nedajú ani najmenšiu námahu trochu pouvažovať o niektorých základných otázkach.

Obr.: „Len sa prechádzame po našom spoločnom domove.“ – Ram Dass

Hlásiť sa k určitému vierovyznaniu je pre mnohých ľudí silná vnútorná potreba a zároveň veľmi povznášajúca vec. Pre mnohých iných je však omnoho dôležitejšie poznanie pravdy.

Veriť tradovaným biblickým príbehom bez toho, že by sme si kládli akékoľvek otázky, nemožno považovať za nič iné než veľmi ľahkoverné až naivné.

Zvlášť dnes, keď historici nachádzajú kopu dôkazov, ktoré objasňujú, čo sa vlastne naozaj stalo s Ježišom Kristom a ktoré zrejme presnejšie interpretujú jeho skutočné posolstvo.

Všetky náboženstvá v skutočnosti stoja na tých istých myšlienkach – že máme preukazovať súcit a lásku voči druhým, ako aj sami sebe, že máme pomáhať núdznym a že máme viesť svoj život v službe Bohu a ľudstvu.

Ak by sme do kresťanskej doktríny znova zahrnuli posolstvo o reinkarnácii, začalo by si byť kresťanstvo znova veľmi podobné a aj o čosi bližšie s ostatnými veľkými svetovými náboženstvami.

Prajeme vám veľa lásky.

Spracovala: Silavedomia.sk