Miluj a nechaj milovať: Ako prekonať egocentrickú lásku

„Láska by mohla byť označená ako jed a aj tak by sme ju pili.“ –Atticus

Láska je chúlostivá vec. Je mnohostranná, rovnako ako subjektívne, tak aj objektívne. Je rovnako stratená, ako nájdená v komplexných záhyboch našej unikátnej dynamiky mysle, tela a ducha.

Točí sa ako špirála, rovnako dovnútra, ako aj smerom von. Všetci poznáme ten „pocit“ lásky, ale nezdá sa, že by sme ju vedeli opísať.

Avšak, chlapče, my sa o to pokúšame: poéziou, piesňou, tancom, v posteli. Dokonca i v umení.

Nanešťastie, prevládajúca paradigma lásky je v našej kultúre egocentrická, je to láska založená na vlastníctve. Žijeme vo svete, kde sú vzťahy budované prevažne na materializme, vlastníctve a bezprostrednom uspokojovaní.

Je to takmer, ako keby sme boli podmienení na konzumovanie až do takej miery, že sa navzájom „konzumujeme“. Dokonca aj slová, ktoré používame medzi sebou, naznačujú vlastníctvo.

Je to smutné. Ale žiadna podmienka nie je neprekonateľná. Môžeme sa prevychovať tak, aby sme vytvorili zdravé vzťahy založené na úcte, čestnosti a dôvere.

Môžeme aktualizovať paradigmu lásky na takú, v ktorej centre je duša založená na vzťahu.

Najprv však musíme rozpoznať jeden druhého ako protiľahlé strany tej istej bytosti. Naša yin-yang dynamika je dynamickejšia, než máme tendenciu umožniť jej, aby takou bola.

Ide o to, že náš jazyk je strašne nedostatočný na to, aby do koncepcie lásky vniesol akúkoľvek spravodlivosť.

Na tejto planéte žije viac než sedem miliárd ľudí, pričom každý z nás má inú psychofyziologickú reakciu na nejaký daný podnet, hoci tento rozdiel je veľmi malý.

A pri takých abstraktných podnetoch, akým je Láska, Vedomie a Boh, sa ten rozdiel zväčšuje.

Faktom je, že každý z nás má vlastnú definíciu pojmu láska (ego), avšak táto definícia je napísaná v jazyku staršom, než sú slová (duša).

Ako teda porozumieme tomuto jazyku? Jednoducho povedané: všímavosť. Úplnejšie povedané: musíme si uvedomiť, čo nám hovorí naša myseľ, telo a duša, a potom byť úprimní v súvislosti s týmito informáciami týkajúcimi sa našich vzťahov.

A ako by to povedal básnik: „Ty len musíš nechať to jemné zviera svojho tela milovať to, čo miluje.“ – Mary Oliver

Schopnosť milovať (zraniteľnosť)

 „Zraniteľnosť neznamená poznať víťazstvo alebo poníženie, je to pochopenie nevyhnutnosti oboch; je to podmanenie. Všetko je v tom.“ – Brene Brown

Naša schopnosť milovať inú osobu je predurčená našou schopnosťou milovať samých seba – je to podobné analógii lietadlo-havária-pristátie: „Vždy si nasaď na seba masku prv, než pomôžeš niekomu inému“. My si tiež musíme naložiť Masku lásky na seba prv, než budeme milovať niekoho, kto môže, ale nemusí byť schopný autentickej lásky.

Iróniou je to, že najprv sa musíme naučiť sebalásku. Musíme milovať seba, aby sme pochopili, že egocentrická láska nie je najzdravším spôsobom ako milovať.

Musíme najprv milovať svoje ego v záujme toho, aby sme ho zmenili na ego, ktoré nie je zamilované len do seba.

Ego, ktoré nie je milované, má sklony stať sa samoúčelným a egocentrickým (závislým alebo iba nezávislým). Avšak ego, ktoré je milované, má sklony aktualizovať sa a stať sa duševne orientovaným (vzájomne závislým).

Ego, ktoré sa naučilo vzájomnej závislosti prostredníctvom sebalásky bude viac ako pravdepodobne milovať autenticky. Bude viac ako pravdepodobne zraniteľné iným egom.

A zraniteľnosť je kľúčom k veľkej láske. Je to tajomstvo hlbokej autenticity.

Kľúčovým aspektom sebaaktualizovanej lásky, v protiklade s egocentrickou láskou, je to, že si umožníme byť zraniteľnými.

Ako raz povedal veľký Rumi: „Zavri oči. Zamiluj sa. Zostaň tam.“

Schopnosť nechať iných milovať (sloboda)

Ak sme sa už naučili milovať seba skôr, než sa pokúsime milovať inú osobu, potom sú neistoty zažehnané! Je načase ísť si za tým.

Je načase dať všetko do toho. Odmietnutie sa stáva.

Ale keď tomu nedáme šancu, a to znamená stať sa zraniteľným a položiť naše neistoty na stôl ako pri pokri, potom nikdy nebudeme vedieť, či by to bolo bývalo niečo čarovné, alebo nie.

Vzťah, to sú vlastne dvaja jedinečne rozdielni ľudia, ktorí prešli cestu nezávislých tanečníkov, aby sa stali vzájomne prepojenými tancom. To je krása romantiky, duševne orientovanej lásky. Stane sa to tancom.

Ale, a tu je ten tŕň, tanec môže byť príjemným iba vtedy, ak môžu obe strany slobodne tancovať… alebo nie.

Tu sa to stáva ťažkým: umožniť svojmu partnerovi milovať spôsobom, akým potrebuje milovať. Znie to dosť jednoducho, ale je to jednoduché len zdanlivo.

Pretože sa nám nemusí páčiť spôsob, ako milujú. Vyžaduje si to dobré komunikačné zručnosti, brutálnu úprimnosť a príkladnú dôveru voči druhému tanečníkovi.

Jednou z najväčších domnienok, ktoré si vytvárame o láske je to, že si predstavujeme, že druhá osoba miluje rovnakým spôsobom ako milujeme my.

Inými slovami, predpokladáme, že to, čo iná osoba rozumenie pod pojmom láska, znamená to isté, čo to znamená pre nás. Ale to jednoducho nemôže byť pravda, ak úprimne dovolíme druhej osobe, aby bola jedincom s vlastným jedinečným vkusom a názormi.

Nechať nášho milenca, aby nás miloval spôsobom, akým on potrebuje milovať, je takou istou súčasťou tanca, akou je náš jedinečný spôsob milovania.

Musíme však byť čestní, najprv voči sebe a potom voči partnerovi. Niekedy bude táto úprimnosť ubližovať, ale bolesť je pre rast nevyhnutnosťou. A ak je vzťah tým, ktorý chceme rozvinúť, potom je bolesť parou pre našu cestu.

Ak spôsob, akým druhá osoba miluje, krokovo neladí so spôsobom, ako milujete vy, potom tento tanec musí skončiť alebo musí nadobudnúť novú formu.

Ak to znie protiintuitívne, je to preto, lebo to tak je. Ako to záhadným spôsobom vyjadril veľký Victor Hugo: „Láska nie je nikdy silnejšia, než vtedy, keď je úplne nezmyselná.“

Schopnosť nechať lásku odísť (komperzia)

 „Všetko, čo milujeme, je dobre usporiadaný prach.“ – Atticus

Schopnosť nechať lásku odísť, je našou schopnosťou nechať odísť pripútanosť nášho ega k nej.

Zamilovať sa je veľmi ľahké a zároveň veľmi ťažké. Je to ľahké, keď prichádzame z miesta nezávislosti a vzájomnej závislosti; keď umožníme všetkým veciam, aby prebiehali záhadným a majestátnym tokom.

Ale je to ťažké, keď prichádzame z miesta pripútanosti a závislosti a pevne sa snažíme všetko riadiť. Je to rozdiel medzi tým, čo je láska a márnou snahou zatriediť lásku do krabice našich očakávaní.

Ako to zasvätene uviedol Stephen Levine: „Skutočná láska nemá predmet. Mnohí hovoria o svojej bezpodmienečnej láske voči inému. Bezpodmienečná láska je skúsenosť bytia.

Nemôžete niekoho milovať bezpodmienečne. Môžete len byť bezpodmienečnou láskou. Nie je to dualistická emócia. Je to zmysel pre jednotu so všetkým, čo to je.

Skúsenosť lásky vzniká vtedy, keď podriadime naše odlúčenie vesmíru. Je to pocit jednoty. Vy nemilujete iného, vy ste ten iný.“

Keď necháme lásku odísť, nenechávame tým odísť Lásku samotnú – vôbec nie. Nechávame odísť aspekt ega tejto lásky. Nechávame odísť pripútanosť, potrebu lipnutia.

Nie je to ako nechať odísť lásku, a potom na ňu zabudnúť. Nie, je to skôr ako keby sme povedali zbohom. Ako hrdí rodičia, ktorí sú smutní, že ich dieťa opustilo domov, ale zároveň sú šťastní, že deti narástli a rodičia sú otvorení možnosti ich návratu.

Láska sama o sebe nie je nikdy opustená, ani nie je zabudnutá. To len odkázanosť, závislosť, ego stránka lásky, ktorá je naplnená nezdravými  očakávaniami a kultúrne predispozície o spôsobe, akou by láska mala byť, je opustená.

Autentická láska trvá naveky, napriek nám, a dokonca i napriek našim egám. Čím viac nechávame lásku odísť, tým viac si uvedomujeme, že sme ju nikdy naozaj nevlastnili, v prvom rade.

Nikdy to nebola vec, ktorá by mohla byť vlastnená. Láska by mohla byť len slobodná, alebo to vôbec nikdy nebola skutočná láska.

Tak sa naučme byť Láskou, keď čelíme očakávaniam. Buďme Láskou napriek láske, ktorá si myslí, že potrebuje overenie. Buďme Láskou, i keď ňou ostatní byť nevedia.

Toto je srdcom ako komperzie, tak aj odpúšťania. Láska, nechaj iných milovať, a potom nechaj odísť pripútanosť svojho ega k láske.

Urobte to, zasa a znova, spôsobom milovania procesu života-smrti-znovuzrodenia a schopnosť duševne orientovanej, seba aktualizovanej lásky vám neunikne.

Spracovala: Silavedomia.sk