„Ticho je najdokonalejším oznamovateľom radosti. Bol by som len málo šťastný, keby som to mohol povedať.“ – Shakespeare
Slovo hluk pochádza z latinského koreňového slova, ktoré znamená „bolesť“, alebo „úzkosť“.
Hluk je niečo, na čo sme zvyknutí, aj keď sme si veľmi dobre vedomí jeho schopnosti spôsobiť viacero foriem úzkosti. Dokonca aj vtedy, keď žijeme v „decibelovom pekle“, môžeme nájsť chvíle ticha, aby sme zoslabili svoju bolesť.
Intuitívne môžeme pozorovať, že ticho obnovuje našu schopnosť myslieť priamo a ponúka nám hlboký pocit pokoja.
Ticho nám tiež umožňuje nepopierateľným spôsobom spoznať naše najhlbšie pravdy. Len vtedy, keď je úplné ticho, vychádzajú na povrch naše myšlienky, ktoré pred inými schovávame.
Avšak čo iné sa nám stane, keď sa oslobodíme z ohlušujúcich zvukov moderného života? Odhliadnuc od metafyzických výhod sedenia v tichosti, existujú ohromujúce fyziologické zmeny, ku ktorým dochádza v tele, osobitne v mozgu.
Vedci skúmali účinky ticha na mozog po niekoľko desaťročí. Niektoré štúdie sú svojím významom jedinečné. Je nutné, aby sme pochopili, aké životne dôležité je ticho pre ľudskú bytosť.
Ticho vytvára nové mozgové bunky
Jedna štúdia, publikovaná v časopise „Mozog, štruktúra a funkcia“, pozorovala myši pod vplyvom hluku a ticha.
Myši vystavené denne na dve hodiny úplnému tichu začali preukazovať zvláštny vedľajší účinok. Začali sa im vytvárať úplne nové bunky v hipokampe mozgu – v oblasti, ktorá je spojená s učením sa nových vecí, zachovaním pamäte a spracovaním emócií.
Hoci nové mozgové bunky sa nie vždy priamo premietajú do lepšieho zdravia mozgu, jedna z výskumníčok, Imke Kirste hovorí, že tieto nové bunky sa stávajú funkčnými neurónmi.
„Ukázalo sa, že ticho naozaj pomáha novo generovaným bunkám diferencovať sa v neuróny a integrovať sa do systému.“
Ticho zvyšuje citlivosť a empatiu
Existuje veľa oblastí mozgu spojených s emočnou citlivosťou a empatiou. Osobitne, pravý supramarginálny gyrus je tou oblasťou mozgu, ktorá je nevyhnutná pre rozvoj týchto vlastností.
Ak táto oblasť mozgu nefunguje správne regulárnym spôsobom, alebo keď potrebujeme urobiť mimoriadne rýchle rozhodnutia – naša schopnosť výkonu empatie je dramaticky redukovaná.
Keď strávime čas v tichu, táto oblasť našich mozgov, spolu s ostatnými, ktoré podporujú empatiu, majú možnosť odpočívať. Následne sa znovu aktivujú a budujú vyššie úrovne empatických skúseností.
Ticho bojuje proti nespavosti
Jedna štúdia, publikovaná v JAMA, merala pôsobenie ticha na spánok.
Hoci to bolo použité na testovanie meditácie na ohľaduplnosť, podstatou meditácie je sledovať myšlienky v tichosti.
Tí, ktorí strávili len dvadsať minút praktizujúc „ticho“, zaznamenali nárast dĺžky a kvality zdravého spánku a už viac netrpeli nespavosťou.
Mozog hodnotí a internalizuje informácie
„Ty hádžeš tŕne, v mojom tichu sa z nich stávajú kvety.“ – Gautama Buddha
Ďalšou dôležitou štúdiou sa zistilo, že mozog spracúva informácie veľmi odlišne, ak mu umožníme byť v tichosti.
Keď je mozog v kľude, v zmysle toho, že nie je vystavený novým stimulom prostredníctvom zvuku, môže prijímať interné informácie (naučené veci) a bez problémov ich integrovať do vonkajších informácií.
Inými slovami, namiesto toho, aby sme reagovali na vonkajšie podnety, vrátane vecí, ktoré by v nás normálne spúšťali správanie menej-než-vedomým spôsobom, môžeme ľahko integrovať skúsenosti s ľuďmi, okolnosťami a mnohým iným.
Hoci nemôžeme do našich myslí vnucovať pokojné prostredie a vždy upokojovať naše osobné myšlienky, zdá sa, že pokojné vonkajšie prostredie umožňuje vyplniť „medzeru“ v našom myslení, ktorú naznačovali daoisti, budhisti a iní.
Táto medzera predstavuje zlomok sekundy pokoja, čo nám umožňuje vybrať si svoju reakciu voči svetu, namiesto toho, aby sme riešili svoje staré zvyky.
Ako povedal kedysi Nietzsche „Ticho je horšie, všetky pravdy, ktoré sú umlčané, sa stávajú jedovatými.“
Je lepší spôsob nazerania na svet než ten, akým v skutočnosti je? To dosiahneme práve vtedy, ak si doprajeme dennú dávku ticha.
Ticho uvoľňuje napätie, ktoré je v tele a v mozgu
Dokonca aj dve minúty ticha dokážu uvoľniť nazhromaždené napätie v mozgu a v tele.
Viaceré štúdie, v ktorých boli merané zmeny frekvencie tepu, rytmus dýchania, úrovne oxidu uhličitého, krvný prietok mozgovej tepny a iné konkrétne fyzické zmeny zistili, že už len niekoľko momentov ticha zmení to, akým spôsobom telo reaguje na okolitý svet.
Predbežné štúdie dokonca naznačujú, že ticho nám môže pomôcť prekonať traumy z detstva, PTSD (posttraumatickú stresovú poruchu) a iné vážne stavy srdca a mysle.
Amygdala spojená s formovaním pamäte a emócií sa aktivuje vtedy, keď počujeme „hluk“ vedúci k uvoľneniu stresového hormónu.
Naopak, ticho aktivuje uvoľňovanie oxytocínu, GABA (kyselina gama-amino maslová), serotonínu a ostatných hormónov, ktoré znižujú stres.
Na záver…
Ticho je oveľa dôležitejšie pre naše mozgy, než sme si to predtým mysleli. Všetok hlboký vnútorný pokrok, naše „aha!“ momenty, predchádza ticho.
Spracovala: Silavedomia.sk
Pridaj komentár