Rozprávanie príbehov bolo po tisíce rokov v každej kultúre jedným z najdôležitejších umení. Príbehy odovzdávané z generácie na generáciu nás učia, čo si máme ceniť a ako sa správať jeden voči druhému.
V poslednej dobe si mnohí ľudia s hlbokou ľútosťou všímajú, že umenie rozprávania príbehov sa v našej súčasnej kultúre vytráca. Ľudia sa snažia spájať prostredníctvom technológií, no cítia sa izolovanejší než kedykoľvek predtým.
Využime teda spájajúcu moc technológie, aby sme vdýchli nový život do jednej z najdôležitejších praktík všetkých čias pre budovanie komunity.
Prečítajte si tieto krátke príbehy, poučte sa z nich a potom ich rozprávajte ľuďom vo svojom okolí.
Otec a jeho syn
Postaršia žena nastúpila do vlaku, ako robila zvyčajne každý deň. Po niekoľkých zastávkach si všimla, že do vlaku nastúpili otec a jeho dospelý syn, ktorý mal už zrejme dávno po dvadsiatke. Usadili sa na sedadlá cez uličku oproti nej.
Zakrátko sa začal syn hlasno rozprávať s otcom, hovoriac mu o oblakoch, ktoré videl vonku a o budovách a stromoch, okolo ktorých vlak prechádzal. Otec ho počúval a povzbudzujúco prikyvoval.
Po chvíli už ženu začalo hnevať, ako hlasno mladý muž rozpráva a jeho otcovi povedala: „Prepáčte, pane, ale neuvažovali ste vziať ho k nejakému špeciálnemu lekárovi?“
Otec sa na ňu usmial a odvetil: „Vlastne od toho lekára práve prichádzame. Viete, môj syn bol od narodenia slepý a toto je prvý deň vôbec, čo dokáže vidieť.“
Tento príbeh nám pripomína, aby sme nikdy nepovažovali nič za samozrejmé a nikdy sa nenazdávali, že poznáme príbeh niekoho iného.
Osol a jama
Bol jeden roľník, ktorý vlastnil veľký pozemok. Bol vlastne taký veľký, že ho dovtedy nikdy celý nepreskúmal. Jedného dňa sa rozhodol vziať so sebou svojho jediného osla a pozemok si obzrieť.
Nanešťastie však tri hodiny nato, čo vyrazili, spadol jeho osol do obrovskej jamy v zemi!
Roľník bol zúfalý, lebo dostať odtiaľ osla bolo nemožné. Bolo mu ho ľúto a neželal mu smrť vyhladovaním, preto sa rozhodol, že ho zaživa pochová a zbaví trápenia.
No po každej lopate hliny, ktorú roľník hodil do jamy, osol zo seba hlinu striasol a zadupal pod seba. Takto to pokračovalo nejaký čas a po 3 dňoch zo seba osol striasol a zadupal pod seba toľko hliny, že dokázal z jamy vyskočiť!
Tento príbeh nás učí, ako zvládať problémy a kritiku. Keď nás chcú iní odpísať, dokážeme to zo seba „striasť“ a poučiť sa z toho.
Drezúra slonov
Kde bolo, tam bolo, bol jeden umelec, ktorý vlastnil 10 slonov. Predvádzal ich po celom svete a nútil robiť triky pre mnohé davy.
Jedného dňa sa umelca nejaký chlapec opýtal, ako svoje slony ovláda, keďže boli zviazané dovedna len tenkým lanom na jednej nohe.
Umelec odvetil:
„Tieto slony mám odkedy boli veľmi mladé. Keď som im tým istým lanom zviazal nohy, stačilo na to, aby im zabránilo utiecť. A tak sa v mladom veku naučili, že lano nedokážu pretrhnúť.
Teraz sú staršie, no stále veria, že lano je silnejšie než ony, preto sa nikdy ani len nepokúsia ujsť.“
Tento príbeh nás učí, že sa musíme stále snažiť. Nikdy sa nedozviete, ktoré obmedzenia si len namýšľate, kým sa ich nepokúsite prekonať.
Podobenstvo o vajci, zemiaku a kávovom zrne
Zakaždým, keď vo svojom živote prechádzate ťažkým obdobím, spomeňte si na toto podobenstvo.
Keď vložíte vajce do hrnca s vriacou vodou, po niekoľkých minútach sa to, čo bolo predtým mäkké a riedke, stane tvrdým. Keď do vriacej vody vložíte zemiak, stane sa to, čo bolo predtým tvrdé, kašovitým.
Nakoniec, keď do vriacej vody vložíte kávové zrná, začnete o pár minút cítiť nádhernú vôňu a chuť kávového zrna zmení chuť vody.
Každú z týchto troch vecí umiestnili do rovnakého prostredia, no priniesli rôzne výsledky. Podobne tak nemá nikto kontrolu nad situáciami svojho života, no môže mať pod kontrolou, ako na tieto situácie reaguje.
Môžete sa stať tvrdými a otupelými ako vajce, mäkkými ako zemiak alebo lepšími ako káva a spraviť lepším aj všetko okolo seba.
Malý chlapec a čašníčka
Jedného dňa prišiel do reštaurácie malý chlapec, aby si objednal zmrzlinu. Bol iba sám a čašníčka mala plno práce s ostatnými svojimi stolmi, preto jeho obslúženie dosť dlho odkladala.
Keď konečne prišla prevziať jeho objednávku, spýtal sa jej, koľko stojí čokoládový zmrzlinový pohár.
„Päť eur,“ odpovedala.
„Dobre. A a koľko stojí len obyčajná miska zmrzliny?“ opýtal sa.
„Len dve eurá,“ odvetila. Chlapec si objednal obyčajnú zmrzlinu a čašníčka odišla, mysliac na všetky ostatné stoly, ktoré mala obslúžiť. Chlapec dojedol zmrzlinu, potom šiel k pultu zaplatiť a odišiel z reštaurácie.
Keď sa však čašníčka vrátila k stolu, aby po ňom upratala, zbadala, že jej nechal trojdolárové prepitné. Rozplakala sa, lebo si uvedomila, že sa vzdal lepšieho zmrzlinového pohára, len aby si mohol dovoliť nechať jej zvyšok.
Tento príbeh nás učí hodnotám obetovania a úcty.
Zdroj: thespiritscience.net, Spracovala: Silavedomia.sk
…ozaj zaujím.príbehy, z kaž.1 sa možno poučiť…..
Na tom poslednom mi niečo nesedí…