Harvardský výskum odhalil skutočné účinky meditácie na náš mozog

Fyziologicky prospešné účinky meditácie boli potvrdené už mnohými výskumami. Najnovší z týchto výskumov sa uskutočnil na Harvardovej univerzite.

Vedci z Harvardovej univerzity uskutočnili v Hlavnej nemocnici v Massachusetts (Massachusetts General Hospital (MGH)) výskum v trvaní osem týždňov, ktorým sa potvrdilo, že vďaka meditácii je naozaj možné zmeniť stavbu sivej hmoty nášho mozgu už v priebehu ôsmych týždňov.

Čo zistil nový výskum

Tento výskum je zatiaľ prvým výskumom vôbec, ktorý potvrdzuje, že meditácia postupom času vedie k zmene v štruktúre sivej hmoty mozgu.

Hlavná autorka uvedeného výskumu Sara Lazar, ktorá vedie v Hlavnej nemocnici v Massachusetts psychiatrický výskumný program pomocou techník zobrazovania mozgu a je zároveň aj profesorkou psychológie na Lekárskej fakulte na Harvardovej univerzite, vysvetľuje:

„Pod pojmom meditácia či meditačné cvičenia si najčastejšie predstavujeme pokojné pocity a fyzické uvoľnenie.

Avšak osoby, ktoré sa pravidelne venujú meditácii, opakovane tvrdia, že meditácia zlepšuje činnosť mozgu a psychologické schopnosti, ktoré potom vydržia počas celého dňa.

Náš najnovší výskum dokazuje, že zmeny v stavbe mozgu môžu byť dôvodom pre zmienenú lepšiu činnosť mozgu a psychologické schopnosti u osôb, ktoré sa pravidelne venujú meditácii.

To tiež znamená, že osoby ktoré pravidelne meditujú, sa aj cítia lepšie a nebude to len tým, že si pri meditácii nachvíľu oddýchli.“

V zmienenom výskume sa použili fotografie mozgu 16 účastníkov, ktoré boli zhotovené pomocou magnetickej rezonancie (MR) dva týždne pred začatím výskumu.

Fotografie mozgu pomocou magnetickej rezonancie boli potom zhotovené aj po skončení výskumu.

Analýza fotografií sa zameriavala najmä na tie časti mozgu, na ktorých boli badateľné zmeny v jeho stavbe. Tieto zmeny boli výsledkom pôsobenia pravidelnej meditácie už aj v predchádzajúcich výskumoch.

Meditácie a hustota sivej mozgovej kôry

Uvedená analýza zistila zväčšenú hustotu sivej hmoty najmä v hippokampe (časť mozgu zodpovedná za schopnosť učiť sa a pamäť), ako aj v častiach mozgu, ktoré súvisia so sebauvedomovaním, súcitom a so schopnosťou introspekcie.

Účastníci Harvardského výskumu sa venovali meditácii každý deň približne 30 minút.

Ako meditačné techniky sa využívali okrem iného riadená meditácia za pomoci počúvania audio nahrávok či uvedomovanie si vnemov, pocitov a stavov mysle bez ich posudzovania.

Iniciátorkou celého výskumu účinkov meditácie na ľudský mozog je Brita Holzel, ktorá je tiež členkou výskumu v Hlavnej nemocnici v Massachusetts, ako aj na Univerzite Giessen v Nemecku.

K zisteným výsledkom výskumu sa vyjadrila:

„Je úžasné uvedomiť si, že náš mozog je tvarovateľný a že práve my môžeme pomocou meditácie zohrávať aktívnu úlohu pri jeho pretváraní, čo sa prejaví na celkovom lepšom zdraví a lepšej kvalite nášho života.

Značná časť výskumu vykonaná na rôznych vzorkách účastníkov potvrdila, že meditácia vedie k nezanedbateľnému zlepšeniu zdravotného stavu a k zmierneniu príznakov najrozličnejších ochorení.

Vedci v súčasnosti skúmajú najmä mechanizmus, vďaka ktorému dochádza prostredníctvom meditácie k pozitívnym zmenám v stavbe ľudského mozgu.“

Mylné predstavy o meditácii a ako správne meditovať

Bežná mylná predstava o meditácii je, že pri nej musíme sedieť v meditačnom sede, alebo, že musíme vykonávať určité špeciálne úkony, ak chceme, aby sa dostavili nejaké výsledky.

No pravdou je, že jediné, čo musíme spraviť, je zaujať polohu, v ktorej sa cítime úplne pohodlne. Môže to byť napríklad sed s prekríženými nohami, ležanie na posteli, pohodlné sedenie na gauči a pod.

Ďalšou mylnou predstavou o meditácii je, že sa máme „pokúsiť“ vyprázdniť našu myseľ.

Jeden veľmi dôležitý aspekt meditácie – a je dobre, že vo vyššie zmienenom výskume ho účastníci praktikovali – je „uvedomovanie si vlastných vnemov, pocitov a stavu mysle, no bez ich posudzovania.“

Keď meditujeme, nemusíme sa snažiť „vyprázdniť“ našu myseľ. Stačí, ak naše myšlienky, pocity či akékoľvek emócie, ktoré práve v tejto chvíli prežívame, necháme len tak voľne plynúť.

Neposudzujme ich, nelipnime na nich, len ich nechajme také, aké sú, pokojne prichádzať a odchádzať.

Meditáciu pravdepodobne najlepšie vysvetlíme tak, že je to predovšetkým stav bytia. Na to, aby sme takpovediac „meditovali“ a mali z meditácie nejaký úžitok, nemusíme sedieť polhodinu v nejakom špeciálnom sede.

Samotnú meditáciu môžeme vykonávať napríklad aj počas chôdze, alebo aj tesne pred usnutím, keď už večer ležíme v posteli.

A v priebehu dňa môžeme tiež postupne prestať posudzovať naše myšlienky, až pokým úplne nezmiznú, alebo si môžeme tiež zachovávať stály vnútorný pokoj a sebauvedomovanie.

Záver

V protiklade k bežnej predstave, existuje viacero spôsobov ako môžeme meditovať.

„O meditácii by sme si mali uvedomiť jednu úplne základnú vec, a síce, že meditovanie nedosiahneme žiadnou zvláštnou technikou.

Čo sa týka meditácie, staré takzvané techniky a nové vedecké metódy neuroterapie, ktoré dokazujú účinok meditácie na mozgové vlny, sú v skutočnosti to isté.

Meditácia však nie je vedľajším javom nejakej techniky. Meditácia sa deje mimo mysle. A mimo myseľ sa nedostaneme žiadnou technikou.“

Spracovala: Silavedomia.sk