„Práve v tejto chvíli, vďaka spolupráci niekoľkých miliárd neurónov v našom mozgu, každý jeden z nás zažíva vedomé vnímanie. A nielen také hocijaké vedomé vnímanie – zažívame vnímanie sveta vôkol nás, ako aj vnímanie nášho vnútra. Ako však tento úžasný jav prebieha?“
Známy neurovedec Anil Seth tvrdí, že náš mozog po celý čas halucinuje; keď sa na našich halucináciách zhodneme, nazveme to „skutočnosťou“.
Anil Seth pôsobí ako profesor kognitívnej a výpočtovej neurovedy na Univerzite Sussex v Anglicku. Vo svojej nedávnej prednáške, ktorú odprezentoval na každoročnej konferencii TED Talks, uvažuje o pôvode vedomia.
V úvode svojej prednášky kladie poslucháčom otázku: „Čo je to vedomie? Ako k nemu dochádza?“ Anil Seth pritom sám považuje vedomie za „najväčšiu záhadu, ktorú zatiaľ veda ani filozofia ešte nerozlúštili.“
A nie je ani zďaleka jediný vedec, ktorý má na problematiku vedomia takýto pohľad. Teoretický fyzik Max Planck, autor kvantovej teórie, považoval „vedomie za základ“.
Planck tvrdil, že „nie je možné dostať sa za vedomie“ a že „všetko, o čom rozprávame, všetko, čo považujeme za jestvujúce, stojí na predpoklade existencie vedomia.“
Po vyslovení svojej úvodnej otázky Anil Seth pokračuje a vysvetľuje jej nesmierny význam:
„Nejakým spôsobom vnútri mozgu každého z nás, vďaka skombinovanej činnosti mnohých miliárd neurónov, pričom každý jeden neurón treba vnímať ako malilinký biologický stroj, je generovaná vedomá skúsenosť.
A nie hocaká vedomá skúsenosť – je to naše vedomé vnímanie práve tu a práve teraz. Avšak, ako toto vedomé vnímanie vzniká? Ako k nemu dochádza?
Zodpovedanie tejto otázky má mimoriadny význam, pretože vedomie je to jediné, čo máme. Každý jeden z nás. Bez neho by neexistoval žiaden svet, žiadne JA, skrátka by neexistovalo vôbec nič.“
Ako povedal sám Max Planck: „Vedomie považujem za prvotné, za základ. Hmota je už potom len prejavom vedomia, je z neho odvodená.“
Inými slovami, vedomie je nutným predpokladom, bez ktorého by nebolo možné formulovať existenciu hmoty. Vedomie a hmota, tieto dva zdanlivo veľmi rozdielne fenomény, sú spolu previazané spôsobom, ktorý ešte len teraz začíname naozaj chápať.
Séria šiestich prelomových experimentov, ktorých výsledky boli zverejnené v odbornom žurnále Physics Essays (Eseje z fyziky), poukazuje na to, že vedomie zohráva pri utváraní materiálnej skutočnosti nezanedbateľnú úlohu.
Tento jav bol opakovane demonštrovaný prostredníctvom dvojštrbinového experimentu (známy aj ako Youngov pokus).
Výsledky uvedených šiestich experimentov sa nachádzajú aj na internete pod názvom Consciousness and the double-slit interference pattern: Six experiments (Vedomie a jeho vplyv na priebeh dvojštrbinového experimentu: Šesť experimentov)
Vráťme sa však k prednáške profesora Anila Setha. Pokračuje a vyslovuje ďalšiu dôležitú myšlienku o tom, že vedomie a život sú neoddeliteľne vzájomne späté.
Oponenti tejto myšlienky tvrdia, že o vedomí možno hovoriť len v prípade, ak je subjekt nositeľom inteligencie a uvedomuje si samého seba.
Profesor Seth však s týmto nesúhlasí a tvrdí, že „existencia vedomia je možná len prostredníctvom biologickej štruktúry, vďaka ktorej sme nažive.“
Vo svojej prednáške hovorí:
„Osobne si myslím, že vznik skutočne vedomej umelej inteligencie je naozaj v nedohľadne. Dovoľujem si to tvrdiť na základe výsledkov môjho bádania, výsledkov, ktoré jasne ukazujú, že vedomie ako také nezávisí ani tak od čistej inteligencie ako skôr od toho, že sme živé a dýchajúce bytosti.
Jednoducho povedané, vedomie a inteligencia sú dve veľmi odlišné veci. Na to, aby ste cítili bolesť ešte nemusíte byť inteligentní, no aby ste ju cítili, musíte byť pravdepodobne nažive.“
Riadené halucinovanie
Profesor Seth potom vyzval svojich poslucháčov, aby si predstavili, že sú mozgom – že sú vo vnútri lebky, kde nie je žiadne svetlo či zvuk, a jediný materiál, ktorý majú k dispozícii, je prúd elektrických impulzov pochádzajúcich z našich zmyslových orgánov.
Na tomto mieste demonštruje niekoľko ilúzií, ktoré sú zapríčinené nedokonalosťou našich zmyslových orgánov.
Vyvodzuje z toho jasný záver, a síce, že v takýchto prípadoch nás naše zmysly klamú a neumožňujú nám poznať pravú povahu skutočnosti.
Počas života sa náš mozog neustále mení a prispôsobuje to, čo vnímame ako vedomú skúsenosť. Táto zmena a prispôsobovanie sa dejú na základe vstupných údajov, ktoré náš mozog prijíma.
Príklady, ktoré používa profesor Seth, sú naozaj úžasné a stojí za to vidieť ich na vlastné oči – nebudeme vám ich tu teda opisovať, aby sme vás nepripravili o tú chvíľu, keď si poviete „Vau!“.
Lepšie raz vidieť ako stokrát počuť, a preto vám odporúčame, aby ste si prednášku profesora Anila Setha pozreli na kanáli Youtube. Prednáška je tu uložená pod názvom Your brain hallucinates your conscious reality (Náš mozog halucinuje našu vedomú skúsenosť).
Profesor Seth prostredníctvom názorných ukážok demonštruje, že vo väčšine prípadov vstupné informácie, ktoré mozog prijíma zo zmyslových orgánov, nie sú pozmenené nijako; čo sa však mení je spôsob, akým vnímame skutočnosť.
Keď sa prenesieme späť v čase do starovekého Grécka, musíme uznať, že Platón mal pravdu – naše zmysly nás skutočne klamú. Profesor Seth pokračuje:
„Takže vnímanie – môžeme ho chápať ako proces, ktorým určujeme, čo existuje – nie je ničím iným ako informovaným odhadovaním nášho mozgu.
Inými slovami, náš mozog prijíma signály zo zmyslových orgánov a už vopred ich kombinuje s očakávaniami a presvedčeniami o svete. Týmto spôsobom sa vlastne náš mozog pokúša čo najpresnejšie odhadnúť vlastnosti sveta, ktorý vnímame našimi zmyslovými orgánmi.
Náš mozog nepočuje zvuky a nevidí svetlo; mozog celý čas skutočnosť len odhaduje, a to najlepšie, čo zatiaľ „zistil“ a čo sa mu opakovane potvrdzuje, to nám potom predkladá ako skutočnosť, ktorú vnímame.“
Vo svojej prednáške nám Anil Seth na príkladoch ukazuje, že „namiesto toho, aby sme boli len pasívnymi pozorovateľmi vonkajšieho sveta, ho naozaj aj aktívne generujeme.
Svet, ktorý vnímame, vychádza v rovnakej miere, ak nie ešte viac, z nášho vnútra von, a nie naopak.“
A ďalej tvrdí, že „po celý čas každý z nás halucinuje, dokonca aj v tejto chvíli. A keď sa v našich halucináciách zhodneme, nazveme to skutočnosťou…
Takže aj to, keď vnímame samých seba, keď si uvedomujeme svoje vlastné JA, aj to je riadená halucinácia, ktorú generuje náš mozog.“
Mnohí vedci, odborníci či myslitelia boli nútení vo svetle nových objavov priznať, že nejakým spôsobom, ktorému zatiaľ celkom nerozumieme, svet a naše vnímanie fyzickej skutočnosti naozaj môžu byť mentálnou konštrukciou.
Alebo prinajmenšom, že vedomie pri ich vytváraní zohráva kľúčovú úlohu.
Richard Conn Henry, profesor fyziky a astronómie na Univerzite Johns Hopkins v Marylande, napísal pre žurnál Nature (Príroda) v roku 2005 článok, v ktorom píše:
„Priekopník vo fyzike Sir James Jeans povedal, že „poznanie ako také smeruje k nemechanickej skutočnosti; vesmír a svet sa začínajú stále viac a viac podobať na jednu veľkú myseľ než na veľký stroj.
Vyzerá to tak, že myseľ už nie je viac len nejakým náhodným prvkom, ktorý nejako prenikol do hmotného sveta…
Vlastne by sme ju mali oslavovať ako tvorcu a vládcu hmotnej skutočnosti. Vesmír je nehmotný – je duševný a duchovný. Žime a majme z neho radosť.“
Vzniká vedomie vďaka mozgu a telu?
Hypotéza, že vedomie vzniká v mozgu, je vo svete materialisticky orientovanej vedy zatiaľ stále dominantná.
A to aj napriek hŕbe dôkazov, ktoré poukazujú na pravý opak, a síce na to, že náš mozog (a tým pádom aj celá naša materiálna skutočnosť) môžu byť výtvorom vedomia.
Na tomto mieste si uvedieme výborný citát vyňatý z Vyhlásenia na podporu postmaterialistickej vedy (Manifesto for a Post-Materialist Science), ktorý výstižne vysvetľuje základné východiská „materialistickej“ vedy:
„Pohľad modernej vedy na svet je prevažne postavený na predpokladoch, ktoré priamo vychádzajú z klasickej fyziky. Materializmus – presvedčenie, že hmota je jedinou skutočnosťou – je jedným z týchto predpokladov.
Ďalším podobným predpokladom modernej vedy je redukcionizmus.
Redukcionizmus je presvedčenie, že zložité javy možno pochopiť ich redukovaním na vzájomnú interakciu ich menších častí, resp. redukovaním zložitých javov na jednoduchšie a základnejšie javy, ako sú napr. drobné hmotné častice.“
O tom, či je vedomie výtvorom mozgu, alebo či je náš mozog skôr len „prijímačom“, cez ktorý vedomie prechádza, pojednáva vo svojom dokumentárnom filme aj Dr. Gary Schwartz, profesor na Arizonskej univerzite.
Tento dokumentárny film nájdeme tiež na kanáli Youtube pod názvom Is Consciousness More than the Brain? (Je vedomie niečím viac než len mozgom?).
Uvedený dokument je stručným pohľadom na širokú problematiku, ktorá stojí na zlúčení a prieniku výsledkov výskumu prebiehajúceho v mnohých oblastiach vedy.
Dr. Gary Schwartz si pri tvorbe svojho dokumentu dal námahu, ktorú si zatiaľ dalo len málo vedcov – ako odborník nám v ňom totiž prináša zhustené množstvo informácií, ktorých hľadanie by nám inak zabralo veľmi veľa času.
„Niektorí materialisticky založení vedci a myslitelia odmietajú uznať existenciu týchto javov aj z toho dôvodu, že oni sami nie sú celkom dôslední vo svojom exkluzívnom svetonázore.
Keď títo vedci odmietajú postmaterialistický spôsob skúmania prírody a sveta, alebo keď odmietajú zverejniť závažné zistenia, ktoré by podporovali postmaterialistický pohľad na svet, v takých prípadoch idú vlastne proti duchu skutočného vedeckého bádania.
Inými slovami, odmietajú adekvátne spracovať a vyhodnotiť nové empirické dáta. Avšak dáta, ktoré nezapadajú do ich obľúbených vedeckých teórií a presvedčení, predsa nemožno odmietať a priori.
Takéto odmietanie patrí do ideológie, nie do vedy.“ – Dr. Gary Schwartz, profesor psychológie, medicíny, neurológie, psychiatrie a chirurgie na Arizonskej univerzite
Spracovala: Silavedomia.sk
Pridaj komentár