5 vedeckých pokusov, ktoré ukazujú, že naším vesmírom preniká inteligentné vedomie

Od úsvitu sebauvedomenia duchovné a vedecké mysle uvažovali o podobných otázkach našej existencie: Kto sme? Odkiaľ sme prišli? Ako sme sa sem dostali a kam ideme?

Kým väčšina učiteľov svetových náboženstiev by nesúhlasila s konkrétnymi odpoveďami na tieto otázky, prejavuje sa tu opakovaný výskyt témy – náš vesmír nie je jednoducho len zhlukom „mŕtvej“ hmoty. Skôr je to obrovský, vzájomne prepojený oceán inteligencie.

Často počujeme túto teóriu uvádzanú ako veľká „Jednota“, Zdroj, Boh, Vedomie a zoznam takto pokračuje ďalej.

V oblasti kvantovej mechaniky, fyzici postupne otvárajú svoje oči možnostiam vedomého vibračného poľa, ktoré preniká celým vesmírom.

David Wilcock vo svojej najviac predávanej knihe Vyšetrovania zdrojového poľa, kladie otázku: „Mohol by byť všetok priestor, čas, hmota, biologický život a vedomie vo Vesmíre produktom zdrojového poľa?“

Odvoláva sa na množstvo zvedavých pokusov, vedených vedcami počas minulého storočia, ktoré dodávajú tejto teórii na dôveryhodnosti. Na konci knihy je ťažké vyvrátiť existenciu toho, čo nazýva „Zdrojovým poľom“.

Tuto uvádzame päť experimentov, ktorých cieľom bolo dokázať existenciu vzájomne prepojeného vedomia prenikajúceho vesmírom.

1. Dr. Cleve Backster zistil, že rastliny vnímajú ohrozenie a majú mimozmyslové vnímanie

Cleveland Backster bol výskumníkom a špecialistom CIA, ktorý pracoval ako riaditeľ Keeler Polygraph Institute v Chicagu.

Backster vyvinul prvé numerické štandardizované hodnotenie polygrafického grafu a pokračoval v rozsiahlom štúdiu a propagácii tejto technológie.

Dr. Cleveland Backster: Henry Groskinsky/Time Life Pictures/Getty Images Backster pri uskutočnovaní jedného zo svojich experimentov.

Dňa 2. februára 1966 Backsterova sekretárka cestou z práce v obchode kúpila gumenú rastlinu a rastlinu Dracénu.

Backster skončil svoju prácu v noci a v skorých ranných hodinách dostal nápad pripojiť svoju rastlinu dracénu k polygrafii, aby videl, či sa niečo stalo.

Bol prekvapený, že rastlina vykazuje zubatý a „živý“ vzorec elektrickej aktivity. Potom v krátkom pominuteľnom momente   rastlina ukázala podobný vzorec, ktorý by sa normálne objavil v prípade, keď klame človek.

Urobil ďalší krok a rozhodol sa ohroziť pohodu rastliny, aby videl, či dôjde k inej reakcii.

Najprv ponoril list rastliny do kávy, no na polygrafe nedošlo k žiadnej reakcii. Potom rozmýšľal o tom, že priloží k jej listu oheň. V tom istom okamihu však polygraf zdivel.

Backster uviedol, že nebolo vypovedané žiadne slovo. Len tým, že myslel na to, čo urobí, rastlina zareagovala. „Bolo to, ako keby rastlina čítala moje myšlienky“, napísal vo svojej knihe Primárne vnímanie.

Cleve Backster zistil, že rastliny môžu vnímať ohrozenia, aj keď sú len myšlienkou v našej mysli.

Následne Backster zobral krabičku zápaliek a sledoval ako pokračuje divoká reakcia. Len keď odložil zápalky nabok a zanechal svoj nápad na poškodenie rastliny, sa polygraf vrátil do normálnej hladiny.

Následne začalo Backsterovo intenzívne štúdium rastlín a polygrafov. Objavil, že jednoduchou starostlivosťou o rastlinu sa zdalo, ako keby začala monitorovať jeho myšlienky a pocity.

„Keď som odišiel z laboratória, aby som urobil pochôdzku, v momente, keď som sa rozhodol vrátiť, rastlina často ukazovala významnú reakciu.“

Backster vo svojej knihe popísal, ako so sebou niesol rastlinu celou cestou z New Yorku do Cliftonu v New Jersey, aby sa zúčastnil jednej párty. Presne v momente, keď on a rastlina vstúpili do domu a každý kričal „PREKVAPENIE!“, u rastliny sa v tom istom čase preukázala silná reakcia.

Backster začal nechávať rastlinu pripojenú na polygraf bez toho, aby sa snažil niečo robiť. Len sledoval jej reakcie a potom sa snažil zistiť, čo mohlo zapríčiňovať jej reakcie.

Jedného dňa zistil silnú reakciu po tom, čo nalial do drezu horúcu vodu. Neskôr testovanie odhalilo, že drez bol naplnený baktériami a keď baktérie náhle uhynuli po poškodení horúcou vodou, rastlina vnímala hrozbu aj voči svojmu zdraviu a „kričala“.

V neskoršom pokuse Backster vytvoril stroj, ktorý by náhodne hádzal krevety do vriacej vody. Všimol si, že rastliny reagovali silno, ale len v noci, keď nebol nikto nablízku.

Počas návštevy Jazykovej školy pri Yale Universite Backster požiadal študenta, aby zovrel pavúka medzi svoje dlane, zatiaľ čo vytrhli list brečtanu a pripojili ho k polygrafu. Reakcie si všimli len vtedy, keď si pavúk uvedomil, že je schopný utiecť.

Backster ďalej rozvíjal svoje štúdie pripájaním vecí ako kuracie vajcia či jogurtové kultúry a naďalej získaval úžasné výsledky. Zistil, že každá živá vec je dôverne naladená na svoje prostredie.

Keď dôjde k akémukoľvek stresu, utrpeniu alebo k smrti, všetky životné formy v okolitom prostredí majú okamžitú elektrickú odpoveď.

Raz pripojil Backster vajce k elektróde a sledoval, ako vajce „kričalo“ zakaždým, keď niektoré z jeho susedov bolo hodené do vriacej vody, jedno za druhým.

Backster tiež poznamenal, že držal vajce v krabici s oloveným obalom, ktorý zatieňoval elektromagnetické polia. Tým sa vylúčila pravdepodobnosť, že akékoľvek rádiové vlny, mikrovlny alebo iné elektromagnetické frekvencie by mohli byť zvnútra vysielané vajcom.

Backster zopakoval tento efekt zahalením rastlín do medenej mriežky, čím vytvoril Faradayovu klietku. Nie je prekvapením, že rastliny sa správali tak, ako keby žiadna mriežka neexistovala.

V knihe Primárne vnímanie napísal:

„Cítil som istotu, že informácie sa medzi rastlinami, baktériami, hmyzom, zvieratami a ľuďmi nevymieňali v známych elektromagnetických frekvenciách…vzdialenosť, ako sa zdalo, neznamenala žiadne obmedzenia.“

2. Dr. Jacobo Grinberg zistil, že mozgy dvojíc sú spojené nezistiteľným poľom

Jacobo Grinberg bol mexický vedec, ktorý intenzívne študoval oblasť šamanizmu, meditácie a telepatie.

Potom, čo sa dozvedel o fenoméne známom ako „psychická chirurgia“, tak teoreticky predpokladal, že „neurónové pole“ vytvorené v mozgu navzájom reaguje s „podpriestorovu štruktúrou“. Ide o holografickú neštandardnú mriežku, ktorá má vlastnosti vedomia – aktivuje čiastočnú interpretáciu a vytvára realitu vnímanú mozgu.

Dr. Grinsberg zistil, že páry, ktoré spoločne meditovali, zosúlaďovali svoje mozgové vlny. Keď boli rozdelené do samostatných miestností chránených pred akoukoľvek elektromagnetickou energiou, ich mozgy stále zostali synchronizované.

Ak by bol Grinsberg pred okom jedného z nich zapálil svetlo, partner v susednej miestnosti by takisto zažil reakciu, ktorá by bola zaznamenaná na polygrafickej mape.

Aby dokázal svoju teóriu, začal svoje experimenty s párom, ktorý by najskôr spolu meditoval dvadsať minút, a potom by bol rozdelený do rôznych miestností chránených pred elektromagnetickými poľami.

Všimol si, že mozgové vlny oboch zúčastnených sa začali viditeľne synchronizovať a že obe hemisféry mozgu každého účastníka vykazovali rovnaké vzory.

Okrem toho by osoba s najkoherentnejšie organizovanými mozgovými vlnami mala prejavovať väčší vplyv na druhú osobu.

Grinberg zopakoval tento experiment neskôr a pridal efekt náhodne blikajúceho svetla do očí jedného človeka.

V dvadsiatich piatich percentách prípadov druhá osoba preukázala podobnú reakciu, ako keby bola priamo oslepená jasným svetlom.

Dr. Jacobo Grinsberg bol parapsychológ, ktorý predtým, než v roku 1994 zmizol, študoval telepatiu a iné psychické javy.

Je zaujímavé, že Grinbergove kontrolné subjekty nepreukázali takéto spojenia. Bol to úžasný objav, ktorý pridal na podpore Backsterovým pokusom o vedomom zdrojovom poli.

V roku 1994, tesne predtým, ako sa Grinbergova práca dostala do hlavného vedeckého prúdu, Jacobo Grinberg zmizol. Dodnes sa nenašiel a mnohí špekulujú, že jeho zmiznutie súviselo so smrteľnými hrozbami kvôli jeho prelomovej práci.

3. Dr. William Braud dokazuje efekt „niekto ťa sleduje“

Dr. William Braud bol americký psychológ a parapsychológ, ktorý sa najviac preslávil vykonávaním experimentov psychokinetických vplyvov na živé systémy.

Podľa knihy autorky Lynne McTaggart Pole (The Field), Dr. Braud začal experimentovať pokúšaním sa preniesť svoje myšlienky na jedného zo svojich študentov, ktorý bol v stave hypnózy.

Keď sa Braud pichol do svojej ruky, študent pocítil bolesť. Keď položil svoju ruku nad plameň sviečky, študent pocítil teplo. Keď sa pozeral na obrázok člnu, študent komentoval čln.

Braud publikoval viac než 250 článkov o uvedených javoch vo významných psychologických časopisoch. Jeden z jeho prvých rigoróznych experimentov zahŕňal mečúňa. Ide o rybu, ktorá emituje elektrické signály vždy, keď sa pohne z jednej polohy do druhej.

Zapojil ich na elektródy, a potom mali účastníci štúdie zmeniť polohu rýb podľa svojho vedomého zámeru.

Podobným spôsobom Braud zistil, že účastníci dokážu zvýšiť rýchlosť, akou bežali pieskomily mongolské vo svojich kolotočoch, pričom vplyv všetkých ostatných faktorov bol vylúčený.

Braud ďalej skúmal efekt, keď si človek uvedomuje, že ho niekto sleduje. Položil jednu osobu do jednej miestnosti, kde bola inštalovaná malá kamera, pripojil ho k polygrafii a povedal mu, aby sa uvoľnil.

V ďalšej miestnosti Braud sledoval tvár účastníka na televíznej obrazovke. Druhému účastníkovi bolo potom povedané, aby sa pozorne díval na túto osobu na monitore a pokúsil sa získať jeho pozornosť. Avšak len vtedy, keď mu generátor náhodných čísel povedal, aby tak urobil.

Keď sa na prvú osobu pozeral, jej koža prejavovala významné elektrické hodnoty. Toto sa vyskytlo priemerne v 59% času, počas ktorého bola osoba sledovaná.

Braudova práca poskytla pevné dôkazy o tom, že ľudia môžu prenášať svoje myšlienky na iných a vytvárať fyzickú reakciu bez toho, aby si to vedome uvedomovali.

4. „Sledovanie na diaľku“ naznačuje, že všetko vo vesmíre je v konečnom dôsledku jediná myseľ

Diaľkové sledovanie je prax hľadania dojmov o vzdialenom alebo neviditeľnom cieli využitím mimozmyslového vnímania. Tento fenomén bol rozsiahle študovaný a zaznamenaný počas minulého storočia.

Brenda Dunne a Robert Jahn z Princeton University viedli štúdiu nazvanú Vedomie a anomálne fyzické javy, v rámci ktorej vyškolili štyridsať osem ľudí, aby študovali sledovanie na diaľku.

V rámci štúdie mala osoba navštíviť náhodne vybrané miesto vo vzdialenosti päť až šesťtisíc míľ a divák sa pokúsil získať informácie o tom, čo táto osoba vidí. Výsledky 336 skúšok ukázali, že takmer dve tretiny pozorovaní divákov boli veľmi presné – s faktorom náhody jedna miliarda k jednej.

Autorka Lynne McTaggart na strane 160 svojej knihy Pole (The Field), uviedla, že dokonca aj významná skupina skeptických vedcov a dvoch laureátov Nobelovej ceny študovala údaje o sledovaní na diaľku – a skonštatovala, že výskum bol bezchybný.

Ďalší tím na čele s Dr. Ray Hymanom, známym skeptikom, dospel k záveru, že výsledky boli príliš presvedčivé na to, aby boli odmietnuté ako náhodná zhoda.

Výskumníci použili tienené detekčné miestnosti, aby dokázali, že elektromagnetické vlny nemôžu byť zodpovedné za prenos informácií do mysle vedomého diváka.

Ako píše David Wilcock v knihe Vyšetrovanie zdrojového poľa (The Source Field Investigations):

„Diváci mohli vidieť udalosti, ktoré sa ešte neuskutočnili v lineárnom čase. A to dokonca aj vtedy, ak tieto udalosti boli náhodne vybrané a po tom, keď už boli správne preskúmané na bezpečnom mieste.“

To naznačuje, že myseľ vôbec nie je viazaná na lineárny čas.

Dr. Karlis Osis a Dr. Donna McCormick vykonali v roku 1980 pozoruhodný experiment za účelom zistenia, či naša myseľ môže vytvoriť energetické stopy v miestach, ktoré sú na diaľku sledovateľné.

Talentovaný jasnovidec Alex Tanous bol požiadaný, aby na diaľku sledoval cieľ, ktorý bol sériou rozptýlených objektov tvoriacich len jediný obrázok z určitého miesta.

Na presné miesto vyvesili vedľa seba dve kovové platne na tenzometre, ktoré by mohli zaznamenať jemné pohyby. Keď Tanous presne popísal cieľ, dosky sa roztriasli oveľa viac ako zvyčajne.

Ich najväčší pohyb sa vyskytol hneď po tom, čo sa Tanous začal pozerať na obraz. V tejto oblasti nebolo žiadne viditeľné svetlo, keďže Tanous pozoroval len mierny, ale merateľný pohyb dosiek.

5. Kolektívne vedomý zámer mení svet

Ak sú naše mysle vnútorne spojené s veľkým vedomím, môžeme potom ovplyvniť globálnu zmenu jednoduchým zídením sa a sústredeným zameraním našej mysle?

Počas dvojročného obdobia sa skupiny so zhruba sedemtisíc ľuďmi zhromaždili na meditácie, ktoré sa konali v troch rôznych časoch. Počas týchto stretnutí dokázali znížiť počet všetkých teroristických činov na celom svete o fenomenálnych 72 percent!

Uvedená štúdia, ktorá vylučuje cykly, trendy, počasie, víkendy, sviatky a všetky ostatné premenné, bola akceptovaná aj v Journal of Offender Rehabilitation.

Veľké skupiny meditujúcich boli schopné účinne zredukovať globálne násilie.

Počas leta 1993 došlo vo Washingtone DC počas dvoch mesiacov k zníženiu počtu násilných zločinov až o 23,6%, keďže počet meditujúcich účastníkov vzrástol z osemsto na štyritisíc. A to aj napriek tomu, že počet násilných zločinov v predchádzajúcom čase stúpal.

Je zaujímavé, že miera kriminality sa po ukončení stretnutia vrátila na pôvodnú úroveň.

Od roku 1993 bolo prostredníctvom päťdesiatich rôznych vedeckých štúdií dôsledne preukázané, že tento jav posledných tridsať rokov skutočne funguje.

Wilcock je toho názoru, že spomínaný jav fungoval preto, lebo všetci zdieľali do určitej miery rovnakú myseľ.

V knihe Vyšetrovania zdrojového poľa (The Source Field Investigations) spomína experimenty vykonané na HeartMath Institute, v ktorých ľudia s najväčšou koherenciou ovplyvnili vzorce mozgových vĺn a biorytmy iných ľudí, ktorí boli blízko nich:

„Ak sedem tisíc ľudí môže znížiť celosvetový terorizmus o 72 percent, naznačuje to, že Zdrojové pole je výrazne vychýlené skôr v prospech pozitívnych emócií, než tých negatívnych.“

„Tieto objavy sú nepopierateľnými faktami“, píše Wilcock. „Naše prepojenie mysle na inú myseľ, zdieľanie myšlienok a skúseností boli opakovane dokázané.“

Existuje zdrojové pole?

Ako ukazuje veda, zdá sa, že existuje pole vedomia spájajúce všetky veci vo vesmíre. Je to koncept, ktorý bol zatiaľ vedou len načrtnutý.

Ak táto zjednocujúca oblasť skutočne existuje, vynára sa tu množstvo otázok:

• Je realita, ako ju poznáme, holografickou projekciou tohto vyššieho vedomia?
• Odkiaľ toto vedomie pochádza?
• A prečo sme tu, ak je to len iluzórna projekcia niečoho závažnejšieho?

Tieto hlbšie tajomstvá priestoru, času, energie, hmoty, biológie a vedomia sú základnými otázkami našej existencie.

Zdá sa, že sme sa ocitli na pokraji tohto posvätného poznania, ktoré na nás po tisícročia čakalo, aby sme k nemu získali opätovný prístup.

Predstavte si potenciál pre život, ako ho poznáme, ak by sme mohli začať lepšie načrieť do tejto inteligencie? Každý vedecko-fantastický a fantazijný film môže byť čoskoro bližšie k realite, ako by sme si to kedy boli mysleli.

Spracovala: Silavedomia.sk