Dokonca aj tá najsilnejšia osoba môže začať pociťovať únavu a vyčerpanosť. Aj tí najstatočnejší a najodolnejší jednotlivci môžu vyhorieť, ak sa celý čas musia vedieť sami postarať o seba, ale aj o druhých.
Nároky nezávislého, samostatného spôsobu života môžu začať doliehať aj na tých najsilnejších z nás, hoci sme sa pre takýto spôsob života rozhodli my sami.
V takom prípade musíme sami zvládať platiť všetky naše účty a vykonať všetku potrebnú prácu. Niekedy to vie byť veľmi náročné.
Aj tí najsilnejší môžu začať pociťovať únavu z toho, že každý na nich spolieha, no oni sami sa nemajú na koho spoľahnúť. Ako keby ani nemohli povedať, že momentálne niečo nemôžu spraviť, pretože sa zdá, ako keby celý svet očakával, že to urobia práve a len oni.
Ostatní očakávajú, že silné osoby budú vždy a za každých okolností okej a druhým často ani len nezíde na um, že aj silní ľudia môžu mať svoje vlastné problémy, pri riešení ktorých možno aj potrebujú pomôcť.
Dokonca aj tá najsilnejšia osoba potrebuje lásku a náklonnosť. Nikto sa necíti dobre, keď je osamelý. Nikto sa necíti dobre, keď je odmietaný. A silní ľudia niekedy už nechcú byť viac hrdinami.
Niekedy dokonca aj oni potrebujú niekoho, kto by ich „zachránil“, niekoho, kto by tu bol pre nich, najmä keď ho budú potrebovať najviac.
Aj silní ľudia potrebujú niekoho, o kom môžu povedať „Toto je môj najlepší priateľ“ alebo „Toto je môj partner“. Aj oni potrebujú po svojom boku niekoho, s kým budú môcť zažiť tie nádherné a úžasné veci, ktoré možno zažiť po boku len lojálnej osoby.
Pretože sa môže stať, že dokonca aj tá najsilnejšia osoba, ktorú poznáme, to niekedy už nemusí zvládať. Aj tá najsilnejšia osoba sa môže zosypať.
A obyčajne sa to stane vtedy, keď to všetko začne na nich už akosi neodbytne doliehať. Keď už majú dosť všetkého a každého. Keď boli silní už príliš dlho a pritom úplne zabudli sami na seba.
Keď už ráno nevládzu ani vstať z postele, pretože ich telo, srdce a duša sú úplne unavené a ťažké. Keď sa zdá, že všetko, čo celý čas budovali, sa rozpadá a nablízku nie je nikto, kto by im mohol pomôcť.
Dokonca aj tá najsilnejšia osoba potrebuje oddych. Aj silní ľudia potrebujú, aby sa vedúcej úlohy občas namiesto nich ujal niekto iný. Aj oni potrebujú raz za čas spomaliť a dobiť si baterky – inak by hrozilo, že sa vyčerpajú až do bodu podlomeného zdravia.
Aj tí najsilnejší ľudia si musia uvedomiť, že ich sila má svoje hranice a že aj oni sú zraniteľní. A je dobré, že to tak je, pretože tak vzniká aj pre nich priestor na zmenu, ako aj priestor a príležitosť pre druhých, ktorí môžu po tých najsilnejších prebrať časť zodpovednosti a úloh aj na svoje plecia.
Pretože ani tí najsilnejší z nás neoplývajú neobmedzenou či nejakou nadprirodzenou mocou. Aj oni sú len ľudia a je dôležité, aby to nestrácali zo zreteľa.
Napokon, aj tá najsilnejšia osoba môže začať pociťovať únavu jednoducho z toho, že to všetko zvláda sama a že ju všetci vnímajú len ako silnú. A hlavne si treba uvedomiť, že silní ľudia sa so svojou obdivuhodnou silou nenarodili.
To sa oni sami naučili ako byť silní, keď sa museli vyrovnať s mnohými prekážkami a problémami, keď na blízku nebol nikto, kto by im podal pomocnú ruku.
A dokonca aj im sa niekedy cnie byť znova takí, akí boli niekedy dávno predtým, než ich druhí ľudia a okolnosti naučili byť tým, čím sú, ešte predtým, ako ich vyformovali do silných, odolných osobností.
Naučili sa byť silní a nezávislí preto, lebo ľudia po čase z ich života vždy odišli a jednoducho sa na nich nemôžu spoliehať, že im pomôžu, keď to budú najviac potrebovať.
Zdroj: thepowerofsilence.co, Spracovala: Silavedomia.sk
Pridaj komentár