Jeden môj dobrý známy, ktorého považujem za úspešného človeka, bol natoľko ochotný, že keď som ho požiadal, aby sa mi zveril so svojím kariérnym príbehom, neodmietol.
Takmer presne pred desiatimi rokmi sa mu vo firme, v ktorej pracoval, dostalo povýšenia. Zo začiatočníckej úrovne pomocného pracovníka sa mu takto podarilo prepracovať sa až do vrcholového manažmentu.
A hoci priznáva, že postup v kariére bol preňho veľmi vzrušujúci, boli aj chvíle, keď mal pocit, že nové nároky vyplývajúce z vyššej pracovnej pozície nezvládne.
Mal pocit, že nemá dosť času na to, aby stihol všetko, čo potreboval alebo chcel stihnúť, a zo začiatku často mával pocit, že je toho naňho príliš. Začínalo mu byť jasné, že musí niečo zmeniť.
Môj známy vo svojom príbehu pokračoval tým, že vo svojom náročnom období sa dopočul o motivačných knihách, o tom, ako účinne pomohli už viacerým úspešným ľuďom. Rozhodol sa teda nejaké si zadovážiť a preštudovať.
Prvá vec, ktorú sa štúdiom týchto kníh naučil, bola, ako vykonať viac práce za menej času. A nielen to.
Okrem zefektívnenia svojho pracovného času mu štúdium motivačnej literatúry pomohlo zlepšiť aj niektoré iné aspekty svojho pracovného výkonu.
Dovedna prečítal neuveriteľných 100 motivačných kníh, a to najdôležitejšie z nich zhrnul do 15 bodov, ktoré nám pomôžu udržať si produktivitu a efektívnosť za každých okolností.
So schválením môjho dobrého známeho sme teda pre vás zostavili zoznam tipov, odporúčaní či rád, ktoré vám umožnia odomknúť a udržať si plný pracovný a tvorivý potenciál.
1. Nečakajme, kým nám termín stanoví niekto iný – stanovme si ho my sami
Keď si spomenieme na naše školské časy, ako žiaci či študenti sme boli zvyknutí na to, že termíny nám vždy určoval niekto iný. Ako študenti sme dostávali úlohy, ktoré sme museli do určitého dátumu dokončiť.
Takto však po skončení štúdií môžeme mať problém, pretože zrazu tu nie je nikto, kto by nám určoval nejaké úlohy či termíny, do kedy majú byť tieto úlohy splnené.
Za takýchto okolností máme sklon upadať do lenivosti, pretože sme zrazu stratili pocit naliehavosti a neodkladnosti nejakej úlohy.
To je aj dôvodom, prečo tí najlepší žiaci či študenti nezriedka skončia v živote len ako priemerní – po absolvovaní štúdií im už žiaden profesor či niekto iný nezadáva úlohy, ktoré musia splniť do konkrétneho termínu.
Úspešní ľudia však nečakajú na nikoho. Sami si určujú svoje osobné ciele. Ciele a termíny, ktoré sú nám dané zvonku niekým iným, sú dobré tak akurát na to, aby sme vykonali len to, čo je potrebné na holé prežitie.
Avšak úlohy a termíny, ktoré si určíme my sami, nás dotlačia k maximálnemu využívaniu nášho potenciálu a k výsledkom, na ktoré by sme sa predtým možno ani neodvážili pomyslieť.
Dôležité je byť v živote proaktívny, nie pasívny.
2. Veďme si prehľad o tom, ako narábame so svojím časom a začnime k nemu pristupovať rovnako zodpovedne ako k financiám na našom bankovom účte.
Keď sa väčšiny ľudí opýtame, či sami seba dobre poznajú, zväčša asi dostaneme pomerne sebavedomú odpoveď, že áno.
Keď sa ich však začneme vypytovať bližšie, tak zistíme, že si ani nespomínajú, čo robili minulý týždeň, v takom dni, o takom a takom čase. Čas je tým najcennejším, čo máme.
Preto by sme sa mali naučiť viesť si prehľad o tom, ako náš čas trávime, podobne ako na bankovom účte môžeme vidieť, ako a na čo míňame naše peniaze.
Ako hovorí staré príslovie, čas sú peniaze. Peniaze sa dajú vždy zarobiť, no čas, ktorý nám ušiel pomedzi prsty, nám už nik nevráti.
Veďme si zápisník, do ktorého si budeme zapisovať, koľko času trávime tou alebo onou činnosťou. Zapisujme doň úplne všetko, dokonca aj zdanlivo bezvýznamné každodenné a osobné činnosti.
Možno budeme prekvapení, koľko času pri niektorých činnostiach premrhávame.
3. Zameriavať sa na svoje slabiny nemá zmysel. Namiesto toho radšej rozvíjajme svoje silné stránky.
To, že chceme zlepšovať aj svoje slabé stránky, je celkom pochopiteľné. Avšak nemalo by sa to stať naším hlavným cieľom. To najdôležitejšie je posilniť a zlepšiť najmä naše prednosti.
Ak v nejakej činnosti vynikáme a teda môžeme povedať, že je našou prednosťou, znamená to, že pre túto činnosť máme nejaké prirodzené predpoklady či dokonca talent, prípadne ju už vieme vykonávať na jej základnej úrovni.
V opačnom prípade by nám daná činnosť predsa nešla až tak dobre sama od ruky, a nepovažovali by sme ju teda za našu prednosť. Pri čítaní týchto riadkov sa nám už hádam vynára jasná predstava, čo by tak mohlo byť našou prednosťou, na ktorú by sme sa mali zamerať.
Rozdiel bude najmä v tom, že keď sa na ne zameriame, naše prednosti budú v porovnaní s našimi priemernými či slabými stránkami rásť exponenciálne.
Na rozdiel od toho, keby sme sa zameriavali na naše slabé stránky, vždy dosiahneme len veľmi obmedzené výsledky. Je tomu tak preto, lebo prácou na našich slabých stránkach sa v tom lepšom prípade dostaneme od úplnej nuly len o trochu vyššie.
Keď nejaká činnosť či oblasť nie sú našou silnou stránkou, všetko v nich je pre nás cudzie a nové, a bolo by preto pre nás veľmi náročné určiť, čo funguje a čo nie.
Keď však už poznáme naše slabé stránky, môžeme si pri ich zlepšovaní privolať na pomoc naše prednosti, ktoré sme medzičasom ešte o niečo vylepšili. Takto môžeme časom aj naše slabiny premeniť aspoň na solídny priemer.
4. Úlohy si zoraďme podľa dôležitosti – najprv tie najdôležitejšie a po nich tie menej dôležité
Nie všetky úlohy sú rovnako dôležité. Preto si vždy položme otázku: Ktorú úlohu je potrebné urobiť ihneď? Naučme sa utrieďovať si svoje úlohy podľa dôležitosti, a na začiatok zoznamu našich úloh zaraďme tie najdôležitejšie.
Občas sa dopúšťame chyby, keď si myslíme, že úloha, ktorá prišla skôr, je aj dôležitejšia než úlohy, ktoré prišli po nej. A niektoré úlohy môžu mať doslova pákový efekt, takže aj keď nám vyvstanú neskôr než iné úlohy, mali by sme ich uprednostniť a splniť hneď.
Príklad: Máme v pláne zlepšiť si svoje prezentačné zručnosti. Tento plán chceme splniť tým, že si prečítame 20 kníh pojednávajúcich o osobnom sebazlepšovaní. Potom sa však rozhodneme preštudovať si aj nejaké knihy o rýchločítaní.
V tomto prípade by teda bolo najlepšie si najprv prečítať knihy, ktoré nám pomôžu zlepšiť rýchlosť nášho čítania, a až potom sa pustiť do kníh o sebazlepšovaní. Potom nám to už pôjde podstatne rýchlejšie a efektívnejšie.
5. Nenakladajme si na plecia toľko, koľko nie sme schopní uniesť
„Celú pizzu nezješ na jeden hlt.“ Isteže, tento výrok môže pre niekoho vyznieť ako výzva a sme si istí, že niektorí z vás dokážu bez problémov zjesť celú pizzu hoci aj na jeden hlt.
Týmto výrokom však chceme poukázať na našu tendenciu myslieť si, že môžeme neobmedzene zvládať náročné úlohy na vlastnú päsť.
Keď si však na plecia naložíme príliš veľký náklad, môže nás to po čase začať odrádzať a v konečnom dôsledku oberať o motiváciu.
Riešenie: Veľké úlohy si rozdeľme na menšie, „stráviteľnejšie“ úlohy. Týmto spôsobom si vytvoríme určitý prehľadnejší postup ako náročnú úlohu zvládnuť, a taktiež, pri plnení menších úloh nepociťujeme až taký stres, aký by sme pociťovali pod ťarchou jednej veľkej a náročnej úlohy.
6. Múdri ľudia sú si vedomí, že niektoré úlohy môžu prenechať aj iným
Nie je našou povinnosťou, a ani to nie je celkom možné, aby sme všetky úlohy plnili len my sami. Že robíme viac ešte nie je žiadnou zárukou, že robíme aj lepšie.
Práveže to často býva presne naopak – keď si na chrbát naložíme príliš veľa úloh, rastie pravdepodobnosť, že začneme pri ich plnení robiť chyby z nepozornosti. Keď sa snažíme robiť príliš veľa vecí naraz, nemôže to ani inak dopadnúť.
Popremýšľajme teda, či nie je možné niektoré úlohy posunúť aj našim kolegom, spoločníkom či pomocníkom. Budeme sa tak môcť lepšie sústrediť na plnenie náročnejších a dôležitejších úloh.
7. Mozog používajme najmä na myslenie a nie na pamätanie si
Informácií existuje neobmedzené množstvo, a preto je nemožné zapamätať si všetko.
Jedno známe príslovie vraví, že: „Za svoj život si už toho zabudol viac než toho vieš teraz.“
Inými slovami, informácií je príliš veľa na to, aby sme sa ich snažili uchovávať len v našej pamäti. Sú aj iné nástroje, ktoré nám pomáhajú uchovávať a usporiadať naše myšlienky a nápady, napr. počítač, diár, mobilný telefón a pod.
8. Na konci dňa posúďme úroveň našej produktivity
Na konci každého dňa popremýšľajme pár minút nad tým, čo sa nám podarilo vykonať úspešne, ako aj nad tým, čo by sme ešte mohli zlepšiť.
Položme si tieto otázky:
– Ktorú úlohu som dnes splnil dobre?
– Ktorú úlohu som dnes nesplnil práve najlepšie?
– Prečo sa mi niektoré úlohy nepodarili tak, ako som si ich naplánoval?
– Čo môžem spraviť pre to, aby sa mi zajtra darilo lepšie?
Ak nepoužívame takúto sebareflexiu, tak sa vlastne spoliehame len na prirodzený rast. Úspešní ľudia však na prirodzený rast spoliehať nemôžu.
Namiesto toho zámerne a aktívne hľadajú aspekty, ktoré by mohli ešte zlepšiť. Dokonca aj keď máme pocit, že sme vykonali dobrú prácu, vždy porozmýšľajme, čo by sa dalo ešte vylepšiť.
Ako sa hovorí, vždy je čo zlepšovať!
9. Namiesto pridávania ďalších úloh je niekedy lepšie práve naopak, na niektoré zabudnúť
Vytvorme si jeden zvyk, a síce, pravidelne sa zbavovať niečoho, čo nám už viac neprináša žiaden osoh. Môže sa pri tom jednať o nejaký druh manuálnej práce, o veci, ktoré vlastníme, či dokonca aj o niektoré naše vzťahy.
Skúsme si to predstaviť – neporiadok v našej pracovni nás oberá o potrebný priestor a navyše sa prejaví aj na našom zníženom pracovnom výkone. To práve preto, lebo neporiadok je fyzickým symbolom nakopených úloh a problémov.
Z osobnej skúsenosti mnohí iste vieme, že aby sme sa vôbec mohli sústrediť na prácu, potrebujeme mať na našom pracovisku poriadok.
A takisto, ako potrebujeme mať poriadok v našom fyzickom okolí, je potrebné, aby sme si udržiavali poriadok aj v našom digitálnom priestore.
V počítači si preto ponechajme to, čo je dôležité, a zvyšok vymažme. Náš počítač bude pracovať hladšie a nebudeme sa musieť prehrabávať v nespočetných priečinkoch a súboroch, aby sme našli to, čo práve potrebujeme.
Menej je viac!
10. Naučme sa odhadovať, koľko času nám úloha zaberie
Toto je jeden z krokov, na ktorý veľmi často ani len nepomyslíme a vehementne sa pustíme do nejakého projektu bez toho, že by sme zvážili, koľko času nám jeho splnenie môže zabrať.
No napravíme to tým, že sa budeme riadiť nasledovným 2-minútovým pravidlom. Ak úlohu možno splniť do dvoch minút, neváhajme a splňme ju ako prvú.
Keď si pri preberaní novej úlohy nedáme tú námahu, aby sme odhadli, koľko času nám splnenie úlohy približne zaberie, môže sa rýchlo stať, že budeme pri jej plnení mrhať časom.
To preto, lebo v našej mysli nevidíme jasný cieľ alebo termín, do ktorého chceme úlohu splniť. Ak si pri plnení úlohy nevieme určiť našu normu či štandard, nebudeme mať potom ako ani určiť, ktoré aspekty by sme mali zlepšiť a pri opakovaní tej istej úlohy tak budeme mať sklon skĺzať do neefektívnosti.
Príklad: Chystáme sa urobiť paradajkový šalát. Ešte predtým ako začneme, porozmýšľajme, koľko času nám to asi zaberie. 30 minút? 15? 3?
Keď hneď na začiatku porozmýšľame, koľko času nám príprava šalátu asi zaberie, podvedome začneme aj plánovať, ako túto úlohu vykonať čo najefektívnejšie.
11. Využívajme našu tvorivosť naplno bez ohľadu na to, čo je našou prácou
Pri plnení našich úloh potrebujeme určitú dávku tvorivosti bez ohľadu na to, ako nudné a nezáživné sa nám zverené úlohy môžu zdať. Nie každý je obdarený prirodzenou dávkou tvorivosti, no je potrebné si uvedomiť, že tvorivosť je ako sval, ktorý možno vytrénovať.
Možnože vy ani ja neprinesieme tomuto storočiu prevratné, geniálne nápady. To však neznamená, že sa nám nemusí podariť prísť s niektorými neobvyklými, novými a lepšími riešeniami, ktoré svojou povahou už nebudú mať ďaleko od tých najväčších a najznámejších.
Určitá miera tvorivosti z našej strany sa znova len prejaví na celkovom lepšom pracovnom výkone.
Tvorivosť môžeme dobre uplatniť v takých úlohách, ako sú organizovanie času alebo výrobný postup.
Skrátka, ak chceme, aby šiel náš súčasný pracovný výkon hore, je potrebné, aby sme zámerne začali využívať aj našu tvorivosť.
12. Naučme sa odhadnúť, dokedy má plnenie úlohy zmysel, prípadne, kedy by sme už na ňu mali radšej zabudnúť. Niektoré projekty či úlohy časom strácajú na cene.
Keď nám plnenie nejakej úlohy či zotrvávanie v nejakom projekte už dlhodobo neprináša tie výsledky, ktoré by sme chceli, budeme sa musieť zamyslieť, či má zmysel pokračovať.
Na základe našich skúseností si budeme musieť vypestovať inštinkt a sebadôveru, aby sme mali odvahu sa v takejto situácii úlohy či projektu vzdať. Mnohé projekty či úlohy časom strácajú zmysel a teda už nemajú cenu.
A tiež platí, že čím viac času nám nejaká úloha zaberie, tým je menej pravdepodobné, že bude úspešná.
Keď už teda máme nejaký čas pocit, že nevidíme žiaden progres, je možno na čase, aby sme prehodnotili náš celkový plán a zabránili tak ďalším stratám.
Príklad: Keď si vedenie firmy začne uvedomovať, že každým mesiacom firma prichádza o viac a viac peňazí, jediný rozumný ťah bude zmeniť stratégiu.
13. Je prezieravé predpokladať, že nevieme toho až toľko, koľko sme si mysleli
Pretože, povedzme si to na rovinu – väčšina ľudí toho veľa nevie. O každej oblasti existuje nevyčerpateľné množstvo informácií. Preto by sme sa nikdy nemali úplne uspokojiť – je isté, že vždy máme niečo, v čom sa môžeme ešte veľa zlepšovať.
To, že nejakú činnosť už ovládame na dobrej úrovni ešte neznamená, že sa v nej nemôžeme ešte viac zlepšiť. Vždy sa usilujme dosiahnuť ešte viac a neprestávajme hľadať nové informácie či spôsoby.
To najlepšie zo seba vydolujeme len vtedy, keď hľadáme nové spôsoby ako sa zlepšiť. A to najdôležitejšie – dávajme si pozor, aby sme sa nestali arogantnými, ani vo vnútri, ani navonok.
Ustrážme si skromnosť, ostaňme stáť nohami pevne na zemi. Týmto spôsobom získame od našich kolegov a spoločníkov ďaleko najväčší rešpekt.
14. Určime, čo nám spôsobuje okamžité uspokojenie a stráňme sa toho
Možno si myslíme, že nemáme nič také, žiaden spúšťač, ktorý by nás okamžite uchlácholil a uspal na vavrínoch. Avšak všetci ho máme. Obvykle je to nejaká oblasť alebo činnosť, ktoré nám idú od ruky, a preto sa pri nich nemusíme nejako extra snažiť.
Takáto činnosť nás potom napĺňa dostatkom sebavedomia a pocitom produktívnosti. A to až do tej miery, že si začneme myslieť, že už sa nemusíme viac snažiť. Teda začíname zaspávať na vavrínoch.
A čo by tak mohli byť tieto vavríny vo vašom prípade? Pokúste sa ich rozpoznať a nedopustite, aby ste na nich zaspali.
Príklad: Náš šéf nás neustále chváli až do tej miery, že to vyzerá ako keby nás rozmaznával. Keďže od neho stále počúvame, akú odvádzame dobrú prácu, začíname postupne nadobúdať pocit, že už sa nemusíme viac snažiť.
Ak sa však chceme naďalej zlepšovať, či dokonca si aspoň udržať svoj doterajší status, budeme sa musieť usilovať ešte viac, aby sme dosiahli ešte vyššiu úroveň dokonalosti.
15. Pred očami majme vždy celkový obraz, no pracujme na detailoch
Hneď na začiatku si stanovme, čo je naším konečným cieľom, a potom na ňom začnime pracovať pekne postupne od začiatku. Náš konečný cieľ rozdeľme na jednotlivé kroky a tie potom zoraďme do logickej postupnosti.
Keď budeme plniť jednotlivé kroky v ich logickom poradí, nakoniec sa nám podarí cieľ naplniť. No ešte predtým ako začneme, ešte raz skontrolujme všetky kroky – položme si otázku, či každý jeden z nich naozaj prispieva k celku a či je naozaj nevyhnutný.
Možno už hneď tu zistíme, že bude lepšie, keď náš čas radšej venujeme niektorým iným krokom. Nikdy naše úlohy nevykonávajme bezmyšlienkovite a naučme sa rozmýšľať nad tým, čo vlastne robíme.
Vždy majme pred očami celok a uvedomujme si jednotlivé kroky, ktoré vedú k jeho dosiahnutiu.
Spracovala: Silavedomia.sk
Pridaj komentár