Pri pravidelnom cvičení jogy zistíte, že má veľa benefitov, o ktorých ste možno zatiaľ nevedeli.
Na fyzickej úrovni si môžete zlepšiť držanie tela, rovnováhu, posilniť svaly a robí vás štíhlejšími a ohybnejšími. A nielen to, môže vám dokonca pomôcť zbaviť sa niektorých chronických bolestí a znížiť krvný cukor a tlak.
Na duševnej úrovni zažívate viac šťastia, zosilňuje pocit uvoľnenia a pozdvihuje vám sebavedomie.
Čo zistila štúdia
Pred časom bola v časopise Journal of Alzheimer Disease publikovaná nová štúdia.
Táto štúdia, ktorú viedla Dr. Helen Lavretskyová, ukázala, že joga okrem prínosov na fyzickej a duševnej úrovni zlepšuje aj činnosť mozgu. Doslova mení váš mozog k lepšiemu.
Pre vykonanie tejto štúdie požiadali o vykonanie radu kognitívnych testov subjekty stredného a staršieho veku s miernym poklesom kognitívnych schopností. Potom ich rozdelili do dvoch skupín.
Prvej skupine kázali vykonávať hodinu do týždňa cvičenie mozgu a k tomu každodenne 15 minút domáceho cvičenia.
Druhej skupine kázali cvičiť hodinu do týždňa kundalini jogu a 15 minút denne meditovať.
Už po 12 týždňoch sa všetky testované subjekty znova zišli, aby si zopakovali kognitívne úlohy. U všetkých došlo k zlepšeniu.
Ale ľudia z jogovej skupiny dosiahli významne lepšie výsledky než ľudia z cvičiacej skupiny. A nielen to, ľudia z jogovej skupiny tiež uvádzali, že sa cítia lepšie duševne a fyzicky.
Dr. Helen Lavretskyová o štúdii povedala:
„Skeny mozgu o oboch skupín ukázali teraz vyššiu komunikáciu medzi časťami ich mozgov, zapájajúcimi sa do pamäte a jazykových zručností.
U tých, ktorí praktizovali jogu, sa však vyvinula väčšia komunikácia aj medzi časťami mozgu, ktoré riadia pozornosť, čo teraz naznačuje väčšiu schopnosť sústrediť sa a vykonávať viaceré úlohy naraz.
Svojimi účinkami si joga a meditácia boli rovnocenné a prínosy 12 mesiacov cvičenia mozgu potom korunovali. ´Trochu nás prekvapila veľkosť´ účinkov na mozog.“
Ako môže mať joga tento účinok?
Všetko, čo cítime a robíme, má vplyv na náš mozog. A tiež na stavy našej mysle a tela.
Porovnajte mozog vystresovanej osoby s mozgom osoby, ktorá je uvoľnená. Vystresovaný človek sa cíti byť naháňaný, pod tlakom a nepokojný.
U takého človeka je tiež vyššia pravdepodobnosť vyššieho krvného tlaku a zažívanie väčšieho fyzického nepohodlia. Pri pohľade na mozgy týchto ľudí sa tiež zistí, že sa ťažšie sústredia, ľahšie sa nechajú vyrušiť a nebudú takí efektívni ako uvoľnení ľudia.
Stav našej mysle doslova mení chemické zloženie nášho mozgu. Najmä z pohľadu dlhšieho časového obdobia.
Stav mysle sa môže zmeniť na zvyk, ktorý môže byť dobrý alebo zlý. A práve tak ako pri každom inom zvyku, nie je ľahké sa ho zbaviť.
Keď začíname cvičiť jogu, pomaly mení náš životný štýl. Zatiaľ čo cvičenia sú dobré pre telo, meditácia je dobrá pre myseľ a sústredené dýchanie má prínosy pre oboje.
Túto kombináciu pociťuje každé vlákno našej bytosti a prejaví sa v zmene mentality, postoja a správania. Ovplyvňuje nás natoľko, že keď sa toto bytie udrží, dokáže zrušiť zlý zvyk, napríklad stres.
Človek sa postupne stane uvoľnenejším a s ubúdajúcim stresom zažíva viac šťastia. Spolu so zložením mozgu sa mení aj zvyšok tela.
Tieto zmeny sú znamením celkového pozitívneho posunu vo vašom živote. Načo teda čakáte?
Autorka: Elimor Baderová, Zdroj: thespiritscience.net, Spracovala: Silavedomia.sk
Jóga je kvantový fenomén na báze poznatkov vedca J.Beckensteina a
v binárnej aktivite s kvantovou apidologiou dokáže robiť zázraky…Jozeft