Často počúvame o tom, že vďačnosť je základným predpokladom pre vznik pozitívnejšieho a šťastnejšieho stavu našej mysle. Vedeli ste však o tom, že vďačnosť naozaj vedie k zmenám v štruktúre nášho mozgu?
Vedci z Centra pre výskum meditácie a vedomia (Mindfulness Awareness Research Center), ktoré má sídlo na Kalifornskej univerzite v Los Angeles, dospeli k záveru, že keď sa naučíme pociťovať vďačnosť a aj ju pravidelne prejavovať, prejaví sa to zmenami v molekulárnej štruktúre nášho mozgu a v optimálnej činnosti šedej mozgovej kôry, čo sa potom samozrejme pozitívne prejaví aj na našom zdraví a pocite šťastia.
Vždy, keď pociťujeme šťastie, veľmi významne to vplýva na náš centrálny nervový systém. V takých chvíľach sme pokojnejší, menej reaktívni a menej vzdorovití. A pociťovať vďačnosť je najúčinnejším spôsobom, ako v sebe prebudiť pocity šťastia.
V tomto článku si teda v stručnosti povieme niečo o výskume, ktorý naznačuje, že kľúčom k šťastnému životu je práve vďačnosť.
Okrem toho si povieme aj o niekoľkých praktických krokoch, dodržiavaním ktorých môžeme dosiahnuť pozitívnu premenu molekulárnej štruktúry nášho mozgu.
Zopár výskumov, podľa ktorých nás vďačnosť robí šťastnejšími
Autormi prvého výskumu sú Robert A. Emmons, profesor psychológie na Kalifornskej univerzite, a jeho kolega, Mike McCullough, profesor psychológie na Univerzite v Miami.
Účastníkov svojho výskumu náhodne rozdelili do troch skupín, pričom každej skupine zadali inú úlohu. Všetci účastníci výskumu si každý týždeň pravidelne viedli denník.
Účastníci prvej skupiny dostali za úlohu zapisovať si do denníka všetko, za čo boli vďační.
Naopak, účastníci druhej skupiny si mali do denníka poznačiť všetko, čo ich nejakým spôsobom obťažovalo, alebo im znepríjemňovalo život.
A nakoniec, účastníci v tretej skupine si mali viesť záznam len o neutrálnych udalostiach.
Tento experiment trval 10 týždňov. Na jeho konci sa účastníci z prvej skupiny cítili o 25 % lepšie než účastníci z ostatných dvoch skupín.
Navyše, účastníci z prvej skupiny počas trvania experimentu dokonca cvičili v priemere o 1,5 hodiny dlhšie v porovnaní s ostatnými dvoma skupinami.
Aj v ďalšom experimente, ktorého autorom je taktiež profesor Robert A. Emmons, boli participanti rozdelení do niekoľkých skupín a takisto im boli zadané rozdielne „cvičenia na vďačnosť“.
A znovu, najlepšie výsledky v „percentách šťastia“ namerali u tých účastníkov, ktorí, na rozdiel od účastníkov ostatných skupín, dostali za úlohu prejavovať viac emocionálnej podpory druhým ľuďom.
Ďalší experiment, ktorým sa skúmali účinky vďačnosti, bol vykonaný na dospelých osobách trpiacich vrodenými alebo získanými neuromuskulárnymi ochoreniami, pričom väčšina týchto osôb prešla detskou obrnou (postpoliomyelitický syndróm (PPS)).
V porovnaní s tými účastníkmi, ktorí nedostali za úlohu poznačiť si každý večer niečo, za čo sú vďační, účastníci, ktorí vyjadrili svoju vďačnosť, sa každé ráno po prebudení cítili podstatne lepšie a oddýchnuto.
Okrem toho pociťovali viac spolupatričnosti a spojenia s druhými ľuďmi na rozdiel od účastníkov z tej skupiny, v ktorej nevyjadrovali svoju vďačnosť.
A nakoniec štvrtý výskum. Ten síce nevychádzal zo zápiskov v „denníku vďačnosti“, no zato si vzal na mušku mieru vďačnosti, ktorú ľudia prejavovali vo svojom každodennom živote.
Tento výskum bol uskutočnený skupinou čínskych vedcov, ktorým sa podarilo zistiť, že pociťovanie a prejavovanie vďačnosti priamo súvisí so zlepšenou kvalitou spánku, ale aj so zníženou mierou pociťovanej úzkosti a depresie.
Lepší spánok, zbavenie sa úzkosti či zamedzenie vzniku depresie – nepochybne sú to všetko pádne dôvody, ktoré nás musia len nabádať k tomu, aby sme sa zamysleli, aké miesto má vďačnosť v našom živote a naučili sa ju pravidelne prejavovať.
Tri jednoduché kroky vedúce k prehĺbeniu našej vďačnosti
Povedzme, že máte len toľko voľného času, ktorý by vám vystačil na vyslovenie len veľmi krátkej a jednoduchej modlitby. V takom prípade by tento účel úplne najlepšie splnili dve jednoduché slová – ďakujem ti.
Ak chceme pociťovať viac vďačnosti (a tým aj šťastia), odporúčame vám myslieť na tieto dve slová v priebehu celého dňa, pri vykonávaní všetkých bežných činností a každodenných úlohách.
Okrem toho vám tu ešte ponúkame niekoľko praktických krokov, dodržiavanie ktorých sa určite odrazí na väčšej miere vďačnosti vo vašom živote:
1. Veďte si denník, do ktorého si každý deň zapíšte tri veci, za ktoré ste vďační. Najlepšie sa osvedčilo robiť si zápisky do denníka buď hneď ráno ako vstanete, alebo večer tesne pred spaním.
2. Vytvorte si návyk, že vášmu manželovi, partnerovi či priateľovi každý deň poviete niečo, čo na ňom alebo na nej oceňujete, alebo čo sa vám na ňom či na nej páči.
3. Keď si umývate zuby, pozrite sa na seba v zrkadle a spomeňte si na nejaký váš nedávny úspech, na dobre vykonanú vec alebo na nejakú vašu vlastnosť, ktorú si na sebe vážite.
Zdroj: ideapod.com, Spracovala: Silavedomia.sk
Zaujalo ma to.
Vďačnosť nevplýva pozitívne len na mozog, ale napĺňa pozitívnou energiou celého človeka.
Ten, kto neponúka svoje služby s radosťou, ale predsa po úprimnom , po úprimnom poďakovaní zákazníka ožije a možno sa aj usmeje.
Úprimne ďakujúci človek odchádza v povznesenej nálade.
Povinná vďačnosť je často len splnením príkazu a vyznieva často aj ironicky.
Vďačnosť je transformujúca. Vôbec neprekáža, ak na začiatku to necítime ako radosť, slovné vyjadrenie sám pred sebou alebo aj pred inými naozaj premieňa aj naše pocity.
Postoj vďačnosti môžeme vyjadrovať rôznymi spôsobmi. A kedy nie sme vďační? Jasné, ak frfleme, keď sa sťažujeme, keď kritizujeme seba či iných, keď sme v strese či nespokojní. Ale tiež vtedy, keď sa ponáhľame.
V prvom rade by sme si mali uvedomiť čo je vďačnosť. Byť vďačný znamená, ďakovať za ľudí, za životné situácie a veci, ktoré vnímame ako samozrejmosť v našom živote. Už len to, že dokážem ráno vstať a môžem sa s niekým porozprávať, pokiaľ si to uvedomíme môžeme pociťovať vďačnosť, veď koľko ľudí to nedokáže alebo nemôže urobiť. Na záver, tak ako som si raz prečítala, keď si myslíme, že nemáme byť začo vďační, stačí si nahmatať pulz na ruke, to hovorí za všetko. Treba si otvoriť nielen oči, ale aj srdce a potom budeme vedieť za čo všetko môžme
byť vďačný.