Zrejme asi každý z nás zažil alebo ešte len niekedy počas svojho života zažije rozpad svojho romantického, intímneho vzťahu a čo to znamená mať zlomené srdce. Nuž, asi sa k tomu nedá veľa čo povedať, jedine toľko, že zažiť to je vždy nanič.
Nemožno však poprieť, že naučiť sa, ako prekonať rozchod, je normálnou súčasťou života. Každý jeden nevydarený, rozpadnutý vzťah nám dáva lekciu, ktorú sa máme naučiť. Ak to pochopíme a túto lekciu sa naučíme, po osobnostnej stránke tým môžeme vždy len získať.
V súčasnosti sa v západnom svete (Európa a Spojené štáty) miera rozvodovosti pohybuje okolo 50 %. To znamená, že polovica manželstiev sa končí rozvodom.
Pokojné fungovanie vzťahu samozrejme často narúšajú také prekážky, ako sú finančné problémy, veľká rozdielnosť v osobnostiach partnerov či jednoducho nuda vo vzťahu.
Existujú však niektoré pravidelne sa opakujúce, zásadné problémy, ktoré často narúšajú stabilitu v každom vzťahu.
Nižšie si povieme niečo o troch dôvodoch, o ktorých sa domnievame, že sú hlavnou príčinou, prečo je práve v dnešnej dobe také náročné udržať si dlhodobý, stabilný vzťah.
1. Komunikácia medzi partnermi neprebieha efektívne
Jedna z úplne prvých a najdôležitejších lekcií, ktorú sa pri pestovaní vzťahov budeme musieť naučiť, je, že komunikácia je úplným základom každého úspešného partnerstva.
Pýtate sa prečo? Pretože je takmer nemožné, aby váš partner či partnerka uspokojivo vyhoveli vašim potrebám a túžbam, ak neviete jasne a otvorene vyjadriť, čo máte na mysli.
A takisto, za nefunkčnej komunikácie je veľmi náročné vyriešiť akýkoľvek problém, ktorý môže ktokoľvek z vás dvoch vo vzťahu mať.
Keď náš partner či partnerka robí niečo, čo nás znepokojuje alebo zraňuje naše pocity, no my na to z nejakých dôvodov nereagujeme a nepovieme im nič, treba rátať len s jediným výsledkom – začne sa v nás hromadiť hnev a nevôľa.
No a keď budeme svoje emócie v sebe takto dusiť príliš dlho, nakoniec to už nevydržíme a vybuchneme. To môže potom vo vzťahu spôsobiť vážne škody, ktoré sa už nemusí podariť opraviť.
Najlepším riešením je preto v pokojnej a neútočnej nálade otvorene vyjadriť, čo cítime. Tak budeme môcť s naším partnerom či partnerkou pristúpiť k riešeniu problému konštruktívne.
2. Ostávame vo vzťahu s nejakou osobou aj napriek tomu, že k nej nepociťujeme skutočnú lásku
V dnešnej modernej spoločnosti sa primnoho ľudí až neprimerane obáva predstavy, že by nakoniec ostali sami. Iná stránka problému zase je, že veľa ľudí sa podvedome bojí, že by im predstava lásky úplne poplietla hlavu.
Keď už raz ochutnáme, aký je to pocit mať niekoho, kto sa o nás stará a zahrňuje nás náklonnosťou a nehou, často sme potom ochotní hľadať to aj vo vzťahoch, ktorým chýba akýkoľvek skutočný základ.
Sme ochotní samých seba klamať a presviedčať, že jedného dňa sa nám náklonnosti a nehy v takomto prázdnom vzťahu dostane.
Keď sa do niekoho zaľúbime, v našom mozgu sa začnú tvoriť niektoré druhy hormónov, ktoré hovorovo nazývame „hormóny šťastia“.
Keďže sa vďaka týmto hormónom cítime tak skvele, niet divu, že si na ne veľmi rýchlo môžeme vytvoriť návyk. A v mnohých prípadoch potom dochádza dokonca k tomu, že sa ľudia zaľúbia nie do svojho potenciálneho partnera, ale práve do samotného stavu zaľúbenosti.
Nevedno, či je to preto, že sa bojíme plávať životom sami, alebo jednoducho preto, lebo sme posadnutí tým, aký je to skvelý pocit byť zaľúbení.
Isté je, že ani jedna z týchto možností nie je práve tým najlepším predpokladom pre trvácny vzťah. Vzťah, ktorý je postavený na jednom z týchto dvoch základov pravdepodobne skončí rozchodom partnerov.
3. Neschopnosť dôverovať jeden druhému
Dôvera ide ruka v ruke s komunikáciou. Ak chýba jedna z nich, nie je možné budovať zdravý a šťastný vzťah. Koľkí sme už v minulosti zažili žiarlivého partnera či partnerku, ktorí nás chorobne prenasledovali a kontrolovali natoľko, že keby sa náš vzťah s nimi neskončil, tak sa naisto zbláznime?
Pri takýchto žiarlivých partneroch sme si zrejme rýchlo uvedomili, že nám v prvom rade vôbec nedôverovali. Keď vám ale niekto nedôveruje od samého začiatku, vždy vás nakoniec bude vnímať tak, že mu ubližujete, a to aj napriek tomu, že z vašej strany k porušeniu dôvery nikdy nedošlo.
Ďalším faktom je, že keď nám niekto nedôveruje, znamená to, že si je v prvom rade mimoriadne neistý sám sebou on. Je to tak preto, lebo presne toto je nedostatok dôvery – neistota, ktorú si daná osoba nosí vo svojom vnútri, sa tu prejaví neskrývane a naplno.
Ak vášmu partnerovi či vašej partnerke robí veľké problémy vám dôverovať, pokúste sa to vnímať ako príležitosť, kedy im môžete pomôcť uzdraviť sa z akýchkoľvek starých zranení, ktoré môžu byť príčinou takéhoto ich správania.
Možnože ich v minulosti niekto oklamal alebo zranil a sú na smrť vystrašení, že by sa to mohlo stať znovu. Snažme sa preto spraviť všetko pre to, aby sa náš partner presvedčil, že mu dôverujeme, že ho milujeme a že by sme ho nikdy nezranili.
Keď sú obaja partneri vo vzťahu úplne transparentní, nič neskrývajú a neboja sa byť zraniteľní, vzťah má potom šancu dorásť na úroveň, ktorá bude nielen čarovná, ale bude aj napĺňať všetky skutočné potreby a túžby oboch partnerov.
Vlado Pavlík says
Vzťah k inému mužovi,či inej žene začína vzťahom k sebe samému /samej/.Ten, kto tvorí vzťah k sebe samému.poznáva seba samého v rôznych situáciách. Aj v rozhovoroch s inými mužmi, či ženami.
S kým je ten rozhovor iba nezáväzný, o bežných témach, maximálne o spoločnej práci a s kým je aj o možnom spoločnom živote?
Nastal ten moment, keď si možní partneri , aspoň každý sám pre seba povedali,že s ním, či s ňou by chcel/a žiť?A čo sa stane, ak muž, či žena vysloví tie slová smerom k vytúženému partnerovi nahlas?
Pinda01 says
Ked to jeden druhemu povie, ten druhy zuteka a realne k tomu ani nedojde 😉