Thich Naht Hanh, zen-budhistický majster, vám poradí, ako sa skutočne odpútať a nezväzovať druhých – a teda ponechať vzťahu potrebnú voľnosť.
Mnohí ľudia sa nesprávne domnievajú, že odosobnenie sa a nelipnutie na druhom sú akousi formou ľahostajnosti alebo emocionálneho „odpojenia sa“ od druhých.
Majster Hanh ale vysvetľuje, že ak niekomu skutočne dokážete dať voľnosť, znamená to, že ho milujete najviac, ako sa len dá.
Budha učil ostatných, že odpútanie sa, jedna z disciplín Vznešenej cesty, ktorá sa nazýva aj ariyasaavaka, neznamená odísť a prerušiť akýkoľvek kontakt.
Budha vo svojom učení hovorí, že aj „nepodnikanie žiadnych krokov je súčasťou Správnej cesty“.
Avšak pokiaľ je táto súčasť učenia vyňatá z kontextu, môže budiť dojem, že by sme sa mali obrniť nezáujmom o druhých a žiť bez preciťovania alebo vyjadrovania našich skutočných pocitov a odstrihnúť sa tak od života.
Bohužiaľ, nesprávne interpretácie Budhovho učenia sú pomerne časté, pretože nie vždy sú k dispozícii priame preklady z jazyka Pali do angličtiny a následne do iných jazykov.
Takéto chápanie „odosobnenia sa“ je nesprávnym chápaním Budhovho odkazu. Majster Hanh hovorí: aby sme dokázali druhému dať voľnosť, musíme sa naučiť milovať oveľa komplexnejšie.
Voľní a nezviazaní sa môžeme cítiť len vtedy, ak naša láska presahuje hranice našich osobných očakávaní zisku alebo konkrétneho a vytúženého výsledku.
Hanh opisuje 4 formy úplného odosobnenia sa. Nie, nebojte sa, ani jeden nevyžaduje, aby ste sa vysťahovali na samotu do jaskyne a zabudli na každého, kto vám kedy zlomil srdce.
Nemusíte ani potlačiť či ignorovať vašu chuť a túžbu po romantike. To nie je odosobnenie sa. Dať voľnosť znamená pravý opak – celý sa do toho ponoriť.
Maitri (iný druh lásky ako poznáte)
Hanh poukazuje na nevyhnutnosť Maitri. Nie je to typ lásky, ako ju bežne vnímame v dnešnom svete. Hovorí:
„Prvým prvkom skutočnej lásky je maitri (v jazyku Pali sa volá metta). Je to túžba a zároveň schopnosť ponúknuť druhému radosť a šťastie.
Na rozvíjanie tejto schopnosti sa potrebujeme pozorne dívať a počúvať, aby sme vedeli, čo robiť a čo nerobiť, aby sme druhých učinili šťastnými.
Ak svojej láske ponúkate niečo, čo nepotrebuje, nejde o pravú maitri. Musíte cítiť jej skutočné potreby, inak ju to, čo jej ponúkate, môže urobiť nešťastnou.”
Povedané inými slovami, odpútanie sa môže spočívať v prijatí toho, že veci, ktoré by ste bežne robili, aby ste dali druhému na vedomie, že ho milujete a že si ho vážite, nie sú tým, čo vaša milovaná bytosť potrebuje.
Namiesto toho, aby ste svojmu partnerovi „vnucovali“ prejavy lásky, ktoré vy považujete za vhodné, odpútajte sa od tejto vašej potreby a skutočne sa usilujte zistiť, čo dodáva človeku, ktorého milujete, pocit pohodlia, bezpečia a šťastia.
Hanh ďalej objasňuje:
„Buďme obozretnejší pri používaní niektorých slov. Láska je nádherné slovo; mali by sme mu vrátiť jeho pôvodný význam.
Slovo maitri má svoj pôvod v slove mitra, čo znamená priateľ. V budhizme je základným významom slova láska priateľstvo.“
Karuna (Súcit)
Ďalšou formou pravého odpútania sa je súcit. Ak niekomu dávame voľnosť, neznamená to, že by sme mu mali odoprieť náš súcitný dotyk, slovo alebo skutky, keď trpí.
Zároveň však neočakávame, že ho zbavíme bolesti či trápenia. Súčasťou súcitu je aj hlboký záujem. Nie je to nezúčastnenosť, ani izolovanie sa od ostatných.
Budha sa usmieva, pretože rozumie tomu, prečo existuje bolesť a utrpenie. Vie aj to, ako ich premieňať. Až keď sa odpútate od následkov, začnete naozaj žiť.
No neznamená to, že by ste nemali byť „plne zúčastnení“ – aj keď ide o bolesť druhých.
Vďačnosť a radosť
Ak niekomu dávate úplnú voľnosť, uplatňujete princíp vďačnosti. Mudita, radosť v nás rastie vtedy, keď sme naplnení vďakou za všetko, čo máme, a to až natoľko, že už tak nástojčivo neprahneme po vytúženom výsledku.
Budha definuje radosť predovšetkým ako „nesebeckú radosť“. To znamená, že pocit šťastia nezažívame len vtedy, keď niečo dobré postretne nás, ale aj vtedy, keď druhí nachádzajú svoje šťastie.
Človek sa občas musí rozlúčiť so svojou láskou alebo priateľom, ktorého životná cesta sa už viac neprelína s tou jeho. Niekedy prežíva veľkú bolesť, keď zistí, že ho nahradil niekto druhý.
Lenže ani toto nie je skutočné odpútanie sa. Radosť rastie vtedy, ak ste šťastní preto, lebo aj druhí sú šťastní – a to aj bez vás či vášho pričinenia.
Upekša (Pokojná myseľ)
Majster Hanh takto opisuje posledný zo štyroch prvkov skutočnej lásky, ktorý krásne objasňuje dávanie pravej voľnosti.
„Štvrtým prvkom pravej lásky je upekša, čo znamená pokojná myseľ, vyrovnanosť, nepripútanosť, nediskriminovanie a schopnosť dať úplnú slobodu.
Upa znamená „cez“ a iksha znamená „pozerať sa”. Vylezte na horu, aby ste sa odtiaľ dokázali pozrieť na celú situáciu a neboli k ničomu pripútaní.
Ak je vaša láska pripútaná, predpojatá, lipne na niečom alebo diskriminuje druhých, nie je to skutočná láska.
Ľudia, ktorí budhizmu nerozumejú, si občas zamieňajú upekšu s ľahostajnosťou. Skutočná vyrovnanosť mysle však nie je ani nevšímavosť, ani odmeranosť.
Aj keď máte viac ako jedno dieťa, všetky sú vašimi deťmi. Upekša neznamená, že nemilujete. Milujete tak, že každé z detí dostáva (bez diskriminácie) vašu lásku.“
Podľa Hanha sa láska bez tohto prvku stáva vlastníckou a šliape po nej ego. Našu milovanú osobu sa snažíme strčiť do svojho vrecka a nosiť ju všade so sebou, hoci pripomína vietor, motýľa či prameň, ktorý sa potrebuje hýbať či tiecť.
To však nie je láska, ale deštrukcia.
Aby bola láska skutočnou, musí obsahovať všetky tieto elementy – súcit, radosť aj vyrovnanosť mysle. Keď sa žiadny z partnerov necíti pripútaný, vzťah je zdravý, silný a naplnený nezaťaženou láskou, vľúdnosťou a súcitom.
Takýto vzťah je absolútne nesebecký, pretože sa nesnažíte presadzovať za každej situácie sami seba. Ak chcete dať skutočnú voľnosť, musíte milovať viac, nie menej.
V tom spočíva neoceniteľné Budhovo učenie, ktoré býva tak často zle interpretované.
Spracovala: Silavedomia.sk
Priznám sa, že nie som Budhista, ale rád sa nad tými myšlienkami zamýšľam.
Z týchto zamyslení mi neraz vyšlo toto:
„Kto túži po láske, nech si najskôr dovolí poznávať seba samého.
A to nielen svoje telo ale aj najhlbšie zákutia svojho vnútra.
Čo by sa stalo s mojím telom a s mojím vnútrom keby do môjho života vstúpila tá ,ktorú, podľa toho,čo cítim, milujem?
Čo jej chcem s radosťou a s láskou dať?
Čo by som dokázal od nej s radosťou a s láskou prijať?“
Áno, kladiem si mnoho otázok a nechávam k sebe prichádzať odpovede, alebo seba priviesť k odpovediam tak, ako nechávam k sebe prísť myšlienky na tú, ktorú milujem..
Ak sú moje myšlienky a predstavy o nej a našom vzťahu stále rovnaké, možno ide len o získanie niečoho, čo si môžem nejako zabezpečiť
aj sám.
Ak sa moje myšlienky a predstavy o nej a našom vzťahu rozvíjajú, posilňujú, tak, pravdepodobne, máme k sebe stále bližšie.
No som veľmi rád že som na toto tu nattafil“!!!! Fakt!Lebo ja som to už po treťom neúspešnom vzťahu ktorý mi krachol určite pre to lebo som si myslel žeje to v tedy už na vždy a *e mi ku sebe naozaj patríme. Nov skutočnosti som si vytváral citovú závislosť nadruhej osobe a prehlboval som si svoje ego chúťky a sexualitu som simýlil zo skutočnou láskou.Teraz už viem niekoľko rokov do zadu *e čo som vlastne ako muž robil zle vo vzťahu. Aj napriek tomu že už nie som zo svojou partnerkou asi cez Štyri roky „! Aj napriek tomu ju slobodne nie egoisticky milujem.Aj keď jej je to už vlastne úplne jedno že čo ja vlastnecítim alebo necítim už nič. Prepustili sme sa na vzájom a cítim sa slobodneaj jeď stále hľadám často aj fyzicky nad ránom niekedyže ona už po prebudení nie je so mnou .Ale prajem jej len šťastie ,zdravie a Láskuaj v jej živote 😊❤️🌞😉🖐️
Poucne a dakujem…