Štúdie na rastlinách naznačujú, že vedomie existuje mimo mozgu ako separátna entita

Čo sa týka témy vedomia, je to, podľa môjho názoru, niečo, čo vlastnia všetky formy života. Vrátane rastlín. Som presvedčený, že na to existujú nezvratné dôkazy.

Otázka, či je vedomie niečo, čo sídli mimo mozgu, alebo jeho produktom, je v skutočnosti už dlho predmetom vedeckej diskusie.

Čo zistili o vedomí vedecké štúdie

Parapsychologické štúdie, ktoré prešli prísnymi testami a podľa profesorky štatistiky Dr. Jessicy Uttsovej z Kalifornskej univerzity v Irvine a sú kontrolované prísnejšie než akákoľvek iná oblasť vedy, naznačujú, že vedomie sa nenachádza len výhradne v nás.

Je to evidentné z faktu, že ľudia majú schopnosť „vnímať“ vzdialené miesta bez ohľadu na geografickú vzdialenosť (videnie na diaľku) a tiež z faktu, že ľudské myšlienky a zámery dokážu meniť fyzickú hmotnú realitu na vzdialenom mieste, tak na kvantovej, ako aj na ľudskej úrovni.

Napríklad štúdia, publikovaná v časopise Physics Essays, vysvetľuje dvojštrbinový experiment (Youngov pokus), už veľakrát použitý na skúmanie roly vedomia v utváraní povahy fyzickej reality.

Výsledky jasne naznačili, že ľudský zámer bol prostredníctvom zamýšľajúcich sa schopný spôsobiť v experimente kolaps kvantovej vlnovej funkcie, podobne ako to robí spôsob pozorovania alebo merania.

Štúdia získala výsledok 5 Sigma, čo je rovnaký výsledok, aký bol pridelený CERN-u, keď boli v roku 2013 ocenení Nobelovou cenou za objav Higgsovej častice (ktorá, ako sa ukázalo, nakoniec Higgsova nebola).

Chcel by som tieź poukázať na dokument s názvom „Výskum paranormálnej schopnosti prekonávať priestorové bariéry“, ktorý som našiel v elektronickej čitárni CIA, ako ďalší príklad presahujúci kvantovú škálu.

Opäť chcem ozrejmiť, že neverím tomu, že pre vedomie je nevyhnutná biológia.

Občas však snáď preň funguje ako nádoba, pričom vedomie nie je na biológii závislé. Skvelým príkladom naznačujúcim, že vedomie nie je závislé na biológii, a možno jedným z najlepších, sú tiež zážitky blízkosti smrti (NDE).

Vedomie a rastliny

Čo ak sú ale rastliny vedomé? No nemajú mozog. Zničilo by to predstavu, že je mozog nádobou vedomia?

Človeku tu okamžite zídu na um knihy, ktoré napísala hypnoterapeutka Delores Cannonová. Tá uviedla do regresnej hypnózy tisíce ľudí ohľadom ich predpokladaných minulých životov a zistila, že mnohí ľudia zažili minulé životy tak na našej, ako aj iných planétach, ako početné rozmanité životné formy, ako sú stromy, zvieratá a rastliny.

Ako by sa človek v stave regresie k týmto skúsenostiam dostal? Kde sú uložené? Tieto otázky zostávajú nezodpovedané.

Regresné sedenia sú v poriadku v tom, že pacient deliaci sa o tieto zážitky je v skutočnosti v hypnotickom stave, o tom niet pochýb, no nemáme ako vedieť, či to, čo zdieľajú, je reálne.

Zaujímavá však je konzistentnosť ohľadom regresie do minulých životov u tisícok subjektov. O príbehoch, týkajúcich sa ich minulých životov, ktoré sa dajú dokonca aj potvrdiť, rozprávajú aj mnohé deti.

Čo sa týka rastlín, vždy som si myslel, že sú to živé, mysliace, dýchajúce a vedomé bytosti.

Experimenty s rastlinami potvrdzujúce vedomie rastlín

Grover Cleveland Jackson Jr. bol špecialistom CIA na výsluchy, ktorý sa stal známym pre svoje experimenty s rastlinami, pri ktorých použil detektor lži. Na základe svojho výskumu bol presvedčený, že rastliny cítia bolesť a majú mimozmyslové vnímanie (ESP).

Celkom dobre opisuje jeho experiment spisovateľ Michael Poland v článku týkajúcom sa inteligencie rastlín, ktorý napísal pre týždenník New Yorker:

(Cleve) pripojil galvanometer k listu dracény, izbovej rastliny, ktorú mal vo svojej kancelárii.

Na svoje prekvapenie Backster zistil, že už len predstavením si vystavenia dracény ohňu dokáže vyvolať pohyb ručičky polygrafu, zaznamenávajúceho nárast elektrickej aktivity, naznačujúcej, že rastlina pociťuje stres.

„Dokázala mu rastlina čítať myšlienky?“ pýtajú sa autori. „Backster mal chuť vybehnúť na ulicu a vykričať svetu: ´Rastliny vedia myslieť!´“

Backster so svojimi spolupracovníkmi potom pripájali polygrafy k tuctom ďalších rastlín, ako sú šalát, cibuľa, pomarančovníky a banánovníky. Tvrdil, že rastliny reagovali na myšlienky (dobré alebo zlé) ľudí v tesnej blízkosti a, v prípade ľudí, ktorých poznali, aj na veľkú vzdialenosť.

V jednom experimente, ktorý mal otestovať pamäť rastliny, Bacster zistil, že rastlina, ktorá bola svedkom vraždy (podupania) inej rastliny, dokázala vybrať vraha zo skupiny šiestich podozrivých, zaznamenajúc nárast elektrickej aktivity, keď pred ňu priviedli vraha.

Backsterove rastliny tiež prejavovali silnú averziu k medzidruhovému násiliu. Niektoré mali stresovú reakciu, keď v ich prítomnosti rozbili vajce alebo keď do vriacej vody ponorili živého garnáta.

Jeho (Backsterova) práca na túto tému bola publikovaná v časopise International Journal of Parapsychology.

Poland tiež popisuje prácu Monicy Gaglianovej, tridsaťsedemročnej ekologičky z Univerzity Západná Austrália. Opisuje experiment, ktorý vykonala s rastlinou Mimsa pudica, rýchlo sa pohybujúcou rastlinou, ktorej pohyb je možné pozorovať voľným okom, tak ako u mäsožravej mucholapky.

Gaglianová zasadila päťdesiatšesť týchto rastlín do črepníkov a mala systém, ktorý ich každých päť sekúnd polieval z výšky 15 centimetrov. Tieto rastliny sa v nebezpečenstve zvinú a zatvoria listy. Rastliny toto robili po prvých niekoľkých kvapkách, no potom si uvedomili, že im kvapky v skutočnosti neškodia a ďalej už zostali otvorené.

Nebolo to ani únavou, lebo keď rastlinami zatriasla, tak sa zatvorili a navyše, rastliny si túto znalosť uchovali, lebo Gaglianová to vyskúšala o mesiac neskôr a získala rovnakú reakciu.

Gaglianová, predstaviac si tieto udalosti z pohľadu rastlín, povedala:

„Viete, chcete byť naladení na niečo nové, čo prichádza. Vrátili sme sa potom ku kvapkám a ony nereagovali.“

Gaglianová uviedla, že svoje rastliny po týždni otestovala znova a zistila, že stále nevenujú pozornosť kvapkovým podnetom, čo naznačuje, že si to „pamätali“.

Očividne sa tie znalosti učia, pamätajú si ich a aplikujú. To všetko sú faktory, spájajúce sa s vedomím a myslením. Musí tam byť niečo alebo niekto, kto je za to učenie zodpovedný.

Fascinujúce, však?

Zdá sa, že mozgy a neuróny nie sú nevyhnutnými požiadavkami pre faktory, spájané s vedomím. Čo nás núti predpokladať, že na to, aby sme boli vedomí, potrebujeme mozgy a neuróny? Prečo nedokážeme vidieť žiadny iný druh možnosti?

Trochu mi to pripomína predstavu, že na to, aby planéty podporovali život alebo ho mali, musia byť „podobné Zemi“.

Ako to vieme? Ako vieme, že nejestvujú bytosti, ktoré dýchajú nejaký druh plynu, ktorý sme my ešte ani neobjavili? Ako vieme, že neexistujú bytosti, ktoré nepotrebujú dýchať?

Ľudia a ich domnienky, obmedzená predstavivosť… Sme zvyknutí „vidieť“ veci istým spôsobom.

Vo svojom zaujímavom rozprávaní Gaglianová v druhej polovici videa opisuje ďalší experiment, naznačujúci, že tam „niekto“ je. Vykonala podobný experiment ako Pavlov so svojimi psami a vyvodzuje niektoré veľmi zaujímavé závery.

„Niekto tam je.“

Zhrnutie

Vedomie nie je vyhradené len ľuďom a zvieratám. Je to niečo, čo dosahuje aj k rastlinám, stromom, hmyzu, možno dokonca aj k pôde, po ktorej kráčame a k mnohým ďalším veciam, ktoré pokladáme za samozrejmé.

Možno je celá naša planéta prebudená a bdelá spôsobmi, ktoré sme sotva začali chápať. A možno je taký celý náš vesmír.

Zdroj: collective-evolution.com, Spracovala: Silavedomia.sk