Ďalší výskum potvrdil zmeny v štruktúre a výkone mozgu meditujúcich ľudí

Všetci máme sklon považovať stávajúce vedecké teórie za nemenné fakty aj napriek tomu, že ľudské poznanie sa neustále mení a vyvíja.

Neuvedomujeme si pritom, že každá vedecká teória je v podstate rozpracovaný a neuzavretý pohľad vedcov na určitú oblasť bádania.

Výskum sa zakladá len na tých informáciách, ktoré sú vedcom známe či dostupné. Skrátka, povaha každej vedeckej teórie či nášho poznania sveta ako celku sú také, že sa budú navždy vyvíjať, meniť či dopĺňať.

Z času na čas však vo vedeckých teóriách dochádza k zmenám. A hoci odhalenie nového poznania je vzrušujúce, vždy to býva aj veľmi náročné. A to z celkom pochopiteľných dôvodov.

Vedecké poznatky, dogmy a pokrok v minulosti

Pre drvivú väčšinu z nás je veľmi náročné zmeniť pohľad na hlboko zakorenené presvedčenia, navyše ak sú „podložené“ vedeckými dogmami. A to už nevraviac o tom, že by sme sa týchto presvedčení mali vzdať úplne.

Dokonca aj v prípadoch, keď je nad slnko jasnejšie, že stará teória je vo svetle nových poznatkov neplatná alebo aspoň nie úplná. A najčastejšou reakciou v takých prípadoch býva hnev či veľká miera pochybností.

Stačí si spomenúť na dobu, v ktorej sa potvrdilo, že Zem je guľatá planéta, že nie je plochá doska a nie je stredom vesmíru. Katolícka cirkev zašla vtedy až tak ďaleko, že prenasledovala a dokonca popravovala vedcov či „voľnomyšlienkarov“, ktorí jej protirečili.

No presuňme sa rýchlo do dnešnej doby, ktorá je našťastie v mnohom iná než doby minulé. Áno, je síce pravda, že mnohé spoločnosti, od ktorých do určitej miery závisíme, sú dôvodne podozrivé z korupcie, z podvodov či z prekrúcania informácií.

Na druhej strane však tiež môžeme povedať, že po mnohých stránkach je dnešná doba ďaleko lepšia než všetky predchodzie.

Iste, proti tomuto tvrdeniu by sa určite našlo aj mnoho námietok, to však nie je predmetom tohto článku. Späť k dnešnej dobe.

Vedecké bádanie v oblasti meditácií

Pokrokovosť dnešnej doby sa ukazuje napríklad aj v tom, že vedecký výskum sa postupne viac a viac začína zameriavať aj na tie okruhy skúmania, ktoré boli vedcami ešte donedávna považované za „duchovné nezmysly“.

Veda sa začína zameriavať aj na nematerialistické okruhy a jedným z takýchto okruhov je meditácia.

Len za posledných niekoľko rokov sa objavilo veľké množstvo vedeckých dôkazov, ktoré priamo hovoria o prospešných účinkoch meditácie na náš organizmus.

A to len ďalej potvrdzuje správnosť vedeckej teórie, podľa ktorej je náš organizmus priamo prepojený s našou mysľou a jeho (zdravotný) stav od nej do veľkej miery závisí.

Výskum č.1

Tak napríklad, vedci z Harvardu uskutočnili vo Všeobecnej nemocnici v Massachusetts v Spojených štátoch (Massachusetts General Hospital (MGH)) výskum, ktorý trval osem týždňov.

Vedci týmto výskumom pozorovali účinky meditácie na ľudský organizmus a dospeli k záveru, že pravidelná meditácia už po ôsmich týždňoch vedie doslova k prestavbe sivej hmoty nášho mozgu.

Uvedený výskum je vôbec prvý svojho druhu a preukázateľne potvrdil, že pravidelná meditácia vedie už po krátkom čase k zmenám v štruktúre sivej hmoty mozgu.

Ďalšou zaujímavosťou, ktorú sa vedcom týmto výskumom podarilo odhaliť, je fakt, že pravidelná meditácia má nezanedbateľné účinky pri liečení chorôb tráviaceho traktu, pri syndróme dráždivého čreva (IBS) a tiež pri zápalových ochoreniach čriev (IBD).

V uvedenom výskume sa totiž zistilo, že meditovanie navodzuje tzv. relaxačnú odozvu, ktorá zmierňuje príznaky všetkých vyššie spomenutých ochorení.

Relaxačnú odozvu by sme mohli opísať ako telesný stav hlbokého uvoľnenia a pokoja, ktorý mení telesnú a duševnú reakciu na stres.

Okrem toho sa tiež len nedávno vedcom podarilo zistiť, že pravidelná meditácia napomáha expresii (prejavovaniu sa) konkrétnej skupiny génov v našej DNA, ktorým vďačíme za spomalenie starnutia nášho organizmu.

Aby toho nebolo málo, vedci tiež potvrdili, že meditácia zlepšuje zdravie nášho organizmu už na úrovni buniek, a to tým, že zlepšuje ich odolnosť a obranyschopnosť.

Výskum č.2

Ďalší významný výskum ohľadom účinkov meditácie sa uskutočnil na neurologickom oddelení Lekárskej fakulty na Kalifornskej univerzite (UCLA School of Medicine).

V tomto výskume sa ukázalo, že osoby ktoré sa meditácii venujú dlhodobo a pravidelne, majú mladší mozog a hustejšie tkanivo v tých častiach mozgu, u ktorých najčastejšie dochádza k úpadku a degenerácii vo vyššom veku.

Výsledky tohto výskumu naznačujú, že meditácia udržiava náš mozog fit a chráni ho pred degeneratívnymi procesmi, ktoré sú inak vo vyššom veku celkom bežné.

Záver tohto výskumu znie:

„Mozog osôb vo veku 50 rokov, ktoré sa venujú meditácii dlhodobo je v priemere o 7,5 rokov mladší ako mozog osôb, ktoré sa meditácii nikdy nevenovali.

A ďalej, po dosiahnutí 50. roku života, je mozog meditujúcich ľudí každým rokom mladší o ďalší 1 mesiac a 22 dní v porovnaní s mozgom nemeditujúcich.“

Tak čo na to poviete? Celkom mimoriadne zistenia, všakže? U niektorých osôb, ktoré sa zúčastnili výskumu sa naozaj zistilo, že ich mozog je v skutočnosti mladší o celých 10 rokov.

Uvedený výskum, ktorý prebehol na Kalifornskej univerzite, použil a spracoval dáta z predošlého výskumu. Vedci pri ňom využili zobrazovaciu metódu, ktorá jasne zachytáva účinky meditácie na štruktúru a hustotu mozgovej kôry.

Vedci si tu dali za úlohu porovnať dáta, ktoré dokumentujú, v akom stave je mozog u pravidelne meditujúcich osôb vo veku 50 rokov a viac v porovnaní s osobami, ktoré sa meditácii nevenujú.

V oboch skupinách bolo po 22 žien a 28 mužov, priemerný vek všetkých účastníkov bol 51,4 rokov.

Skupina meditujúcich absolvovala počas svojho života v priemere 20 rokov meditácie – niektorí z nich sa venovali meditácii len 4 roky, no podaktorí až 46 rokov, čiže od veľmi skorého veku.

Záver z výskumu na Kalifornskej univerzite, ktorý bol zverejnený v tlači, znie:

„Na tomto mieste je dôležité podotknúť, že uvedený výskum vychádza do istej miery aj z odhadov, k akým zmenám by pravdepodobne mohlo dôjsť v mozgu pri dosiahnutí určitého veku.

Výsledky nášho výskumu sa veľmi presne zhodujú s výsledkami predošlého výskumu, ktorý prebehol vo Všeobecnej nemocnici v Massachusetts.

V ňom boli zaznamenané výrazné rozdiely v stavbe mozgu u meditujúcich v porovnaní s nemeditujúcimi.

Závery vedcov týkajúce sa meditácie

Na záver vedci ešte podávajú niekoľko rôznych vysvetlení, ktorými objasňujú výsledky svojho výskumu.

a) Po prvé, meditácia pravdepodobne stimuluje rast niektorých dôležitých častí nervovej sústavy a taktiež zlepšuje vzájomnú prepojenosť a súčinnosť všetkých nervových dráh.

b) Po druhé, meditácia chráni náš mozog a nervový systém pred škodlivým pôsobením každodenného stresu. Tým zabraňuje nášmu organizmu v reakciách, ktoré by zvyšovali riziko jeho zápalov.

Meditácia okrem toho podporuje vitalitu telomér (teloméry chránia náš genóm pred postupným rozkladom a teda starnutím), a tiež zabraňuje degeneratívnym zmenám v mozgu, ktoré sú vo vyššom veku pomerne časté.

Toto všetko sú pádne dôvody, prečo meditácia vo vyspelejších krajinách začína byť súčasťou vyučovacieho procesu na školách či pracovnej doby vo firmách.

Najnovšie zistenia uvedené v tomto článku teda možno pokojne pridať do dlhého a rastúceho zoznamu účinkov meditácie (a iných techník zameraných na upokojenie a vyjasnenie mysle), ktoré sú pre náš organizmus mimoriadne prospešné.

Tento prípad tiež môžeme považovať za názornú ukážku toho, že niekedy nepotrebujeme vedu na to, aby nám potvrdzovala niečo, čo je tradičným kultúram dobre známe už dávno.

Nie je to po prvýkrát, čo sa moderná veda nakoniec s uznaním musela ukloniť starovekému poznaniu. A určite to nebude ani poslednýkrát.

Ako meditovať

Veľmi rozšírená, no mylná predstava o meditácii je, že pri nej musíme sedieť v meditačnom sede, resp. že musíme vykonávať určité špeciálne úkony, ak chceme, aby sa dostavili nejaké výsledky.

Pravdou však je, že jediné, čo musíme spraviť, je zaujať polohu, v ktorej sa cítime úplne pohodlne.

Môže to byť napríklad sed s prekríženými nohami, môžeme si ľahnúť na posteľ, pohodlne sa usadiť na gauči – vyberme si, čo je pre nás najpohodlnejšie.

Ďalšou mylnou predstavou o meditácii je, že sa máme „pokúsiť“ vyprázdniť našu myseľ. Jeden veľmi dôležitý aspekt meditácie – a je dobre, že vo vyššie zmienenom výskume ho účastníci praktikovali – je „uvedomovanie si vlastných vnemov, pocitov a stavu mysle, no bez ich posudzovania.“

Keď meditujeme, nesnažme sa „vyprázdniť“ našu myseľ. To by sa nám aj tak nikdy nepodarilo. Úplne bude stačiť, ak naše myšlienky, pocity, či akékoľvek emócie, ktoré práve v tejto chvíli prežívame, necháme len tak voľne plynúť.

Neposudzujme ich, nelipnime na nich, nerozoberajme, neanalyzujme, len ich nechajme nedotknute a pokojne prichádzať a odchádzať.

Meditáciu pravdepodobne najlepšie vysvetlíme tak, že je to predovšetkým stav bytia. Na to, aby sme takpovediac „meditovali“ a mali z meditácie nejaký úžitok, nemusíme sedieť polhodinu v nejakom špeciálnom sede.

Samotnú meditáciu môžeme vykonávať napríklad aj počas chôdze, alebo aj tesne pred usnutím, keď už večer ležíme v posteli.

A v priebehu dňa môžeme tiež postupne prestať posudzovať naše myšlienky, až pokým úplne nezmiznú, prípadne si môžeme tiež zachovávať stály vnútorný pokoj a sebauvedomovanie.

Skrátka, v protiklade k bežnej predstave existuje viacero spôsobov ako môžeme meditovať.

Čo hovorí o meditácií známy Osho

„O meditácii by sme si mali uvedomiť jednu úplne základnú vec, a síce, že meditovanie nedosiahneme žiadnou zvláštnou technikou.

Čo sa týka meditácie, takzvané staré techniky a nové vedecké metódy neuroterapie, ktoré dokazujú účinok meditácie na mozgové vlny, sú v skutočnosti to isté.

No meditácia nie je vedľajším javom nejakej techniky. Meditácia sa deje mimo mysle. A mimo myseľ sa nedostaneme žiadnou technikou.“ – Osho

Mohli by sme to zhrnúť aj takto – meditácia je stav nášho bytia, ktorý v ideálnom prípade u nás pretrváva počas celého dňa.

Avšak, keď s meditáciou len začíname, najistejšie bude vymedziť si v priebehu dňa na meditovanie tých 10 až 15 minút.

Takýto malý rituál, kedy si nájdeme pokojné miesto a zaujmeme niektorú z tradičných meditačných polôh, nám zaistí, že sa skutočne nachvíľu prestaneme stotožňovať s našimi myšlienkami.

Vďaka tomu sa nachvíľu ponoríme do pokojnej a radostnej energie pôvodného vedomia, ktoré má silu prinavrátiť nám naše zdravie, pokoj a jasnú myseľ.   

Spracovala: Silavedomia.sk