Cvičila som jogu každý deň celých 108 dní. Tu je to, čo som sa naučila

Som dosť zaneprázdnená žena. My všetci máme plné ruky práce. Avšak minulý rok bol pre mňa ešte rušnejší, a preto som sa cítila byť viac zmeravená.

Musela som prekonať jednu krízu za druhou, nežila som skutočný život, skôr som ho len prežívala. Cítila som sa byť osamelá, vyčerpaná a zmeravená.

Keď som sa s tým sťažovala svojmu priateľovi, opýtal sa ma: „No tak, čo robíš pre seba?“ Po dlhom mlčaní som ticho odpovedala nič. Vážne.

Bola som tak dlho zaneprázdnená staraním sa o druhých, že som sa pravidelne ignorovala a rozbíjala všetky svoje záväzky, ktoré som si dala. Odpor a hnev sa mi začali postupne vkrádať do života. Potrebovala som niečo zmeniť.

Milujem jogu. Popri mojej náročnej práci a starostlivosti o dieťa v úlohe slobodnej mamičky, som sa začala venovať joge raz týždenne. Tá mi pomohla v tom, aby som sa znovu cítila byť spojená so sebou, prítomná a pokojná.

Dala som si záväzok, že budem jogu cvičiť každý deň po dobu 30 dní a sama uvidím, ako ma to zmení.

Stanovila som si parametre: Každý deň som sa joge venovala aspoň 20 minút. To je všetko. Dokonca som si sama nakreslila graf, ktorý znázorňoval môj cieľ.

Ako dni ubiehali, začala som sa čoraz viac tešiť na čas strávený na podložke. Prvé týždne boli intenzívne. Venovala som sa ásan ashtanga vinyasa jóge, ktorej podkladom je nielen rutina, ale aj potenie a budovanie svalstva.

Bolo leto a ja som sa bola pod veľkým stresom.

Keď som začala cvičiť, cítila som sa byť silnejšia, viac som sa o seba starala a čo je asi najdôležitejšie, bola som trpezlivejšia a viac prítomná, keď som trávila čas s inými.

Čím bližšie som bola k 30. dňu od začatia cvičenia jogy, tým viac som vedela, že jogu vo svojom živote potrebujem viac.

Nedávno som sa zúčastnila Yogathonu, ktorý zahŕňal 108 pozdravov Slnku a toto číslo sa pre mňa stalo rozhodujúcim. Tak sa začala moja cesta.

Aj keď som sa joge venovala len 20 minút denne, nebolo pre mňa vždy jednoduché nájsť si na ňu čas. Musela som sa veľmi snažiť, aby som vždy splnila denný limit.

Tým, že som si dala záväzok, opakovala som si, že som úctyhodná a dôležitá. Zmenili sa tým aj iné skutočnosti.

Nie som si istá, či sú všetky výsledkom môjho pravidelného cvičenia, ale tu uvádzam všetko, čo sa v mojom živote zmenilo za 108 dní cvičenia jogy.

1. Môj spánok sa zlepšil

Kvalita môjho spánku sa každým dňom zlepšovala. Som si istá, že do postele chodím dostatočne včas na to, aby som bola ráno svieža.

Cvičenie jogy na konci dňa mi pomohlo k tomu, aby som mala hlboký a pokojný spánok, ktorý som potrebovala.

2. Prestala som si hrýzť nechty

Prestala som s tým neúmyselne. Jedného dňa som si všimla, že moje nechty sú silné a dlhé. Nechty som si hrýzla od nervozity a úzkosti.

Postupne som s tým prestávala, keď som začala s cvičením jogy. Ešte stále sa niekedy cítim byť nervózna a zažívam úzkosť, ale nie v takej vysokej miere ako predtým, že by som si začala opäť hrýzť nechty.

3. Začala som sa o seba viac starať

Našla som si viac času pre seba. Zdá sa to byť nelogické, ale pridaním jogy do môjho života som sa začala o seba viac starať. Predtým som sa o seba veľmi nestarala, pretože som na to nemala čas.

Starostlivosť o seba si postupne našla cestu do môjho života.

Začala som používať krém na tvár, nalakovala som si nechty, ostrihala si vlasy. Všetky tieto činnosti sa opäť stali súčasťou môjho života.

Vrátením seba-hodnoty som si začala vážiť samu seba aj v iných oblastiach.

4. Zmenili sa moje stravovacie návyky

Nevedome som si dopriala malé občerstvenie alebo pohár vína po večery, čo sa stalo mojím zvykom. Keď som sa ocitla na podložke, zbadala som, že mi to neprospieva.

Musím sa priznať, že keď som pred spaním cvičila, bola som opuchnutá, odpojená od seba alebo len depresívna z prejedania sa. Začala som jesť úmyselne a vyberala si potraviny, ktoré som považovala za vhodné pre seba.

Všímala som si účinok môjho výberu stravy na tele.

To však neznamená, že som sa musela v jedle obmedzovať a zmeniť všetko, čo som mala vo zvyku jesť. Len som viac premýšľala nad tým, čo si dám.

5. Cvičenie jogy ma v živote posunulo

Cvičenie jogy mi zmenilo náladu v pozitívnom smere. Posilňujúce pózy a dlhšie držanie tela pri jin joge ma doháňali k šialenstvu. Chcela som sa hýbať, potiť a pokúšať sa zvládať pokročilé pózy.

Čím viac som cvičila, tým menej som do toho vkladala svoje ego. Niektoré dni som potrebovala fyzické cvičenie, ale nie každý deň. Teraz som začala túžiť po mojej podopierke hlavy.

Používala som ju pri cvičení, keď som si potrebovala oddýchnuť, premýšľať a zahojiť sa.

6. Prestala som sa podceňovať

Slová sú silné a udržiavajú veľa energie.

Všimla som si, že som sa zo seba vysmievala škodlivým spôsobom dosť často. Rozprávala som o sebe spôsobom, že som sa podceňovala, len aby sa ostatní na tom zasmiali.

Robila som to niekoľko rokov. Začala som sa cítiť nepríjemne. Posunula som sa od hovorenia „Som katastrofa“ k slovám „Pracujem na tom“.

7. Skončila som s Facebookom

Porovnávanie seba s ostatnými, hlavne na Facebooku, mi zaberalo obrovské množstvo času a energie, až som sa cítila byť vyčerpaná. Tak som sa rozhodla vymazať si účet. Nezdá sa to byť veľký problém, ale mne trvalo asi mesiac, až som nabrala odvahu a urobilo to.

Opustenie Facebooku mi uvoľnilo viac času.

Tiež som si uvedomila, ako veľmi mi záležalo na hodnotení iných, na slovách, že ma majú radi a na komentároch, ktorými mi vyjadrovali svoje prijatie.

Opustením tejto platformy som ľahko získala priestor, aby som sa cítila dobre sama so sebou, s mojím životom a prestala som sa porovnávať s inými.

Umožnilo mi to prijať samú seba so všetkými chybami. Som menej zaujatá voči tomu, ako žijem svoj život a cítim sa byť menej opustená.

8. Prestala som sa zamýšľať nad tým, čo si o mne myslia iní

Bola som neuveriteľne citlivá a mala som pocit, že sa potrebujem obraňovať za to, že som slobodná mamička. Môj život vyzeral inak, ako som si predstavovala. Bolo pre mňa ťažké sa s tým vyrovnať.

Moje manželstvo sa rozpadlo, keď som bola v šiestom mesiaci tehotenstva. Svet sa mi zrútil a mojím hlavným cieľom bolo udržať všetko v tajnosti.

Nechcela som, aby niekto vedel, že som sama, že mám zlomené srdce a musím so všetkým bojovať.

V tomto spôsobe života naďalej pokračujem, držím v sebe všetky svoje emócie, zažívam radosti a zmeny v materstve sama.

Bála som sa mienky iných a trávila som veľa času tým, že som uvažovala nad tým, čo si o mne myslia ostatní. Bolo to pred tromi rokmi a až teraz sa pomaly otváram.

Nevšímam si komentáre, ktoré mi zámerne ubližovali tým, že mi prejavovali súcit.

Nikdy som nemala v pláne žiť život s tajomstvami. Hoci je to bolestivé, je to aj oslobodzujúce. Čím viac som spokojná so svojím životom, tým menej mi záleží na názoroch iných.

9. Precitla som a naučila sa spracovávať svoje emócie

Pravidelné cvičenie jogy pri poskytlo priestor pre spracovanie svojich emócií. Zažívala som nepríjemné pocity, ktoré som riešila jedlom. Rozptyľovalo ma to a nedokázala som svoje ťažké emócie pochopiť.

Cvičenie mi umožnilo vcítiť sa do seba. Začala som vnímať svoje zlomené srdce, svoje pocity nedostatočnosti a svoje obavy. Dalo mi to priestor hnevať sa, smútiť a uvažovať.

Po tom, ako som si svoje skutočné emócie pripustila, začala som sa cítiť menej krutá.

Nevyhľadávam spoločnosť toľkých ľudí, pretože pochopením svojich pocitov som sa prestala cítiť osamelá. Je to desivé, ale aj nádherné.