Ako často myslíme na smrť? Myslieť na smrť môže byť desivé. V ľudovej kultúre je často spájaná s hrôzou a bolesťou.
Smrť je hlavný symbol neznáma. Otázkou, čo sa deje po našom odchode, sa do hĺbky zaoberali ľudia všetkých dôb a rôznych kultúr. Viedlo to k niektorým z najfascinujúcejších príbehov a rituálov, aké ľudstvo pozná.
Jedna z tradícií, ktoré moja rodina opakovane praktizuje, je návšteva hrobov mojich zosnulých starých otcov a modlenie sa za nich.
Zakaždým, keď tam idem, mi to pripomenie fakt, že tento život nie je naveky a že na mnohých veciach, ktoré mi v tejto chvíli môžu spôsobovať úzkosť a stres, možno z dlhodobého hľadiska v skutočnosti nezáleží.
Podľa mojej osobnej skúsenosti je smrť čudný paradox, no je jeden fakt, o ktorom viem, že je pravdivý – všetci odchádzame, teda aspoň z fyzického sveta.
Bol som dosť mladý, keď ma zasiahla istá realita; ľudia môžu zomrieť kedykoľvek. Môžu sa pominúť nečakane, tak ako 19-ročný brat môjho priateľa. Bohužiaľ, stále presne nevieme, ako zomrel.
V poslednom čase som sa dozvedal, čo o smrti hovorili iní ľudia. Sú istí ľudia, ktorí sa vraj vrátili späť ešte aj po tom, čo videli, ako vyzerá nebo.
Sú niektorí, ktorí mali život meniace zážitky blízkosti smrti. Ďalší boli prítomní cestám ľudí, pripravujúcich sa na odchod z tohto sveta.
Dnes sa s vami podelím o niektoré dôležité lekcie, ktoré sa takí ľudia rozhodli zdieľať po svojich zážitkoch. Výsada poznania týchto príbehov nás môže inšpirovať k žitiu odvážnejším spôsobom a tiež vrhnúť trochu upokojujúceho svetla na smrť.
Dr. Christopher Kerr a jeho práca v hospici
Na nasledovnom videu (v angličtine) z podujatia TEDx uvádza Dr. Christopher Kerr niektoré svoje skúsenosti z práce v hospici:
Hovorí o tom, ako ľudia, keď sa blíži čas ich odchodu, majú sny a vízie, ktoré im pomáhajú zmieriť sa s ich životmi a smrťou.
Podľa Dr. Kerra sú tieto skúsenosti bežné naprieč všetkými kultúrami a dobami. To triafa do čierneho, pretože starí ľudia v mojej rodine hovorili niečo podobné ako Dr. Kerr. Pred svojím odchodom ľudia často vidia svojich milovaných.
V jednej štúdii, ktorú Dr. Kerr vykonal na pacientoch v hospici, uviedlo viac než 80% účastníkov, že mali aspoň jeden veľmi živý sen, „odlišný od normálneho snívania“, ktorý by sa dal klasifikovať ako predsmrtná skúsenosť.
Až 72 percentám sa snívalo o zosnulých blížnych. Mať také zážitky nám môže dať pocit, že nás majú radi a sme milovaní a tiež dať ešte väčší význam koncu života.
Takto nám veci, ktoré zažívame v blízkosti smrti, môžu vyjasniť, na čom nám všetkým v našich životoch v podstate najviac záležalo.
Skúsenosť blízkej smrti Anity Moorjaniovej
Skúsenosť blízkej smrti mala Anita Moorjaniová po tom, čo štyri roky bojovala s rakovinou. Jej prejav na podujatí TEDx si môžete pozrieť v tomto videu:
Anita uvádza 5 krásnych lekcií, ktoré sa naučila zo svojej skúsenosti:
1. Potrebujeme sa zamerať na „naše vedomie lásky“; milovať rovnako seba ako iných.
2. “Žiť nebojácne“: Žiť z lásky, nie zo strachu, pretože v bezpečí vás udržiava láska.
3. Najdôležitejšie veci sú humor, smiech a radosť.
4. “Život je dar“. Hovorí, že „darom sú ešte aj problémy“. Povedané jej slovami: „Ak ste v nejakom probléme a zatiaľ vám ako dar nepripadá, znamená to, že ste sa ešte nedostali na koniec.“
5. Buďte svojím autentickým ja. Zistite, kto ste a vyžarujte svoje svetlo.
Cesta medzi svetmi Lewisa Browna Griggsa
O svojej skúsenosti blízkosti smrti hovorí na podujatí TEDx aj Lewis Brown Griggs:
Vysvetľuje, ako po autonehode opustil duch jeho telo. Pociťoval „takú radosť, takú úľavu a uvoľnenie, že sa o to túžil podeliť so všetkými, ktorých mal rád a ktorí mali radi jeho“.
Naučil sa, že naše strádania a naše slabosti sa môžu stať našimi najväčšími lekciami a v dôsledku toho našimi najsilnejšími stránkami.
Hovorí:
„Prechádzam tým tunelom takou rýchlosťou, že keď sa na druhom konci dostávam von… je tam čisté svetlo… čisté svetlo, láska, pravda, pokoj, všetko vedomie, všetko poznanie… a tým, že nechal telo a dokonca myseľ ďaleko za sebou, zažíva duch jedinečnú jednotu so všetkým, čo bolo, čo kedy bude, čo je a úplné pochopenie toho všetkého.“
Dodáva:„Máme k tomu prístup všetci. Nemusíme najprv zomrieť.“
To znamená, že tento druh pokoja je možné zažiť aj na tomto svete.
Vo svojom prejave sa podelil o päť hlavných, skutočne rezonujúcich lekcií:
1. Na tejto planéte ste preto, aby ste robili svoju jedinečnú prácu a boli všetkým, čím môžete byť. Zistiť, čo to je, zostáva na vás.
2. Keď kráčame svojou jedinečnou cestou, dvere sa začínajú „samé otvárať“ a „samé zatvárať“. Našou úlohou je pracovať v harmónii s nimi a čo najlepšie využiť každú príležitosť.
3. „Naše odlišnosti sú vzájomnými darmi jeden druhému“.
4. Podstata toho, kto sme presahuje všetky veci, s ktorými to spájame. V našom najhlbšom jadre sme viac než naša osobnosť, naše návyky, atď.
5. Proces odchádzania z tohto tela je v skutočnosti pokojný.
Záver
Keď sa zamyslíme nad skúsenosťami iných ľudí ohľadom smrti, ako aj nad svojimi vlastnými, nájdeme, dúfam, viac mieru so sebou a so svetom. Získame, dúfam, viac pochopenia pre naše jedinečné cesty, vhľad do toho, ako ísť za svojím šťastím a odvahu tomu všetkému čeliť.
Ja dúfam, že keď nastane čas odísť z tohto sveta, odídeme s úsmevom na tvári a pocitom mieru v našich srdciach. Pokoj s nami všetkými.
Zdroj: thespiritscience.net, Spracovala: Silavedomia.sk
Jednoduchá says
…je rozdiel. ak zomrie ml.človek alebo star. ….a tiež je rozdiel, k čomu počas života inklinikujeme…ak k duchovnu, náš odchod by mal byť jednoduchší, materiál.založ.ľudia to majú ťažšie, lebo viac sú ,,priviaz.k majetkom“…a myslím si, že nie smrť- to je už koneč.fáza, ale umieranie, jeho spôsob je väčšou obavou ako smrť…tá je už ,,koneč.stanica“- ten povest.2.breh…no aj z neho sa duša môže vrátiť späť a žije ďal.život, no v inom tele….tej, kt.sa to ,,podarí“ má možnosť duchov.rastu…smrťou odkladáme len svoj vonk.obal- telo a naša duša, ak sa nevráti späť na Zem, ,,putuje na urč.miesto“ podľa svoj.duchov.vyspelosti…
mujkontakt says
Člověk jako duchovní bytost nemůže myslet na sebe. Myslí na své tělo, činnosti, podvědomě myslí, cítí, vnímá a stotožnuje se s tím. To je sobectví na tělesnou schránku a myšlení, že to jsem já je naučená spirála neznalých opic. Než se lidská bytost narodí z lůna, učí se v lůně to, co slyší vnímá duchovními smysli, které se znečistí a ty se nasměrují na hmotný život. Duchovní lidé se nikdy nebudou stýkat s těmi, co myslí na hmotu, nebot by svůj plod v lůně znečistili a tím by plod jejich touhy byl znečistěn již v lůně. Když je znečištěná matka, je znečištěn plod sexuální touhy který se nesmí znečistit. Dítě je závislé na matce a jejím chování a podle toho se učí. Dítě již v lůně matky ví, že může kdykoliv odejít z tohoto světa a proto je bezstarosté. V podstaté tomu můžeme říkat, že je nevědomé materiálně protože o materiálním světě nic neví (zapomnělo během transformace mezi dudovní a materiální sférou). Skutečné já je duše a v ní je vědomí mysli inteligence a ega. Bez duše by bylo tělo jen součást biologické hmoty které stvořila duše svým vědomým již v minulosti v jiném životě a těle jako lidská bytost. Všechny ty teorie a videa se zaměřují na tělo a energie v ní. To je dost povrchní pohled který skutečnou podstatu života a zmrti zcela neguje a zneužívá v zájmu tělesného pojetí. Tací mohou mít materiální vzdělání ale o životě a smrti nic neví. To vše je za hranicí chápání. Smrt (zánik) těla není nic jiného než transformace života sloučená s karmou a časem. Není v tom rozdíl. samotné tělo je jen hmotná příroda o mnoha prvcích a iluze našeho života. Tělo v podobě hmotné přírody nás připoutává úplně na vše. Je třeba odlišit, co je a co není příznivé pro duši. Ne tělo v podobě peněz, rodiny, společnosti jako nálepky s kterými se stotožnujeme ale neodpoutáváme. Tak máme strach ze smrti a na další život nemyslíme. To je zahalené nečisté vědomí. Život pochází vždy ze života a smrt vždy ze strachu ze smrti. Materiální bádání nedospěje k ničemu. A když, tak k biologické složce kterou si přivlastnuje ač není její. Neumí stvořit život. To umí jen příroda sloučením s duší. Nejsme zombie. Tak bilogické roboty kteří již nejsou svobodní. Pohled na současné dění to jasně dokazuje.