Ak ste presvedčení, že tajomstvo plného využívania kapacity nášho mozgu spočíva v tom, že budeme jeho pamäť prepchávať informáciami, skúste sa nad tým zamyslieť znova.
Pozrite sa na fotografiu nižšie.
Asi takýto nejaký obraz sa objaví vo vašej mysli, keď vás vyzvem, aby ste si skúsili spomenúť na včerajší večerný výhľad na mesto.
Pokiaľ sa jedná o pamäť, priemerný mozog nie je o nič lepší než USB kľúč o kapacite 8 GB.
V modernom svete sme neustále zo všetkých strán bombardovaní informáciami. A ak sa budeme chcieť spoliehať na našu pamäť, ktorá nie je o nič lepšia než USB kľúč o kapacite 8 GB, jediná možnosť, ako si uchovať to kvantum informácií, je uskladniť ich vo veľmi nízkom rozlíšení, inými slovami, vo veľmi slabej kvalite.
A potom, keď sa pokúšame rozpamätať sa na to, čo sme sa naučili, so zdesením zisťujeme, že nám v pamäti ostali len „rozmazané“ informácie či nejasné dohady o tom, čo sa nám zdalo byť spočiatku úplne jasné.
V minulosti bolo hlavnou prioritou pre náš mozog prežitie
Zabudnime teraz nachvíľu na moderný svet aj s jeho počítačmi, a vráťme sa späť v čase, keď „informačné“ prostredie bolo od toho dnešného veľmi odlišné.
Vcíťme sa do kože našich predkov z ranných prehistorických dôb.
Život a prostredie v prehistorických dobách boli náročné a drsné. A to až tak, že po väčšinu času našou jedinou a základnou motiváciou bolo ako prežiť – ako si uchovať život (potrava, prístrešok, udržiavanie vzťahov s ostatnými príslušníkmi kmeňa) a ako sa ochrániť pred nebezpečenstvom (divoké šelmy, nepriaznivé počasie).
Inými slovami, v prehistorických časoch rozvíjanie a aktívne využívanie pamäte nebolo naším hlavným cieľom.
V tých časoch sme v prvom rade potrebovali schopnosť rýchlo spracovať informácie a myšlienky typu „toto je nebezpečné miesto“ alebo „toto je jedlé“.
Ako sme sa postupne stávali civilizovanejší, tým viac sme začali využívať našu pamäť
Ako sa ľudská spoločnosť stávala civilizovanejšou – najmä s rozvojom hovorenej reči a písma – na význame postupne získavalo aj memorovanie informácií, ktoré nie je potrebné pre bezprostredné prežitie.
Schopnosť pamätať si umožnila ľuďom lepšiu vzájomnú komunikáciu. Pamäť nám okrem toho pomáha učiť sa zo skúsenosti druhých, čo znamená, že nemusíme všetky chyby a riziká zakúšať odznova na vlastnej koži.
Avšak toto množstvo informácií, ktorému bol jednotlivec v pomerne nedávnej dobe vystavený, bolo stále relatívne obmedzené v porovnaní s dnešným štandardom.
Vtedajší ľudia teda mali dosť času na poriadne uvedomenie si a spracovanie dostupných informácií. No v dnešnom modernom svete zažívame nevídaný prístup k informáciám – knihy, televízia, rádio, videohry, mobilné telefóny, a samozrejme internet, ktorého výsledkom je informačná explózia a informačný konzum.
Toto kvantum informácií je požehnaním aj kliatbou zároveň. A navyše si všetky tieto informácie môžeme medzi sebou vymieňať rýchlejšie než kedykoľvek predtým.
Ak to všetko ale chceme ustáť, logicky najbližším krokom bude naučiť sa ako k tomuto prebytku informácií správne pristupovať.
Ak sa stále budeme spoliehať len na náš mozog, množstvo informácií nás nakoniec prevalcuje
Náš mozog skonzumuje každý deň neuveriteľných 34 GB informácií. K tomu ešte prirátajme približne 50 000 myšlienok, ktoré každý deň vygeneruje a bude nám jasné, že spracovať toto množstvo informácií a myšlienok nie je možné len čisto prostredníctvom pamäte.
Preto musíme nájsť spôsob ako túto každodennú gigantickú úlohu prenechať niektorým iným mechanizmom.
A teraz si vyskúšajme takéto cvičenie.
Zadívajte sa na 5 sekúnd na nasledovný rad čísel a skúste si ich zapamätať v správnom poradí:
92748109382301832
A teraz sa pokúste vypočítať tieto príklady:
9 x 23 = ?
14 x 13 = ?
(Odpoveď: 207 a 182)
A teraz si znova skúsme spomenúť na ten dlhý rad čísel. Koľko z nich ste dokázali vyloviť z pamäte?
Tento príklad sme už dávali viacerým našim kolegom a nie je žiadnym prekvapením, že ani jeden z nich si nedokázal zapamätať celý rad uvedených čísel.
Taktiež niet žiadnych pochybností, že keby sme vám zadali jednotlivé príklady osobitne jeden po druhom, počínali by ste si pri ich riešení omnoho lepšie.
Keďže sa však v tejto úlohe snažíme pamätať si rad čísel, a zároveň v tom istom čase vypočítať príklad, náš mozog sa zrazu nachádza pod väčším tlakom.
A s takouto podobnou situáciou sa musí náš mozog, v dnešnej modernej dobe prebytku informácií, vyrovnávať dennodenne.
Náš mozog však nie je stavaný na to, aby presne a objektívne zaznamenával veľké množstvá informácií. Keď sa teda budeme snažiť „nasať“ čo najviac informácií, výsledkom bude, že náš mozog preťažíme, dokonca až prevalcujeme.
Aby toho nebolo málo, tým nášmu mozgu vlastne bránime robiť to, čo mu ide najlepšie – spracovávať informácie, prichádzať s novými nápadmi, byť tvorivý.
Ako si „poupratovať“ v mozgu, aby sme v ňom získali viac voľného miesta
To, že máme v dnešnej dobe informácie stále na dosah ruky, ešte neznamená, že sa máme stať ich otrokmi.
K informáciám by sme vlastne mali začať pristupovať podobne ako naši dávni predkovia z prehistorických dôb – namiesto toho, aby nás informácie ovládali, mali by sme sa naučiť ako a kedy si nejakú informáciu vyhľadať, a to tak, aby nám naozaj poslúžila a naplnila našu potrebu.
Na tento účel si budeme musieť v našom mozgu „poupratovať“, aby sme získali potrebné „voľné miesto“. Nezmyselné memorovanie obmedzme na minimum; len tak bude môcť náš mozog poriadne robiť to, v čom je najlepší – spracovávanie informácií.
Teraz vám v krátkosti predstavíme dva výborné spôsoby, pomocou ktorých to môžeme dosiahnuť:
1. Zdokonaľujme sa v používaní „vreckového rozumu“
Zapamätávanie si je síce dôležitá úloha, no môže zbytočne nadmerne zaťažovať náš mozog. Použime teda nejaký iný systém, pomocou ktorého si budeme môcť organizovať a uchovávať potenciálne užitočné informácie.
Za všetky tu samozrejme spomeňme počítač – ten je výborným nástrojom na presné a spoľahlivé uchovávanie a opätovné získavanie informácií.
Tá podstatná myšlienka tu je, aby sme rozvíjali našu schopnosť informácie vyhľadávať a správne s nimi zaobchádzať. Je to omnoho efektívnejšie ako keby sme sa snažili náš mozog neustále napchávať novými informáciami.
Odporúčame vám tiež z času na čas navštevovať našu webovú stránku – v budúcich článkoch vám presne ukážeme ako si vytvoriť a naučiť sa používať „vreckový rozum“, ktorý je vhodný pre všetky druhy informácií.
2. Zmysluplné učenie sa
Rovnako ako pri „vreckovom rozume“ aj tu sa potrebujeme naučiť, ako z našej pamäte vyťažiť čo najviac. Dobrou metódou je v tomto prípade tzv. zmysluplné učenie sa.
To, čo chceme dosiahnuť, je, aby informácia, ktorú si chceme zapamätať, bola pre nás taká dôležitá, že keď ju budeme práve potrebovať aktivovať a vyloviť z pamäte, pôjde nám to takmer bez námahy.
Predstavme si napríklad náš materinský jazyk – používame ho úplne bez námahy. To preto, lebo náš materinský jazyk je znalosť, ktorá sa už stala našou vnútornou súčasťou.
A znova vám odporúčame navštevovať náš web – v najbližších článkoch vám ukážeme ako rozvíjať aj zmysluplné učenie sa.
Spracovala: Silavedomia.sk
Dobrý deň!
Ja si myslím, že je dôležité, čo človek aj dnes prijíma ako dôležité pre prežitie.
Ak si povieme, že je pre zachovanie života poznanie dodržiavanie určitých zásad, tak si ich musíme zapamätať a upevňovať ich tým, že ich používame.
Ak zapamätané informácie používame, tak neostávajú len v mozgu, ale v každej časti tela, pomocou ktorej ich uvádzame do praxe.
A ešte dôležitejšie s mi zdá to, že človek si úplne prirodzene zapamätá to,čo n neho hlboko zapôsobilo, bez ohľadu na to, či v tom iní vidia nejaký význam,alebo zmysel.