Vedecký dôkaz reinkarnácie: Áno, duša naozaj existuje

Koncept duše a reinkarnácie sa stal témou diskusie medzi tými, čo naň veria a skeptikmi. Videli sme to už predtým pri UFO, duchoch a mágii.

Podobne ako tieto príklady, aj predstava, že máme nejakú dušu, sa mieša s poverami a vierou. No na rozdiel od mimozemšťanov a strašidlách, ktoré sú podporované individuálnymi tvrdeniami a občas nepreukaznými dôkazmi, odpojenie duše od tela má jednoznačný vedecký dôkaz.

Veda o duši a dôkazy reinkarnácie

Tento fenomén duše vysvetľuje zážitky blízkosti smrti, reinkarnáciu, astrálne projekcie a mimotelové skúsenosti.

Bez duchovného uvoľnenia sa od našich fyzických bytostí by tieto udalosti nemohli existovať! Dôkaz reinkarnácie je preto potvrdením duše.

Bývalý profesor psychiatrie na Lekárskej fakulte Univerzity Virginia Dr. Ian Stevenson, PhD., skúmal v uplynulých 40 rokoch príbehy reinkarnácie u detí.

Preskúmal vyše 3000 jednotlivých prípadov detí, ktoré vraj mali spomienky a vybavovali si ľudí zo svojich minulých životov. Stevenson opisuje, že počet uveriteľných príbehov je taký vysoký, že je preňho a jeho tím nemožné ich všetky preveriť.

Tuto nasleduje niekoľko najmarkantnejších dôkazov, ktoré môžu kvalifikovať reinkarnáciu ako vedecký fakt.

Dôkaz č.1:  Materské znamienka

Na potvrdenie podobnosti dieťaťa s jeho predošlou inkarnáciou použili výskumníci softvér na rozpoznávanie tvárí.

Niektoré mali znamienka na miestach, kam ich v predošlom živote zasiahli smrteľné rany. Tieto sfarbenia sa mohli javiť ako bizarné manifestácie, napríklad ako chýbajúce končatiny, deformované hlavy alebo číslice a príznačné svrbenia na koži.

Dr. Stevenson pre Journal of Scientific Exploration hovorí:

„Vrodené chyby boli takmer vždy zriedkavých druhov. V prípadoch, keď sa detaily nejakej zosnulej osoby neklamne zhodovali s vyhláseniami dieťaťa, bola takmer vždy nájdená blízka zhoda medzi znamienkami, resp. vrodenými chybami na dieťati a ranami na zosnulej osobe.“

Na záver dodáva: „V 43 zo 49 prípadov, keď bol získaný nejaký lekársky dokument, potvrdil tento zhodu medzi ranami a materskými znamienkami (či vrodenými chybami).“

Dôkaz č.2: Overené spomienky na minulé životy

Spomienky týchto detí sú príliš podrobné a presné na to, aby sa dali zavrhnúť ako náhodná zhoda okolností.

V jednom článku Dr. Stevenson analyzoval tri špecifické prípady a zaznamenal, čo deti tvrdia o 30 až 40 spomienkach zo svojich minulých životov. Pri ďalšom výskume sa ich 82-92%  overilo a boli správne.

Týmito špecifikami, uvádzanými deťmi, boli nielen mená, povolania a osobnosti ich predošlých súrodencov a rodičov, ale aj presné dispozičné plány ich domovov.

Stevenson často narážal na dieťa, ktoré vedelo vojsť do mesta, ktoré nikdy predtým nevidelo a hovoriť mu o detailoch miesta, svojich predošlých osobných veciach, svojej starej štvrti,  rodine a kamarátoch.

 „U každého prípadu bolo možné nájsť rodinu, ktorá stratila nejakého člena a jeho život sa zhodoval s vyhláseniami subjektu,“ píše Stevenson.

„Vyhlásenia subjektu, brané en bloc, boli dostatočne konkrétne, takže nemohli byť v súlade so životom žiadnej inej osoby.“

Dôkaz č.3: Fóbie z minulej traumy

Dr. Stevensona tiež nesmierne zaujímalo správanie týchto detí. Zistil, že mnohé z obáv, ktoré deti prejavovali, sa zvyčajne vzťahovali k spôsobu smrti v živote, ktorý si pamätali.

Uviedol, že také obavy prejavovalo 36% detí z 387 prípadov.

„Stali sa vtedy, keď boli deti veľmi malé,“vysvetľuje detský psychiater Dr. Jim Ticker. „Občas ešte predtým, ako prišli so svojimi tvrdeniami o predošlom živote.“

Na Srí Lanke bolo napríklad dievča, ktoré sa ako dieťa natoľko bránila kúpaniu, že ju pri umývaní museli držať traja dospelí. Vo veku šesť mesiacov začala javiť fóbiu z autobusov.

„Neskôr opísala život nejakého dievčaťa v inej dedine, ktoré kráčalo po úzkej ceste medzi zaplaveným ryžovými poľami,“opisuje Tucker.

„Keď cúvla, aby sa vyhla okoloidúcemu autobusu, spadla do rozvodnenej vody a utopila sa.“

Nové presvedčenie

Existuje priveľa dôkazov na to, aby sa to odmietlo ako náhoda. Reinkarnáciu nie je možné zamietnuť ako nejaký fantastický, paranormálny mýtus a v dôsledku toho ani dušu.

Ani bez tejto vedeckej podpory človek nemusí nevyhnutne potrebovať dôkaz na oprávnenie toho, aby niečomu veril. Nazýva sa to „abdukcia“. Tú môžete vo svojom živote využívať aj vtedy, keď ste zarytý skeptik.

Keď meteorológ predpovedá 70-percentnú pravdepodobnosť dažďa, nepotrebujete „dôkaz“, že bude liať, môžete si so sebou právom vziať dáždnik. Nepotrebujete „dôkaz“, že na vás nespadne nejaký strom, keď sedíte v parku.

Nevyžadujete nevyhnutne vedecký „dôkaz“ na to, aby ste uverili na existenciu mimozemských bytostí, pretože existujú kumulatívne dôvody, pre ktoré je to úplne možné.

Veda je pragmatické meranie prírodného sveta, no duša je niečo z duchovnej sféry.

Berte to všetko do úvahy, keď odpovedáte na túto otázku:

Veríte na reinkarnáciu?

Zdroj: thespiritscience.net, Spracovala: Silavedomia.sk