Súčasťou dospievania je uvedomovanie si zmien, či už na sebe, alebo vo svojom okolí. Zažili ste už niekedy ten pocit údivu, keď ste po desiatich či pätnástich rokoch znovu kráčali známymi ulicami, na ktorých ste sa predtým ako deti či ako dospievajúca mládež hrávali so svojimi kamarátmi?
Ten pocit úžasu nad tým, ako sa tam všetko úplne zmenilo? A teraz si skúste predstaviť toto. Celý život žijete na krásnom mieste obklopenom hustou zeleňou a stromami.
Idete na dovolenku a keď sa po týždni vrátite domov, privíta vás pohľad hrozný a smutný zároveň – všetky stromy sú preč! A presne toto sa deje po celom svete v dôsledku agresívneho a neustáleho vyrubovania lesov.
Všetci si tento problém jasne uvedomujeme, no len hŕstka krajín nabrala v sebe silu, aby proti tomu niečo aj podnikla. Preto je potrebné, aby sme všetci ako jednotlivci jasne dávali najavo vôľu po zmene a nejakým spôsobom sa o ňu aj zasadili.
Sebastião Ribeiro Salgado, známy fotožurnalista, ktorý za svoju prácu získal prestížne ocenenie, a jeho manželka Lélia Deluiz Wanick Salgado sú hrdinami krátkeho príbehu, o ktorom si povieme v tomto článku.
Jedného dňa sa brazílsky fotožurnalista vrátil domov z náročnej a traumatizujúcej služobnej cesty, na ktorej bolo jeho úlohou spraviť reportáž o genocíde v Rwande.
Akoby toho nebolo dosť, ďalší zdrvujúci úder prišiel pri pohľade na zdevastovanú prírodnú scenériu kraja, v ktorom strávil svoje detstvo, ale aj neskoršie roky dospelého života.
Minas Gerais, jeden z 26 štátov v Brazílii a Sebastiãov rodný kraj, bol kedysi rajom v podobe tropických pralesov. V dôsledku činnosti človeka sa však zmenil na pustú zem bez jediného stromu a bez náznakov života.
Krajinu, v ktorej ostalo len 0,5 % plochy pokrytej lesmi, Sebastião Ribeiro Salgado v jednom interview označil za chorú. Od počiatku sa však cítil byť zaviazaný nejakým spôsobom pomôcť.
Nechcel sa len nečinne prizerať tomu, ako sa jeho domovina mení na v poradí ďalšiu pustatinu – ako toho môžeme byť svedkami v prípade niektorých iných krajín za posledné desaťročia.
Zalesnenie vyprahnutých plôch v Minas Geiras pomocou umelej výsadby malých stromčekov je myšlienka, s ktorou prišla Sebastiãova manželka, Lélia Deluiz Wanick Salgado.
A tak sa spoločne dali na túto šľachetnú a neľahkú misiu. Začali oslovovať kompetentných či apelovať aj na širšiu verejnosť, uskutočnili dobročinné zbierky, iniciovali vznik viacerých dobrovoľníckych tímov a spojili sa aj s niektorými organizáciami, ktoré im pomáhali v uskutočňovaní ich vznešeného cieľa.
V apríli 1998 manželia Salgadovci založili nadáciu s názvom Instituto Terra, ktorá si dala za úlohu premeniť spustošenú a mŕtvu krajinu na raj, ktorým bola kedysi.
Prvé, na čo sa nadácia Instituto Terra podujala, bola výsadba nových stromčekov na ploche o rozlohe 6,078 km2.
Na tejto ploche v meste Aimorés v štáte Minas Geiras kedysi rástol hustý dažďový prales, no v roku 1998 sa zásahom človeka zmenil na holú pláň, na ktorej vyrástla farma Bulcão zameraná na chov hovädzieho dobytka.
Táto plocha bola následne klasifikovaná ako súkromná chránená krajinná oblasť. Manželia Salgadovci začali s výsadbou mladých stromčekov v decembri 1999 a odvtedy vo výsadbe pokračovali.
Predstava Salgadovcov bola vrátiť dažďový prales do pôvodného stavu ako bol kedysi. Preto hneď na začiatku objasnili, že stromčeky, ktoré použijú na výsadbu, budú z tých istých druhov, aké sa tam vždy vyskytovali.
Pri výsadbe iných druhov stromov, ktoré nemajú pôvod v danej krajinnej oblasti, totiž spozorovali, že sa neujali dobre a nikdy z nich nevyrástol silný a zdravý les, aký tam bol predtým.
Za pomerne krátky čas Salgadovci zasadili viac ako 2 milióny nových stromčekov, medzi ktorými bolo zhruba 290 rôznych druhov. A výsledok? Fantázia!
Vďaka procesu zalesňovania sa im podarilo zabrániť pokračujúcej erózii pôdy, čo sa prejavilo postupnou obnovou vodných zdrojov na území farmy Bulcão, ktoré sa pomaly vracajú do svojho pôvodného stavu čistoty a hojnosti.
Osem prírodných prameňov, ktoré v tomto lese kedysi vyvierali, tu opäť zurčia pramenistou vodou s prietokom 20 litrov za minútu. Tým najvzrušujúcejším výsledkom je návrat mnohých, ak nie všetkých živočíšnych druhov, ktoré tu kedysi žili.
Znova tu nájdeme 172 druhov vtáctva, z ktorých 6 je už na zozname ohrozených druhov.
Okrem toho sa tu znova začalo dariť 33 druhom cicavcov, z ktorých 2 druhy sú v ohrození a hrozí im vyhynutie po celom svete, nielen v Minas Geiras.
V novovysadených lesoch v Minas Geiras dnes znova rastie 293 druhov rastlín, útočisko tu našlo 15 druhov plazov a takisto 15 druhov obojživelníkov.
No napriek všetkým týmto úžasným výsledkom treba spomenúť aj to, že nadácia Instituto Terra sa pomaly mení na lúč nádeje pre ľudí, ktorí si už dlho uvedomujú problémy životného prostredia a ktorí v zalesňovaní vidia nielen životnú filozofiu, ale najmä spôsob, ako životnému prostrediu prinavrátiť zdravú rovnováhu.
Aby sa toto svetlo nádeje a uvedomelosti šírilo rýchlejšie a ďalej, nadácia Instituto Terra vybudovala Centrum pre výchovu k prírodnému prostrediu a jeho obnovu (Center for Environmental Education and Restoration (CERA)), ktorého hlavným poslaním je vedecký výskum a vzdelávanie v oblasti prírodného prostredia a jeho obnovy.
V tomto centre už dôkladne analyzovali viaceré dnešné modely rozvoja a obnovy prírodného prostredia. Vedci na základe týchto analýz pracujú na vyhotovení a úpravách najmodernejšieho modelu, ktorý by zabezpečil dlhodobo udržateľný rozvoj životného prostredia človeka a zároveň by jeho prioritou bola obnova prírodného prostredia.
Vďaka intenzívnej činnosti vedcov sa nadácia Instituto Terra už koncom roka 2012 mohla pochváliť viac ako 700 vypracovanými vzdelávacími projektmi, do realizácie ktorých sa zapojilo viac ako 65 000 ľudí v 170 obciach a mestečkách ležiacich v údolí brazílskej rieky Doce.
Uskutočňovanie týchto projektov na obnovu prírodného prostredia sa rozbehlo naplno najmä v štátoch Minas Geiras a Espírito Santo, no rozšírilo sa ďalej aj do Rio de Janeira či štátu Bahia.
Misiu Salgadovcov možno jednoznačne považovať za úspech. V súkromnej chránenej krajinnej oblasti, v ktorej sa len pred niekoľko málo rokmi rozliehali holé pláne farmy Bulcão, však stále ostáva približne 10 % plochy, ktorú čaká výsadba nových stromčekov.
Sebastião Ribeiro Salgado je jednoznačne presvedčený o tom, že hlavným dôvodom klimatických zmien je hromadenie oxidu uhličitého v atmosfére a tiež tvrdí, že existuje len jediné riešenie, ktoré by koncentráciu oxidu uhličitého účinne znížilo – ďalšia výsadba stromov a zelene!
Pretože stromy sú jediné živé organizmy, ktoré sú schopné pohlcovať oxid uhličitý a mať z neho aj úžitok. Vedci v tom už teda majú jasno dávno. Ostáva už len otázkou, či sa ich odporúčania pretavia aj do skutočnosti.
Zdroj: truththeory.com, Spracovala: Silavedomia.sk
Perfektné!!! Konečne niekto komu na tejto krásnej pláne záleží! Vďaka za takýchto skvelých ľudí.Pridajme sa k nim.Dokazali nám všetkým že sa to dá a nie je neskoro urobiť niečo dobré a zachrániť našu krásnu prírodu a zvieratká ktoré si takéto zaobchádzanie nezaslúžia.A ani my.Je čas myslieť na to kde a ako chceme žiť keď znicime naše stromy a celé lesy?????