Škola by mala pomáhať deťom rásť a dospieť. Mala by im pomôcť stať sa uvedomelými, zodpovednými a inteligentnými dospelými osobami, ktoré zvládli umenie života a ktoré by svojimi schopnosťami a nadaním mohli prispieť k zlepšeniu spoločnosti a sveta.
Nič však nie je vzdialenejšie tomuto krásnemu ideálu ako škola v tej podobe ako ju poznáme dnes.
Školy v dnešnej podobe, ktoré existujú vo väčšine krajín sveta, prispievajú len k otupovaniu inteligencie detí a napĺňajú ich stresom a obavami.
Výsledkom týchto obáv a stresu je potom svet plný zmätku, ktorý môžeme vidieť všade navôkol.
V tomto článku sa pozrieme bližšie na osem dôvodov, prečo dnešná škola spôsobuje, že deti hlúpnu a upadajú do skľúčenosti.
1. Dnešná škola učí deti podriadenosti
V školách sa dnes deti učia poslúchať rozkazy, učia sa slepo nasledovať, kto im čo povie. Škola deťom hovorí, čo majú robiť bez ohľadu na to, či sa im to páči alebo nie.
Deti musia poslušne sedieť hodiny a hodiny v laviciach, kde nerobia nič iné ako to, že memorujú množstvo informácií, ktoré s najväčšou pravdepodobnosťou vo svojom živote nebudú nikdy potrebovať.
Škola deťom prikazuje, kedy môžu hovoriť, kedy sa môžu hýbať, dokonca kedy môžu ísť na toaletu.
Onedlho deti úplne prestanú dôverovať svojmu vnútornému hlasu a podriaďujú sa všetkému, čo od nich autorita vyžaduje. Je hrozné si uvedomiť, ako veľmi to potláča osobnosť dieťaťa.
Nie je potom žiadnym prekvapením, že deti sú nešťastné a upadajú do depresie.
2. Škola učí deti, čo si majú myslieť, no neučí ich, ako majú myslieť
Žiaľ, dnešná škola u detí nerozvíja schopnosť logického myslenia, ktorá by im pri styku s informáciami umožnila formulovať vlastné závery. Práve naopak.
Deti sú donútené veriť veciam, ktoré ich v škole učia, a to bez ohľadu na to, či tieto veci sú pravdivé alebo nie. Deti sú donútené týmto veciam a informáciám veriť aj bez ohľadu na to, či im aj naozaj rozumejú.
Z tohto dôvodu sa kritické myslenie u detí nemá ako zlepšovať a výsledkom je, že deti sa pomaly začínajú meniť na hlúpych robotov.
3. Škola u detí nepodporuje rozvoj tvorivosti
Deti majú naozaj divokú predstavivosť, no škola dokáže spraviť zázraky, aby ju v deťoch úplne utlmila.
Deti vedia byť mimoriadne tvorivé, lenže výučba umení vo väčšine škôl po celom svete takmer neexistuje, pretože kariéra v oblasti umenia sa obvykle považuje za nelukratívnu.
Namiesto toho, aby sme deťom umožnili skúmať svoje vnútro a dali im možnosť vyjadriť svoje najvnútornejšie myšlienky a pocity pomocou maliarstva, hudby, divadla a iných druhov umenia, nútime ich väčšinu času tráviť medzi štyrmi stenami a učiť sa nudné veci, na ktorých im vôbec nezáleží.
Tieto nudné poznatky im navyše nijako nepomáhajú kultivovať svoju myseľ, srdce a ducha.
4. Dnešná škola učí deti, aby sa báli zlyhania a neúspechu
Vďaka chybám rastieme a stávajú sa z nás múdrejšie bytosti. Lenže v dnešných školách deti učia, aby sa báli chýb, ako keby chyby boli nejakým zlom, ktorému sa treba za každú cenu vyhnúť.
V školách deťom hovoríme, že jediný dôvod, prečo sa musia učiť je, aby zvládli písomku či test.
Na deti, ktoré písomnou skúškou neprejdú sa potom pozeráme povýšeneckým pohľadom, niekedy ich dokonca zosmiešňujeme, ako keby tieto deti samotné boli nejakým nepodarkom.
A tak sa deti učia urobiť čokoľvek, len aby sa vyhli chybám. To má za následok, že sa neskôr budú vyhýbať skúšaniu nových možností pri dosahovaní ďalších životných cieľov, len aby sa náhodou nedopustili nejakej chyby.
5. Dnešná škola deti presviedča, že hrať sa nie je správne
Deti v hre nachádzajú mimoriadnu radosť, zábavu, smiech, v hre môžu deti robiť veci len tak, bezdôvodne, len pre hru samotnú. Vďaka hre bije detské srdiečko od šťastia a život dieťaťa sa razom mení na jednu oslavu.
Avšak ako deti rastú, pomaly a nenápadne ich učíme, že hrať sa nie je správne, pretože hra nie je nijako produktívna. Učíme ich, že by mali hru považovať za mrhanie časom.
A akoby to nestačilo, deti učíme, aby boli vážne, napäté a aby sa strachovali o budúcnosť. To len prispieva k tomu, že deti upadajú do depresie.
Potom ani nedokážu nechať život voľne plynúť a uvoľniť sa, aby si mohli naplno vychutnávať krásy, ktoré život ponúka.
6. Dnešná škola deti učí, aby nepočúvali hlas svojho srdca
Na rozdiel od dospelých, deti sú so svojím srdcom v priamom dotyku. No po rokoch „tréningu“, ktorý im dá okolitá spoločnosť, sa aj z detí stanú dospelí.
Medzi nimi a ich srdcom už je vybudovaná hrubá stena, a preto už nevedia venovať žiadnu pozornosť hlasu svojho srdca. Tento „tréning“ sa odohráva najmä v škole, kde sú deti takmer každý deň nútené robiť to, čo neznášajú, čo sa im zdá nudné a zbytočné, no za čo ich spoločnosť odmení.
Výsledkom je, že deti prestávajú dôverovať svojmu vnútornému hlasu a nasledovať ho, a tak aj strácajú kontakt s tým, po čom ich srdce túži.
7. Dnešná škola učí deti automaticky vnímať peniaze ako úspech
Ďalší spôsob, ktorým škola deti ohlupuje je, že ich učí zamieňať si peňažný príjem s úspešným životom. V škole sa deti učia, že hlavným cieľom v živote je dobre zarábať.
Vravíme im, že majú obetovať takmer tretinu života a nútiť sa do učenia konkrétneho remesla či profesie – potom dostanú certifikát alebo diplom, ktorý im neskôr umožní, aby pracovali ako otroci vo veľkých spoločnostiach.
A tak deti prestanú ísť za svojou vášňou, ktorá by ich životu mohla dať naozajstný účel a zmysel. Namiesto toho budú po zvyšok svojho života robiť nudnú prácu, ktorá bude pre ich dušu bremenom.
Takáto práca im pomôže tak nanajvýš prežívať, no nikdy im neumožní naozaj žiť.
8. Dnešná škola učí deti obetovať dnešok zajtrajšku
Prítomný okamih je všetko, čo máme. Budúcnosť, takisto ako minulosť, neexistuje, a ak sa budeme na ne príliš zameriavať, nebudeme schopní tešiť sa z toho, čo je tu a teraz.
Žiaľ, väčšina ľudí sa nevie tešiť z prítomného okamihu. Namiesto toho sa stále snažia dosiahnuť nejaký cieľ v budúcnosti a myslia si, že keď ho dosiahnu, budú šťastní a naplnení.
Tento spôsob myslenia je deťom vštepovaný najmä v škole. Deti sa v škole naučia veriť tomu, že keď obetujú dnešok na prísne štúdium a dodržiavanie príkazov, zajtrajšok ich za to odmení.
A pretože sa stále zameriavajú na budúcnosť, premrhajú celý svoj život. Na jeho konci im zostane iba trpký žiaľ a nesmierna duševná úzkosť.
Spracovala: Silavedomia.sk
Vlado Pavlík says
Ja som skončil ZDŠ v roku 1976 a približne tieto nedostatky by som vytkol aj tej škole.Aj ja som sa bál neúspechu.Hrali sme sa ,občas, na prvom stupni ZDŠ.Počúvať svoje vnútro som si dovolil po dvadsaťpäťke a po absolvovaní niekoľkých psychologicky zameraných kurzov.
Napriek tomu boli a aj teraz sú deti, ktoré sa rady učia a rady chodia do školy..Takže ide aj o to, čo deťom pred vstupom do školy natlačia do hláv rodičia, starí rodičia, starší kamaráti,…
Ľubica says
Nie je to celkom tak,keby to tak bolo tak si mnohí žiaci nedovolia voči učiteľovi to čo teraz,my sme už z daleka zdravili učiteľa a bol riadny rešpeket- či dobrý žiak alebo tzv. zlý žiak-toto všetko sa akosi zvrhlo-bohužiaľ
Zuzana says
Dobrý deň.
Tento článok by som odporúčala prečítať každému učiteľovi. Mnohí však s myšlienkami nebudú súhlasiť, lebo učia deti tak, aby nehlúpli. Asi som mala šťastie na učiteľov, ktorí nás viedli ku samostatnosti, tvorivosti, na hodinách sme sa smiali, ale aj báli. Pre nás to bolo normálne. Uvedomili sme si, že nielen učitelia, ale aj spolužiaci sú rôzni. Jednému učiteľ vyhovoval a druhý ho nenávidel. Moji učitelia , ale aj spolužiaci sa stali pre mňa dobrým príkladom pre učiteľskú prácu, ktorú som veľmi rada robila 40 rokov. Aj na konci učiteľskej kariéry, tak ako roky a roky predtým, sme sa väčšinou tešili spoločným hodinám. Deti sa učili hrou, objavovaním, zdôvodňovaním. Som úprimne rada, že článok ma prinútil komentovať a presvedčila som sa, že mojich žiakov som neviedla k tomu, aby hlúpli. 🙂