Je to tak. Filozofi a mystici si po mnohé stáročia lámali hlavu nad tým, prečo sa za život zaľúbime až do troch rôznych osôb. Podľa všetkého každá jedna osoba, do ktorej sa zaľúbime, plní v našom živote odlišnú úlohu.
Celkom pochopiteľne tu však nie je žiadna záruka, že sa v priebehu nášho života aj stihneme do troch rôznych osôb naozaj zaľúbiť.
No sme si celkom istí, že teraz si už zrejme kladiete túto otázku:
V čom sú tieto tri životné lásky odlišné?
Nuž, tú prvú lásku stretneme zvyčajne v mladom veku. Mohli by sme ju nazvať „idealistická láska“. Táto láska sa trochu podobá na rozprávku.
Vtedy sme presvedčení, že tento náš vzťah existuje pre dobro rodiny a spoločnosti. Táto naša prvá láska sa zrodí tak, že skrátka nájdeme toho „pravého“ či tú „pravú“. A keď nás vidia na párty či diskotéke, všetci nám závidia, pretože tvoríme ten „dokonalý pár“.
Tento typ lásky má však jeden problém.
Táto láska sa totiž zakladá čisto len na tom, ako nás vnímajú druhí, no vôbec nie na tom, aké sú naše skutočné pocity.
Druhá láska je tá, ktorá z idealistických výšok už zostúpila pevnou nohou na skutočnú zem. Mohli by sme ju nazvať „tvrdá láska“.
Práve v tomto vzťahu preskúmavame našu sexualitu naplno vo všetkých jej aspektoch a rovnako tak aj naše túžby. V tomto type lásky tiež začíname nachádzať odpoveď na otázku: Kto som?
Keď už sme v tomto vzťahu, raz sme presvedčení, že nám je súdené zostať spolu navždy, no inokedy sa navzájom nemôžeme ani cítiť a najradšej by sme tomu druhému odhryzli hlavu.
Táto láska je raz samá vášeň, no hneď na to je zase úplne nanič. Jedno je isté – srdce v tomto vzťahu nebude mať pokoja.
Raz sa s našou polovičkou rozídeme, potom sa dáme zase dokopy, a potom sa znovu rozídeme atď. A každým razom viac a viac hĺbame nad tým, či má zmysel v tomto vzťahu ďalej pokračovať.
Je teda na tomto type lásky vôbec niečo dobré? Áno, je. Táto „tvrdá láska“ nás naučí VEĽA o nás samých a o tom, čo vlastne v živote naozaj chceme.
A potom tretia láska. Tá zvyčajne prichádza len tak, odnikadiaľ, akoby z jasného neba. Tu vstupujeme do vzťahu s osobou, o ktorej by nás nikdy ani vo sne nenapadlo, že by sme s ňou niekedy mohli tvoriť pár.
V období, keď nájdeme túto lásku, väčšinou ani žiaden vzťah nehľadáme. A často tiež máme dojem, že naša osobnosť sa s osobnosťou potenciálneho partnera k sebe vôbec nehodia a že to bude iba zdrojom hádok.
Keď však nadviažeme prvý vzájomný kontakt, zaiskrí to a láska sa rozhorí nečakane rýchlo – až sa nám z toho bude trochu točiť hlava.
Hneď na prvom a na všetkých ďalších rande cítime, že k sebe jednoducho pasujeme. Naše osobnosti si vzájomne vymieňajú energiu a pomáhajú jedna druhej – máme pocit, ako keby sme s našou polovičkou bezstarostne šantili a skákali na trampolíne.
Vzájomne sa zahŕňame komplimentmi, ale nezatvárame oči ani pred našimi nedostatkami. A najmä máme pocit, ako by sme spolu dokázali nebojácne ísť až na koniec sveta.
Jednoducho, naozaj máme pocit, že táto láska je tá pravá. A tak by to aj malo byť. Prešli sme si mnohými bojmi, bolestivými rozchodmi a stretli sme už dosť ľudí, ktorých jediným záujmom bolo nás využiť.
No teraz už poznáme samých seba lepšie než kedykoľvek predtým. A ešte dôležitejšie je, že v hĺbke našej duše vieme, že s touto skutočne výnimočnou osobou už chceme ostať po zvyšok nášho života.
Každá jedna láska, ktorú zažijeme, má svoj účel, ako aj dôvod, pre ktorý existovala. Každú jednu treba vnímať ako lekciu, ktorá nám môže jedine pomôcť rásť.
Je nám len trochu ľúto tých, ktorí nikdy nezažijú aj túto tretiu lásku.
Zdroj: ideapod.com, Spracovala: Silavedomia.sk
Pridaj komentár