8 varovných znakov, podľa ktorých rozpoznáme každého psychopata

Keď začujeme slovo „psychopat“, zrejme si väčšinou predstavíme chlapa, ktorý s maniackym výrazom v očiach pevne zviera v ruke nôž a seká nim na všetky strany.

Toto je bežná predstava, s ktorou sa najčastejšie stretávame v populárnej kultúre (filmy, knihy), takže je len pochopiteľné, že takto nejako by sme definovali psychopata.

V skutočnosti to však nie je také jednoduché. Pokojne sa môžeme nachádzať v prítomnosti psychopata, alebo s ním pravidelne prichádzať do kontaktu, a ani o tom nemusíme vedieť.

Kto je psychopat?

Najprv si ujasnime niektoré pojmy: Kto je psychopat? Odlišuje sa nejako od sociopata? Tu je krátky príbeh z minulosti, ktorý snáď do problematiky vnesie trochu svetla.

Na začiatku 19. storočia lekári pri vyšetrovaní duševne chorých pacientov zistili, že hoci títo pacienti vyzerali navonok v poriadku, trpeli poruchou, ktorú vtedy nazývali „duševná skazenosť“.

Zdalo sa, ako keby títo pacienti nemali vyvinutý žiaden zmysel pre etiku alebo pre rešpektovanie práv druhých.

Od začiatku 20. storočia sa však na pomenovanie vyššie spomenutých pacientov začal používať práve pojem „psychopat“.

Neskôr bol však pojem „psychopat“ nahradený pojmom „sociopat“ – slovo „sociopat“ lepšie vystihuje škody, ktoré títo duševne skazení pacienti v spoločnosti spôsobujú.

Neskôr v 20. storočí až dodnes sa však vedci znovu vrátili k používaniu pojmu „psychopat“, no tentokrát ním poukazujú na vážnejšiu duševnú poruchu, ktorá má svoj pôvod v génoch.

Dnes slovom „psychopat“ teda označujeme veľmi nebezpečného chorého jedinca. Avšak naďalej používame aj slovo „sociopat“, ktorým označujeme menej nebezpečných ľudí – ich deviácia je spôsobená vplyvmi prostredia, v ktorom vyrastali, napr. výchovou.

Ďalší dôležitý rozdiel medzi psychopatom a sociopatom je, že do akej miery a či vôbec majú svedomie. Svedomie je ten malý, tichý hlas v našej hlave, ktorý sa začne ozývať vždy, keď konáme niečo zlé.

Psychopati tento hlas nemajú vôbec, môžu manipulovať ľuďmi ako sa im zachce a nebudú pritom pociťovať vôbec nič.

Naproti tomu sociopat obyčajne má svedomie, lenže je veľmi slabé a nezabráni mu v spáchaní zlého skutku. Je tiež dôležité si zapamätať, že obaja, psychopat aj sociopat, nemajú žiadnu empatiu.

Ako rozpoznáme psychopata?

Ako sme už povedali, keď povieme slovo „psychopat“, väčšina z nás si obyčajne predstaví vraha, ktorý v rukách pevne zviera sekeru a oháňa sa ňou na všetky strany.

Pravdou však je, že psychopat navonok pôsobí úplne normálne ako bežný človek. K našej mylnej predstave tiež prispieva prehnané poukazovanie na počet psychopatov vo väzení, hoci kritéria psychopata spĺňa len okolo 25 % väzňov.

No podľa odhadov nejedného výskumu, nezanedbateľný počet psychopatov stretávame dennodenne na ulici či v práci, skrátka kdekoľvek, kde prichádzame do styku s ľuďmi.

To však neznamená, že by sme sa teraz mali doma zabarikádovať zo strachu, aby nás nejaký psychopat nenapadol; jeden z ďalších veľkých mýtov o psychopatoch je, že musia byť nutne násilní a nebezpeční.

Ak sa však stále cítime neisto, ďalej v článku je osem spôsobov, pomocou ktorých dokážeme určiť, či náhodou nemáme do činenia so psychopatom:

1. Nepociťujú žiadnu vinu

Psychopati nemajú zo svojich skutkov žiaden pocit viny. Sú schopní spraviť čokoľvek, aby dosiahli po čom túžia bez toho, že by mali nejaký zlý pocit či výčitky svedomia.

2. Nemajú žiadnu empatiu

Psychopat jednoducho nemá schopnosť vcítiť sa do kože niekoho iného a pochopiť, ako sa môže asi niekto iný cítiť.

Psychopat však dokáže empatiu či porozumenie napodobňovať – naučil sa to jednoducho tak, že pozoroval druhých.

3. Psychopat má radosť z toho, keď u druhých vyvoláva pocit viny

Psychopat miluje, keď sa môže zahrávať s emóciami druhých ľudí. Práve pôsobením na city sa psychopatovi darí manipulovať druhými ľuďmi, čím ich donúti, aby konali podľa jeho predstáv.

Psychopat si našu dôveru získa tým, že sa zameria na niektoré informácie a detaily ohľadom nás a začne o nich rozprávať.

Potom však tieto informácie a detaily prezentuje tak, aby v nás vyvolal pocit viny, čím sa mu obyčajne darí chytiť nás do pasce.

4. Psychopat si neváži nikoho okrem samého seba

Aj keby celý svet horel v plameňoch, psychopatom to nijako nepohne pokiaľ jemu samému nič nehrozí.

5. Psychopat si o sebe myslí, že je lepší než ktokoľvek iný

Psychopat si o sebe myslí, že je najlepší a nadradený každému v jeho okolí. Vďaka tomuto postoju môže psychopat vykonávať svoje skutky a nemať pri tom žiaden pocit viny.

Psychopat sa cíti byť takmer všemocný, nad všetkým a nad každým.

6. Psychopati sú notorickí klamári

Psychopat klame vo všetkom a za každých okolností, hoci mu z toho nemusí plynúť žiaden osoh.

Jeho klamstvá mu dávajú falošný pocit moci, ktorej sa nevie nabažiť.

7. Psychopati sú vo všeobecnosti celkom obľúbení

Znie to síce hrozne, no smutné je, že psychopat dokáže vychádzať dobre takmer s každým.

Psychopati sú väčšinou priateľskí a prístupní, úplne iní ako ich poznáme z filmov či z televízie.

8. Za svoje činy odmietajú niesť akúkoľvek zodpovednosť

Toto je ďalšia vlastnosť, vďaka ktorej psychopat môže manipulovať druhými a nemať pritom žiaden pocit viny.

Psychopat jednoducho necíti žiadnu zodpovednosť za to, čo robí. Nikdy.

Záver

Po prečítaní tohto článku si možno pomyslíme na niekoho, na koho by uvedené kritéria aj celkom sedeli. Avšak na posúdenie toho, či sa naozaj jedná o psychopatickú osobnosť máme k dispozícii presnejšie a vedecké nástroje a testy.

Najznámejší je test PCL-R (Psychopathy Checklist Revised), ktorého autorom je doktor Robert D. Hare so svojimi kolegami.

Jedine týmto spôsobom môžeme takmer naisto určiť, či sa jedná o psychopatickú osobnosť.

Ak predsa len poznáme niekoho, kto spĺňa kritéria aj vyššie spomenutého testu, môžeme si byť istí, že máme do činenia s ozajstným psychopatom.

Spracovala: Silavedomia.sk