Na to, aby ste mali osoh z myšlienok budhizmu, nemusíte cvičiť jogu, ani sa stravovať ajurvédskym spôsobom (ak to však robíte, máte viac energie).
Takže či už pomýšľate alebo nepomýšľate na vyváženie svojej dóše, toto sú tri silné prvky budhistickej filozofie, „Vznešené pravdy“ a návod, ako ich môžete začleniť do každého dňa. Možno vám zmenia život…
1. Dukkha: Život je bolestivý a spôsobuje utrpenie
Mnohí ľudia by možno povedali, že budhizmus je pesimistický či negatívny. Ide o bežný dôsledok učenia, že jedna zo Vznešených právd sa prekladá ako „Život je utrpenie“.
V tomto vyhlásení sa však skrýva viac. Nehovorí nám iba: „Život je tvrdý, tak sa s tým vyrovnajte.“ Čo nám teda hovorí?
V skutočnosti dokážeme vo svojich životoch vytvárať viac utrpenia snahou vyhýbať sa ťažkým emóciám alebo ich potláčať. Áno, naše životy sú nevyhnutne pretkávané rôznymi nepríjemnými pocitmi. Pocity straty, smútku, únavy, nudy a úzkosti sa v našich životoch objavujú znova a znova.
Príčinou silnej frustrácie, sklamania a iných foriem bolesti je však často viazanie sa alebo pridŕžanie sa konkrétnych očakávaní, materiálnych vecí a stavov bytia.
Takže namiesto strachu z nášho utrpenia či hľadania jeho konečného riešenia (a frustrácie z toho, že žiadne nenachádzame) sa môžeme naučiť naše utrpenie jednoducho uznať.
Ako vieme toto presvedčenie využiť v každodennom živote:
Snažte sa neuveriť tomu, že ste na dne. Očakávajte, že smrť, starnutie, choroba, utrpenie a strata sú súčasťou života. Cvičte si prijímanie aj napriek nesváru.
Prestaňte sa držať predstavy, že život by mal byť ľahký a bezbolestný, tak po emocionálnej, ako aj po fyzickej stránke. Ide o mylnú predstavu, vytváranú priemyslami módy, starostlivosti o krásu a farmácie.
Choroba, zármutok, strata, sklamanie a frustrácia sú súčasti života, ktoré sa dajú zmierniť cvičením „neuľpievania“. Snažte sa prijať nedokonalosť, vzdať sa presvedčenia, že by život by mal vyzerať nejako konkrétne.
Otvorte srdce neistote.
2. Anitya: Život je neustála zmena
Anitya alebo tiež „nestálosť“ znamená, že život, ako ho poznáme, je neustála zmena. Nikdy nevieme uložiť práve uplynulú chvíľu, ani ju nikdy presne zopakovať.
Každým ďalším dňom sú naše bunky iné, naše myšlienky sa vyvíjajú, mení sa teplota a kvalita vzduchu. Všetko okolo nás je iné. Vždy.
Keď sa cítime obzvlášť nepríjemne, môže nás koncept nestálosti, paradoxne, upokojiť. Povedané inak: nič nie je trvalé, vieme, že naša bolesť pominie. Keď ale zažívame radosť, môže predstava nestálosti či pominuteľnosti vyvolávať nesmierny strach.
Keď prijmeme predstavu nestálosti takú, aká je, vie byť neuveriteľne oslobodzujúca.
V západnom svete, asi sto rokov nato, čo túto myšlienku vyjadri Budha l, prezentoval toto presvedčenie slávnym výrokom „Nevstúpiš dvakrát do tej istej rieky“ grécky filozof Herakleitos. Prítomná chvíľa je to jediné, čo máme.
Ako to vieme využiť v našich každodenných životoch:
Velebte predstavu zmeny. Zmierte sa s tým, že všetko sa neustále mení. Je dosť udivujúce na to čo len pomyslieť!
A aj vtedy, keď nám predstava pominuteľnosti môže pripadať desivá, pomáha nám vážiť si všetko, čo práve zažívame: naše vzťahy, telo, náladu, zdravie, počasie, obľúbené topánky, naše povolania, mladosť, naše mysle.
Vychutnajme si preto chvíle, ktoré si skutočne užívame a majme na pamäti, že tie, ktoré si neužívame, pominú.
3. Anatma: „Ja“ sa stále mení
Keď sa pýtam klientov, čo od terapie očakávajú, obvykle odpovedajú: „Chcem nájsť sám seba.“
Naša kultúra nás priviedla k presvedčeniu, že existuje nejaké konkrétne, konštantné „ja“, uložené kdesi v nás. Nachádza sa medzi naším srdcom a pečeňou? Alebo kdesi na neznámom mieste v mozgu? Ktovie!
Budhizmus však usudzuje, že žiadne fixné, stabilné „ja“ neexistuje. V zhode s Anitya (nestálosťou, pominuteľnosťou) sa naše bunky, spomienky, myšlienky a osobné príbehy – vlastne „všetko“, čo v konečnom dôsledku tvorí naše identity – v priebehu času menia.
Iste, osobnosti máme všetci (hoci sa môžu časom meniť). Máme mená a povolania a iné označenia, ktoré používame na svoju identifikáciu, pre pocítenie pocitu „ja“.
Predstava konštantného „ja“ je ale ďalší príbeh, ktorý nám rozpráva naša kultúra. Je to príbeh, ktorý vieme zmeniť a prijať tak predstavu, že sa vieme zmeniť aj my – kedykoľvek a kdekoľvek.
Ako hovorí Thich Nhat Hanh: „Vďaka nestálosti je možné všetko.“
Ako to vieme využiť v našom každodennom živote:
Namiesto zamerania sa na hľadanie „seba“ by sme sa mali v každej chvíli zameriavať na vytváranie „ja“, ktorým si želáme byť.
Máme možnosť byť dnes iní a cítiť sa inak, ako sme boli a cítili sa včera. To, že sa dnes cítime deprimovane neznamená, že sa deprimovane budeme cítiť večne. Vieme odpúšťať iným. Vieme odpustiť sebe.
Keď sa vzdáme svojej pripútanosti k predstave konštantného „ja“, vieme sa ľahšie zmieriť s neustálou zmenou, prítomnou v celom živote. V každej novej chvíli sme noví aj my.
Zdroj: mindbodygreen.com, Spracovala: Silavedomia.sk
Ja nie som zameraný na nijaké náboženstvo, teda ani na Budhizmus nie.
Preto neprijímam ako múdrosť myšlienku, že život je utrpenie.
Je to, jednoducho ,skúsenosť človeka, ktorý vnímal svoj život ako súhrn ťaživých chvíľ.No a tiež to môže byť skúsenosť človeka, ktorý sa tak snažil prijať do svojho života myšlienku označenú za múdrosť, že pri tom strašne trpel.
Moja skúsenosť s Budhistami je takáto:
Ak niektorý z nich vyslovil nejakú Perlu a videl, že sa poslucháčitfvária divne, dodal:
„Neverte mi, vyskúšajte!“