Keď rozprávame o šťastí, vždy nevedomky dospejeme k záveru, že by sme mali byť šťastní po celý čas – myslíme si, že by sme mali pociťovať šťastie bez akéhokoľvek náznaku negativizmu každý jeden deň, každú jednu minútu.
Snažíme sa zabezpečiť si stav „trvalého šťastia“ všemožnými spôsobmi, mohli by sme povedať, že dosahovanie šťastia vnímame ako našu úlohu.
A zároveň sa vyhýbame všetkému, o čom sa domnievame, že by mohlo pre naše šťastie predstavovať nejakú hrozbu.
Keby to ale so šťastím naozaj bolo tak ako sme si práve povedali, čo by sa s ním napokon stalo? Jednoduchá analógia. Predstavme si naše najobľúbenejšie jedlo.
To, že ho budeme jesť častejšie ešte neznamená, že nám bude aj viac chutiť. Pravdou tu býva väčšinou opak – keď máme príležitosť pochutnať si na našom najobľúbenejšom jedle len občas, vtedy si naozaj naplno vychutnávame každý jeden kúsok.
Čo nás v tomto prípade robí šťastnými? Je to len naším obľúbeným jedlom? Alebo to bude tým, že naše najobľúbenejšie jedlo je pre nás vzácne práve preto, že ho nemáme automaticky vždy vtedy, keď si zmyslíme?
Keď teda hovoríme o šťastí, je dôležité si uvedomiť, že len vtedy, keď poznáme, čo je to smútok, môžeme naozaj pochopiť, čo to znamená byť šťastný.
Najväčším omylom je myslieť si, že druhí sú šťastní neustále
Keď pomyslíme na niekoho, kto má zdanlivo dokonalý život, mylne sa domnievame, že dotyčný človek musí byť šťastný po celý čas. Už ako deťom nám vštepili myšlienku, že máme neustále hľadať šťastie, až kým ho nenájdeme.
A keď ho už konečne nájdeme, budeme si môcť povedať tu známu vetu, ktorú sme toľkokrát počuli alebo čítali na konci všetkých rozprávok: „A žili šťastne, až kým neumreli“.
A na sociálnych sieťach sa s druhými podelíme takmer naisto vždy len o tie skvelé stránky nášho života, no o tých menej slávnych už radšej pomlčíme.
Preto nie je žiadnym prekvapením, že naša predstava o tom, čo je to vlastne „šťastie“, býva občas trochu pokrivená.
Nikto nemá dokonalý život – vždy v ňom niečo chýba, vždy sa v ňom nájde niečo nie celkom príjemné
Je potrebné si uvedomiť, že skrátka nikto nemá dokonalý život. Ani tie najžiarivejšie celebrity, ani tí najbohatší miliardári – každý má v živote zopár prekážok a náročných problémov.
Naše negatívne pocity väčšinou pramenia z toho, že svoju pozornosť zameriavame len na nejaký malý, prechodný úsek nášho života. Nevidíme alebo nechceme vidieť, že zlé obdobie nebude trvať večne a že raz pominie.
A možnože rýchlejšie, než by sme sa nazdali. Všetci úspešní ľudia by nám o tom vedeli povedať svoje. Na svojej ceste za úspechom sa museli vyrovnať s nespočetnými problémami, z ktorých nejeden sa v tom čase mohol zdať byť skutočným neúspechom.
V tých najťažších chvíľach je rozhodujúce, ako sa k našim problémom postavíme. Pre naše sny a ambície to možno považovať za otázku života a smrti.
My však naše problémy zvládneme, a keď sa občas ohliadneme naspäť, uvedomíme si, že prešli týždne, mesiace, ba i roky, ktoré boli naplnené mnohými víťazstvami, ale aj prehrami.
Tu je veľmi dôležité, aby sme sa naučili pozerať na svoj život z dlhodobej perspektívy. Iste nám dáte za pravdu, že keď sa dnes ohliadnete späť, mnohé z tých „skutočne veľkých“ problémov dnes vyzerajú ako len akési malé nezdary, ktoré z väčšieho pohľadu strácajú na vážnosti.
Určite často, keď si na ne spomenieme, tak sa už iba pousmejeme!
Prestaňme sa snažiť byť šťastnými, jednoducho len buďme
Je celkom prirodzené, že chceme byť šťastní tak často, ako sa len dá. Čo teda môžeme pre naše šťastie spraviť? V prvom rade, zabudnime na to, že budeme šťastní len ak budeme mať dokonalý život.
Len si to skúsme predstaviť do dôsledkov – keby všetko v našom živote bolo úplne dokonalé, stratili by sme akúkoľvek motiváciu, čo by bol dosť bezútešný stav.
Iba keď zažívame aj bolesť a boríme sa s celoživotnými výzvami, len vtedy je naše srdce naplnené láskou, súcitom a starosťou o druhých, pretože vidíme, že prechádzajú v živote tým istým ako aj my. Keby bol náš život dokonalý, neboli by sme schopní žiadnej empatie.
Keby bol život dokonalý, prestali by sme sa vyvíjať.
Ak chceme byť naozaj šťastní, prestaňme sa naháňať za trvalým šťastím
Zrejme vám to znie ako paradox. Nechceme tým však povedať nič iné ako to, že počas života zažijeme mnoho vzostupov, ale aj pádov.
Najlepšie je začať si túto pravdu uvedomovať čím skôr a akceptovať ju. Nenútene a so vznešenosťou prijmime fakt, že šťastie nachádzame v striedaní sa pozitívnych a negatívnych životných situácií.
A tiež sa učme byť vďační. Namiesto toho, aby sme našu pozornosť jednostranne zameriavali len na to, čo je nepríjemné práve v tomto okamihu či v tomto prechodnom období, spomeňme si radšej na chvíle, keď sa nám niečo darilo, alebo aj nedarilo.
Rozpomeňte sa napríklad na vašu kariéru, na to, ako ste začínali. Keď ste ešte nemali dnešné zamestnanie, pre ktoré pravdepodobne máte veľké nadšenie, určite ste sa cítili byť v živote úplne stratení a bez akejkoľvek motivácie.
Mali ste možno pocit, že všetci okrem vás už dávno vedia, čo od života chcú a aj za tým idú.
Keď sa vám však už podarilo nájsť zmysel svojho života, prácu v ktorej vynikáte a ktorá vás baví, určite ste veľmi rýchlo začali pociťovať hlboké šťastie, a to omnoho skôr, ako ste si uvedomili, že pomocou vašej práce naozaj môžete dosiahnuť úspech!
A presne takéto spomienky vám potom pomôžu prekonať aj tie najťažšie chvíle. Naozaj vďační za svetlo sa často stávame až vtedy, keď zažijeme ozajstnú temnotu.
V živote existujú šťastie a smútok jedno vedľa druhého
Všetko, čo sme si tu o šťastí povedali, by sme mohli zhrnúť asi takto: v živote zažijeme veľa krásnych, šťastných a úžasných chvíľ. Zažijeme slzy šťastia, radostné výkriky a veselé príhody.
Zažijeme však aj mnoho dažďa a búrok, a keď budeme práve uprostred nich, budeme mať pocit, ako keby nemali konca-kraja.
Či už bude naša tvár zaliata teplým slnkom, alebo aj keď bude naše srdce zmáčané a skľúčené dažďom, nikdy nezabúdajme, že všetko je to úplne prirodzené striedanie sa fáz života.
Podobne ako sa striedajú príliv a odliv. Uchovávajme si spomienky na naše šťastné chvíle – dajú nám silu preniesť sa cez tie smutné. Nesnažme sa vyhýbať „smutným“ či „negatívnym“ životným skúsenostiam.
A takisto sa nesnažme slepo sa naháňať za „šťastím“. Týmto postojom v živote nakoniec naisto dosiahneme skutočnú spokojnosť, ktorá sa bude zakladať na zmysluplných zážitkoch a úspechu.
Skutočné „šťastie“ teda najskôr nájdeme vtedy, keď si osvojíme schopnosť rásť a nájsť zmysel v pozitívnych, ako aj v negatívnych životných chvíľach.
Spracovala: Silavedomia.sk
Pridaj komentár