To, prečo nás niekto priťahuje má iný dôvod, než by sme si mysleli

V húfe ľudí zbadáme ženu alebo muža, a zrazu máme pocit akoby nás k nej alebo k nemu priťahoval vír nespútanej energie.

V momente, keď stretneme našu „spriaznenú dušu“, cítime to celou našou bytosťou – máme ten zvláštny pocit v našich vnútornostiach, v našich slabinách, máme pocit, že nám každú chvíľu ide vybuchnúť mozog a jeho šípky jednohlasne ukazujú pod vplyvom fenyletylamínu k „objektu nášho záujmu“.

Podobné pocity zaplavujú celé naše telo, prúdia nám po celej koži. Vtedy si myslíme, že tento pocit „lásky“ je tak skutočný a čistý, že sa mu nič nevyrovná.

Hoci máme čiastočne pravdu, za príbehom vzájomnej príťažlivosti dvoch ľudí sa skrýva podstatne viac.

V čom spočíva tajomstvo príťažlivosti

Na základe výskumov, ktoré vykonali Jung, Freud a iní psychológovia, náš výber partnera či partnerky je podmienený obrazom, ktorý sme si utvorili a poskladali ešte v rannom detstve.

Tento obraz predstavuje osobu, ktorá sa v našom detstve o nás starala najviac, alebo osoby, na ktoré sme sa najviac spoliehali.

V našom útlom detstve sme od týchto osôb boli úplne závislí, no z dôvodu ich ľudskej krehkosti, nedokonalosti alebo ignorancie sa pri našej výchove dopustili aj nejakých chýb.

Napríklad mohli byť nedostupní, panovační, vyčítaví či dokonca krutí. V tom lepšom prípade nás zase mohla vychovávať osoba, ktorá bola milujúca, citlivá, trpezlivá a ktorá nám bola oporou.

Alebo sme tiež mohli zažiť kombináciu viacerých týchto čŕt, a to už od momentov, keď sme ešte len boli v maternici až do veku približne troch až piatich rokov. Práve v tomto období sa utvára naša predstava o svete a láske.

Hlboká a silná romantická príťažlivosť, ktorú už ako dospelí pociťujeme k inej osobe, je len podvedomou túžbou uzdraviť naše rany, ktoré nám zostali od obdobia útleho detstva, od našich prvých vychovávateľov.

Na vedomej úrovni si prajeme eufóriu a všetky veci, ktoré so sebou prináša zidealizovaná romantická láska. Zidealizovaná romantická láska je taká, do ktorej všetci tak ľahko padáme v počiatočných fázach vzťahu.

V týchto fázach máme nášho romantického partnera silno zidealizovaného, stále o ňom snívame a v hojnej miere ho takouto láskou aj zahŕňame.

Avšak v našom podvedomí sa nachádzajú hlbšie potreby, ktoré doslova kričia a vyžadujú si našu pozornosť. Tieto hlbšie potreby sa prejavujú spôsobom, ktorý nazývame „imago zhoda“.

Imago je časť podvedomej mysle, ktorá sa správa veľmi podobne ako dieťa, u ktorého bolo na začiatku imago vytvorené.

Podvedomá myseľ sa prejavuje najmä túžbami a emóciami. Úplne ignoruje rozum. Chce čo chce a hádže do vetra všetky spoločenské normy, slušnosť, súcit a ostatné dôležité vlastnosti ľudskej nátury.

Podvedomá myseľ pracuje ako biologický počítač, v ktorom sú uložené všetky naše spomienky. Patria sem aj udalosti, ktoré sa nám prihodili v úplne rannom detstve – z toho dôvodu sa možno nezaznamenali do našej vedomej pamäte.

Niektoré predstavy, ktoré máme ohľadom seba a zdá sa, ako keby nedávali zmysel, sa často tvoria práve v našom podvedomí na základe našich úplne prvých spomienok.

Niektorí ľudia sa dokonca domnievajú, že sme si tieto podvedomé predstavy priniesli z minulých životov.

Prvá fáza lásky – chemický experiment

V prvých fázach lásky sa cítime, ako by sme v našej rodine boli „miláčikmi“, dokonca aj v prípade, že v období, keď sme ešte boli deťmi, s nami až tak dobre nezaobchádzali.

Noradrenalín, dopamín, fenyletylamín a iné neurochemické látky doslova zmenia náš organizmus na jeden chemický experiment – naše telo je zaplavené látkami, účinkom ktorých sa nám potia dlane, v bruchu nám „lietajú motýliky“ a srdce nám bije ako opreteky.

Táto „eufória“, ktorú pociťujeme v počiatočných štádiách lásky je nevyhnutná na to, aby sme sa dokázali úplne odovzdať niekomu, kto môže vyliečiť naše najhlbšie rany. A naša podvedomá myseľ vie presne, kto to je.

Keď láska začne zovšednievať a začína nás nudiť až otravovať, vstupujeme do druhej fázy lásky, ktorá sa stáva „bojom“. Je dôležité si uvedomiť, že toto obdobie má byť len prechodné obdobie.

Ak ste vo vzťahu s niekým, kto vás ponižuje, ignoruje, je citovo nedostupný, nie je do Vás naozaj zamilovaný alebo vám už nevenuje výnimočnú pozornosť, vždy je tu ešte veľa iných ľudí, ktorí budú mať o vás väčší záujem. Je čas konať.

Z nejakého dôvodu, toto nie je osoba, ktorá vám pomôže dokončiť uzdravenie, vyzdravenie, ktoré potrebujete, aby ste mohli zažiť ozajstnú, pravú lásku.

Táto osoba nám dokonca mohla ublížiť rovnako, ako nám už ublížili kedysi, takže sme si vďaka nej ešte silnejšie začali uvedomovať našu ranu a potrebu ju uzdraviť. Nebude to teda táto osoba, cez ktorú sa nakoniec udeje naša zmena.

Predsa len v prvej fáze lásky zažívame stav vysokej bdelosti a jasnosti vedomia. Podľa toho, čo vieme, tento stav sa najviac približuje stavu duševného blaha – a vie to byť úžasný pocit!

Obr.: Prvá fáza lásky je plná vášne, eufórie a zmyselnosti. Obraz: „Vášeň“, olejomaľba, autor Leonid Afremov

Druhá fáza lásky – boj o moc

Druhá fáza lásky má skoro rovnako univerzálne znaky ako prvá fáza. No na rozdiel od pocitu vzrušenia a eufórie, budeme sa pravdepodobne cítiť nechcení a nemilovaní, pretože si začneme uvedomovať, že náš partner nenapĺňa všetky naše emocionálne potreby.

Nakoniec sa však naučíme, ako dosiahnuť naplnenie týchto potrieb jemnejším, súcitnejším spôsobom. V druhej fáze lásky to často prebieha nasledovne:

• On alebo ona sa necítia byť milovaní, preto sa začnú jeden druhému vzďaľovať alebo sa začnú jeden pred druhým uzatvárať.
• Jeden z partnerov sa cíti byť opustený a dáva to najavo.
• Niektorý partner môže veľa plakať, iný partner zas môže často kričať.
• Výhovorky a obviňovania sú na dennom poriadku.
• Máme sklon vidieť v našom partnerovi len negatíva a zabúdame na všetky pozitíva.
• Namiesto povznesenosti a šťastia pociťujeme sklamanie a beznádej.
• Ide nám na nervy úplne všetko (a máme pocit, že to tak má byť!).
• Vo vzťahu chýba skutočné spojenie.
• Môže dochádzať k výbušným bojom a k zmiereniu.
• V druhej fáze lásky budú obaja partneri pravdepodobne pociťovať miernu, no neustálu úzkosť a bolesť, pretože sa u nich opakujú vzory emocionálneho správania z ich detstva.

Je dôležité si uvedomiť, že táto fáza sa skončí. Mnohé vzťahy však túto fázu neprekonajú, pretože nepochopia jej dôležitosť a nevyhnutnosť.

Druhá fáza lásky slúži na to, aby naše Vyššie Ja urobilo jednu z dvoch vecí: Buď vzťah ukončíme a s partnerom sa rozídeme, alebo náš vzťah postúpi do ďalšej fázy.

Tretia fáza – pravá láska

Keď sme už vyčerpaní zo všetkých tých bojov nášho zraneného vnútra, ktoré je vo vzťahu so zraneným vnútrom nášho partnera, môžeme sa rozhodnúť „vzdať to“.

Možno sa však rozhodneme posunúť náš vzťah na vyššiu, uvedomelú úroveň.

Uvedomelá láska sa nezakladá na bláznivej chémii či neustálych bojoch. Neexistuje v nej emocionálne odlúčenie či neustále naťahovanie sa v snahe umlčať, donútiť či presvedčiť partnera, aby nám dal to, čo potrebujeme, aby sme sa cítili byť milovaní.

Namiesto toho sme sa naučili rásť. Naučili sme sa lepšie spôsoby, ako vyjadriť naše potreby, naše srdce a naše pocity opustenosti, odmietnutia či strachu.

Obaja partneri si začínajú uvedomovať, ako sa podieľajú na správaní, začínajú si uvedomovať následky svojich činov vo vzťahu. Namiesto používania sily, manipulácie či stiahnutia sa, začínajú sa viac otvárať a dávať svojmu partnerovi lásku tak, ako ju partner potrebuje.

Namiesto snahy o naplnenie len svojich potrieb sa začnú naozaj zaujímať o druhú osobu a podporovať ju. A v tomto procese sa začne diať veľká zmena.

Začíname sa zbavovať obranného mechanizmu, ktorý sme si vytvorili ako nástroj prežitia ešte v detstve, keď nás zranili. Začíname sa otvárať skutočnej intímnosti – telesne, emocionálne, sexuálne a duchovne.

Môžeme začať pociťovať, že sme nažive a naplnení.

Avšak neurochemikálie, ktorými sme mali zaplavené telo v prvej fáze lásky, sú vystriedané podobnou zmesou chemikálií, akú pociťujú majstri meditácie súcitu.

Začíname, podobne ako budhistický mních, reagovať novým, odlišným spôsobom na „zákruty a prekážky“ v živote. Náš mozog sa stáva pružnejším, môžeme dokonca začať pociťovať zlepšenie imunitného systému a lepšiu činnosť nervovej sústavy.

Nie sme už viac v stave „boj alebo útek“, a hoci sa stále objavia nejaké problémy či prekážky, berieme na seba plnú zodpovednosť za všetko, čo sa prihodí v našom živote.

Takto stúpame stále vyššie na ceste lásky.

Obr.: Tretia fáza lásky je podobná súcitu.

Autorkou článku je Christina Sarich

O autorke:                                                                                                                                                  

Christina Sarich je hudobníčka, jogínka, filantropka a autorka na voľnej nohe, ktorá venuje veľa času štúdiu osobností, akými sú Lao-c´, Paramahansa Yogananda, Rob Brezsny, Miles Davis a Tom Robins.

Svoje poznatky potom sprostredkúva v zaujímavej podobe čitateľom, ktorí sú na ceste za „prebudením“ a chcú „vidieť väčšie súvislosti“. Jej blog nesie názov Yoga for the New World (Joga pre nový svet), jej najnovšia kniha sa volá Pharma Sutra: Healing The Body And Mind Through The Art Of Yoga (Farma sutra: liečenie tela a mysle pomocou umenia jogy).

Spracovala: Silavedomia.sk