Keď ste boli malí, báli ste sa tmy? Väčšina z nás áno. A pochybujem, že by sme niekedy premýšľali nad tým, že by sme spochybnili tento strach.
Bolo takmer prirodzené, že sme sa báli tmy, pretože tma je plná neznámych vecí, ktoré by nám mohli ublížiť.
Ale čo sa zvyčajne stalo, keď sme rozsvietili svetlo? Naučili sme sa, že neznáme veci nie sú až také desivé. A ani také neznáme. Boli len súčasťou nášho prostredia.
Naučili sme sa spájať temnotu s desivými a neznámymi vecami a to, že je lepšie nerozprávať so svojimi temnými myšlienkami a emóciami.
Priniesť svetlo do nášho emocionálneho tieňa je oveľa náročnejšie než fyzicky zasvietiť stolnú lampu. Preto sa tomu vyhýbame.
Povrchnosť je jednoduchšia. Ale táto temnota našej duše má vlastný život, ktorý rozkvitá, či sa ju rozhodneme alebo nerozhodneme pripustiť.
Je tam a má veľkú silu.
Pochopenie temnoty
Tento strach z emocionálnej zložitosti rástol spolu s nami a časom sa stal naším tieňom. Je to skrytá súčasť nás samých, ktorá ovplyvňuje naše rozhodnutia oveľa častejšie, ako by sme si to uvedomovali.
V skutočnosti vynakladáme veľa úsilia, aby sme tento strach potlačili a ukryli ho pred sebou a ostatnými. Je to naša tmavá stránka. Časti nás, za ktoré sa hanbíme a bojíme sa ich ukázať.
Ale tým, že budeme našu tmavú stránku popierať, neuvidíme, že do vnútornej temnoty kladieme aj naše silné stránky.
Z dôvodov vychádzajúcich z minulosti sme sa rozhodli túto negatívnu stránku popierať a ukryť bez toho, aby sme ju hlbšie preskúmali.
Takto sa na oplátku udržujeme od skutočného vyjadrenia nás samých. Mnohými spôsobmi môže byť ukrývaný tieň považovaný za najvyššiu formu zrady.
Tým, že zakrývame túto časť nás, hovoríme, že si nezaslúžime ukázať naše úplné Ja, čím zrádzame samých seba.
Na revanš, tajomstvo, manipulácia a predstieranie preberajú veľké časti nášho života zo strachu, že budeme nechránení a odmietnutí za tú časť nás, ktorú ukrývame.
Ako sme uviedli, náš tieň sa môže prejaviť ako naša slabosť alebo sila. Ak si uvedomujeme naše skutočné Ja, dostávame príležitosť vyjadriť svoju silu. Avšak, ak tieto kvality ignorujeme, vždy nám to spôsobí škodu.
Čím viac potláčame tmavé zákutia nášho bytia, tým viac čelíme poruche našej osobnosti. Môže sa to prejaviť vo forme závislosti, úzkosti, zámerne stroskotaných vzťahov alebo prác, alebo vo forme iného správania, ktorým ničíme samých seba a iných ľudí.
Ak si chcete uvedomiť svoj tieň, musíte priniesť svetlo do svojich rán a dať si šancu vyliečiť sa a zmeniť. Ale ak sa rozhodnete zavrieť oči, vaše rany budú postupne hniť a prinášať jed do vašich životov.
Ak chcete prehĺbiť svoju duchovnosť, musíte prejsť cez vlastný tieň
Každá duševná práca si vyžaduje vystaviť sa a pochopiť svoj tieň. Ak sa výhradne zameriame na hľadanie svojho tieňa, udrží nás to mimo miest hanby, viny, žiarlivosti, nenásytnosti, konkurencie, žiadostivosti a agresie.
Ale práve tieto emócie musia byť spracované skôr, než sa dostaneme k našim svetlým stránkam. Ešte aj určité duchovné cvičenia, ako je meditácia, sa môžu stať pre nás ťažké, keď sa pokúšame ignorovať svoj vlastný tieň.
Jeho potlačenie sa preukáže, keď zatvoríme svoje oči a ostaneme len s našimi myšlienkami. Rovnako ako pri všetkých silných emóciách, to, na čo sa nechceme pozrieť, nás zvyčajne udržiava uzavretých a v odmietaní.
V hĺbke našej duše vieme, že tieto kvality a pocity sa usadia v nás a ich ukrývanie nás vedie k prežívaniu neautentického života a niekedy až k nepochopiteľnému seba-deštruktívnemu správaniu.
Ak svoj tieň neuznáme a neprijmeme, hĺbka nášho duchovného a osobnostného rastu je obmedzená. Tým, že sa odmietame pozrieť na vlastnú temnotu, odmietame potrebu byť celkom prijatý inými ľuďmi.
Začíname si príliš idealizovať našu vlastnú stránku získanú prostredníctvom nášho vnímania reality. Tá na druhej strane utvára našu osobnosť, povrchnú stránku nás, ktorú svet vidí.
Naše úlohy a osobnosť sa pokúšajú čo najlepšie nám pomôcť, aby sme sa cítili úctyhodní a sympatickí. Pre niektorých to znamená byť inteligentní, úspešní a silní, kým pre iných je to presný opak.
Akokoľvek sa naša osobnosť pokúša ovládať život, je to len ďalší pokus byť milovaní za niečo, kým nie sme.
Ak sa tento čiastkový obraz nás samých udrží neporušený, spôsobíme si odlúčenie. Posolstvo je: „Nechcem vidieť a cítiť určité časti môjho vnútra a radšej súdiť iných za to, že ukazujú a žijú to, čo som sa ja rozhodol odmietnuť,“ a preto si vyberám odlúčenie vo vnútri i navonok. Je to bolestivé väzenie nepretržitej izolácie.
Objímte celé svoje Ja
Cesta k nášmu svetlu vedie cez temnotu. Či chceme alebo nie, temná stránka v nás je veľmi aktívna, hoci je skrytá a navonok neviditeľná.
Ale my vieme, že je tam a neustále nás žiada o odhalenie. Tieň by sa mal stretnúť v bezpečnom a milujúcom prostredí. Inak sa príliš bojí, že jeho obraz spôsobí spúšť a ešte väčšiu izoláciu.
Keď je v bezpečí, môžeme začať hľadať, zisťovať a vyjadrovať to, čo bolo ukryté pred naším vedomím.
Existujú mnohé nevyleštené diamanty sily, kreativity a krásy, ktoré sme udržali za hranicami, aby sa ostatní naši blízki necítili byť malí a vystrašení.
Hovoriť so svojím tieňom predstavuje obrovský krok k vyliečeniu a sebaláske. Spočiatku, keď sa vydáme na túto vzrušujúcu a nevyhnutnú cestu, nemusíme si byť istí, kým v skutočnosti sme.
Ale to len preto, že sme takí zvyknutí na naše masky, ktoré vyjadrujú naše pravé Ja. Je to ako stretnúť známeho cudzinca. Čoskoro sa nám objavia nové možnosti, voľby a dojmy.
Náhle môžeme čeliť mnohým otáznikom v našom živote z miesta sily a pravosti. Posilňujeme svoju schopnosť byť na tomto svete úplnejší a reálnejší. Tak, ste pripravení?
Zdroj: collective-evolution.com
Ďakujem za tento článok..