„Až keď sa stratíme, začíname naozaj rozumieť sami sebe.“
Múdre slová od slávneho básnika Henryho Davida Thoreaua, ktoré inšpirovali tisíce ľudí k hľadaniu cieľa a zmyslu svojho života. Prečo sa však „stratiť sa“ zdá byť najlepšou cestou k nájdeniu našich pravých ja?
Dokonalý spôsob v skutočnosti nikto nepozná, no zdá sa, že mnohí ľudia zo Západu sú presvedčení o tom, že duchovné cesty fungujú.
Prečo cestujeme, aby sme našli samých seba
Zrejme najbežnejším dôvodom, prečo sa ľudia rozhodnú dostať čo najďalej od svojich problémov je ich pocit, že musia ísť určitou cestou, aj keď k tomu nie sú motivovaní.
Patria sem veci ako ísť na dobrú školu, získať dobre platenú prácu, oženiť či vydať sa, atď. Nazdávajú sa, že dôjde k ´intuitívnemu precitnutiu´, ktoré ich donúti uvedomiť si, čo chcú spraviť so svojím životom.
Problém je ten, že toto často nikdy nenastane. Máme pocit, akoby sme fungovali na autopilota, bezcieľne prechádzajúc podnetmi každodenného života.
Nasledovať naše sny považujeme za hlúpe a nie bezpečné, lebo je to také vzdialené od cesty, ktorú nám pripravili tradičné a spoločenské štandardy.
A tak po odvážnom rozhodnutí vydať na duchovnú cestu máme pocit, že sme konečne prevzali kontrolu nad našimi životmi a pretrhli tú monotónnosť.
Pociťujeme túto neukojiteľnú túžbu po zjednotení s naším vnútorným ja a nájdení toho, čo naozaj chceme, a tak začíname s predstavou nájdenia priamej cesty vedúcej k nášmu „pravému ja“.
Realita je však taká, že život je cesta, ktorá nemá žiadny zreteľný koniec, je veľmi podobná kruhovému bludisku. Preto sa nebojte bludiska, stratiť sa môže byť bodom obratu k zisteniu toho, čo vás skutočne zaujíma.
Ak hľadáte, kde začať, vyskúšajte týchto 5 miest.
5 miest pre duchovné cesty
1. Prameň rieky Ganga (India)
Najposvätnejšia rieka hinduizmu sa tiahne Indiou v dĺžke viac ako 2000 kilometrov. Tisíce ľudí konajú každý rok púť k prameňu pri chráme Gangotri, putujúc od mesta pešo 24 kilometrov.
Pri pramienku vody na konci púte vykonávajú pútnici daršány (obety), žiadajúc o požehnania.
2. Camino de Santiago (Španielsko)
Hrob apoštola svätého Jakuba je taký populárny, že bol menovaný za prvú európsku kultúrnu trasu a miesto Svetového dedičstva UNESCO.
Trasa k nemu vedie 783 kilometrov po pobreží Atlantického oceánu, no odporúča sa absolvovať ju na bicykli alebo na koni. Niektoré odvážne duše sa ju rozhodnú prejsť pešo, lebo je to tradícia.
Výlet trvá asi mesiac, preto buďte pripravení.
3. Zlatý chrám (India)
Tento jagavý chrám sa nachádza v Amritsare na indicko-pakistanskej hranici a je známy ako najposvätnejšie miesto sikhizmu.
Stojí uprostred posvätného jazera Amrit Sarovar, zatiaľ čo pútnici sa kúpu v jazere a pomaly sa posúvajú v smere hodinových ručičiek popri jeho mramorových okrajoch.
Návštevníkom je dovolené zúčastniť sa na modlitbách vnútri a okolo chrámu.
4. Hora Athos (Grécko)
Známa ako „svätá hora“, s 20 kláštormi východnej ortodoxnej cirkvi, obklopujúcimi jej svahy na gréckom polostrove Chalkidiki.
Pravidlá sú však prísne, lebo naraz smie vstúpiť len 100 pútnikov ortodoxného a 10 pútnikov neortodoxného vierovyznania a smú to byť len muži vo veku nad 18 rokov. Povolenia pre stúpencov neortodoxnej cirkvi musia byť robené 6 mesiacov vopred.
Aby ste sa dostali k hore, musíte ísť na člne a medzi kláštormi potom môžete kráčať pešo.
5. Pútnický okruh 88 chrámov (Japonsko)
Na ostrove Šikoku sa nachádza 88 chrámov, roztratených pozdĺž 1500 kilometrov dlhej trasy. Symbolizujú 88 zlých ľudských vášní, definovaných budhizmom.
Tradične sa táto púť chodila pešo, no dnes ju môžete autobusom absolvovať v priebehu jedného dňa.
Ak hľadáte niečo trochu modernejšie s rovnakým efektom, je to dobrý začiatok.
Záver
Aj keď vám duchovné putovanie môže pomôcť nájsť nejaký cieľ či zmysel, tie správne odpovede budú vždy hlboko vo vašom vnútri.
Až príliš často sa snažíme nachádzať zmysel mimo nášho tela, pričom v skutočnosti je odpoveď vnútri nás. Oko dokáže vidieť všetko okrem seba, skúste teda pozrieť do zrkadla a možno nájdete práve to, čo vám chýba!
Zdroj: thespiritscience.net, Spracovala: Silavedomia.sk
ametyst says
no a ja by som chcela na tú svätú horu v Grécku (4.) … ale zrovna tam je diskriminácia 😀