„Dvere k duši sú odomknuté; nepotrebujete prosiť vrátnika, tie dvere pred vami sú vaše, určené pre vás a keď mu poviete, vrátnik poslúchne.“ – Robert Bly
Čo keby ste zistili, že je niekde kľúč, ktorý vám umožňuje podľa ľubovôle otvárať a zatvárať vaše dvere bez použitia psychedelík? Čo keby ste zistili, že ten kľúč nielen držíte, ale že tým kľúčom ste vy sami? Otvorili by ste tie dvere, alebo ich nechali zavreté?
Takže, tým kľúčom ste vy a či už sa tými dverami rozhodnete vstúpiť alebo nie, je voľbou, hoci neviditeľnou, ktorá mení život.
Vy ste vozidlom pre ten výlet, no toto považujte len za náčrt cesty.
A podrobný itinerár? Nuž, ten môžete získať len vy – nie tá časť vášho ja, ktorá toto číta, ale časť vášho vedomia v zmenenom snovom stave, ktorá bude cestovať za dvere vnímania do divokosti sveta, v ktorom sa nachádza živosť všetkých vecí – pretože sa dá nájsť len na mieste s vyhradeným prístupom.
Na mieste, kam môžete cestovať, no kam vás nikto nemôže nasledovať – dokonca ani tá vaša vedomá, bdelá verzia, ktorá teraz hľadí na tieto slová.
Psychedeliká a ich vplyv na zmenené stavy vedomia
Ak ste už experimentovali s psychedelikami, tak veľmi pravdepodobne viete, aké to je, cítiť ten druh „živosti“ všetkých vecí, o ktorom hovorím. No aj keď ste psychedeliká neužívali, túto živosť všetkých vecí v okolitom svete ste v nápadnej miere takmer určite zažili aj vy.
Aspoň raz, no pravdepodobne viackrát, v detstve – ako chvíľu, kedy svet okolo vás získal trblietavú žiaru, farby sa náhle zdali jasnejšie, zvuky hlasnejšie a zreteľnejšie, fyzické pocity zosilnenejšie a, čo bolo najpozoruhodnejšie, dokázali ste svet okolo vás CÍTIŤ.
Nehovorím tu o fyzickom, dotykovom druhu pocitu, ale o nehmotnom, energetickom zmysle pocitu, kedy ste vnútri takmer dokázali cítiť svetelnosť okolitého sveta a vy ste s tou svetelnosťou spočinuli v harmónii, akoby ste boli jedno.
Boli ste prítomní, vaše vnímanie bolo zmenené, vaše zmysly zosilnené.
Stručne povedané, kanály vašich senzorických brán sa do istej miery otvorili, čo je proces, o ktorom sa bežnejšie hovorí ako o otvorení dverí vášho vnímania.
Senzorické brány vysvetlené: vedecké pozadie brán vnímania
„Brány vnímania“ sú súčasťou vášho mozgu a centrálneho nervového systému, zodpovedné za filtrovanie vstupov zo všetkých vonkajších stimulov, vrátane tých, ktoré prichádzajú od všetkých vašich zmyslov – hmatu (pocitu fyzického aj nefyzického), zraku, sluchu chuti a čuchu.
Tento proces, známy ako „senzorické triedenie“, nám umožňuje rozlišovať rozdiel medzi „ja“ a „nie ja“. Prostredníctvom senzorického triedenia sme schopní zvládať a chápať neustály prúd senzorických údajov z vonkajšieho prostredia.
Bez neho by sme neboli schopní filtrovať dôležité od nedôležitého a všetky zmyslové údaje by sa nás hlboko a zásadne dotýkali, boli by sme sa nadmerne stimulovaní a zahltení a „zošaleli“ by sme – aspoň teda podľa súčasnej medicíny.
Viete, mnoho ľudí, ktorých dnes označujú za „schizofrenikov“, má široké senzorické triediace kanály, ktoré nevedia uzavrieť, čo spôsobuje preťaženie podnetmi.
V kultúrach prírodných národov by týchto ľudí, naopak, nazývali ŠAMANMI a učili by ich mať svoje brány vnímania pod kontrolou, vedieť ich podľa potreby otvárať a zatvárať.
Vždy existujú spôsoby, ako začať otvárať svoje brány vnímania, alebo tiež zmyslové triediace kanály, bez použitia psychedelík. Samozrejme, prežívanie nebude také intenzívne ani okamžité, no nebude ani krátkodobé.
Naopak, použitím postupov, ktoré do istej miery pomôžu otvoriť vaše zmyslové triediace kanály zmenou vášho stavu vedomia, sa učíte otvárať brány vnímania do metafyzického pozadia sveta a odhaľovať stále hlbšie pravdy pre seba a svet okolo vás.
V podstate, pohrávaním sa s bránami vnímania týmto spôsobom, namiesto používania myseľ pozmeňujúcich látok, vám umožňuje namiesto jednej život meniacej skúsenosti, pri ktorej na krátky čas vidíte hlbšie významy života (t.j. „tripu“), zmeniť svoj život, kde každá chvíľa je prežívaním na trvalej ceste do ďalších, nepreskúmaných hlbín života.
Hypnóza a meditácia
„… tí, ktorí experimentujú s hypnózou, zisťujú, že, na istej hĺbke tranzu sa nie nečasto stáva, že subjekty, ponechané osamote a bez vyrušovania, si začnú byť vedomé imanentného pokoja a dobra, ktoré je často spájané s vnímaním svetla a priestorov nesmiernych, no nie osamelých (Aldous Huxley, Diabli Londýna 99).”
Praktizovanie hypnoterapie, resp. meditácie na pravidelnej báze je skvelý spôsob, ako sa začať pohrávať s metafyzickým pozadím svojho ja a sveta, zaklopaním na podvedomé, inak ignorované časti vašej mysle.
Tieto postupy pomáhajú otvárať v mysli dvere, za ktorými zostávajú roky väznené a zúfalo čakajúce na svoje (a tým aj vaše) vyslobodenie veci, ako sú traumy z minulosti, ktoré vás držia na mieste.
Meditácia a hypnoterapia sú tiež skvelé nástroje pre spojenie sa so svojou intuíciou, pre pomoc uvidieť vám väčší obraz súčasných problémov, umožňujúc vám zamerať sa skôr na hlbšie pravdy a lekcie, ktoré v sebe nesú, než na svetské, povrchné detaily vašich problémov.
Tie vlastne, pri pozorovaní v tomto svetle, nakoniec prestanú byť problémami a namiesto toho sú poskytnutými širokými cestami vnútorného bádania a rastu.
Šiesty zmyslový kanál: pocitový zmysel
Šiesty zmyslový kanál, známy tiež ako pocitový zmysel, ako protiklad hmatu, hovorí o schopnosti ľudí cítiť. Vzťahuje sa k neviditeľnému druhu pocitu, ako opaku fyzického dotyku, stelesňujúcemu ingrediencie piatich zmyslov ľudských bytostí.
Jeden je neviditeľný a subjektívny, ďalší zachytáva zväčša len objektívnu skúsenosť fyzického dotyku, cítenie štruktúry človeka alebo objektu.
Pocitový zmysel, vzťahujúci sa k schopnosti cítiť neviditeľné, opisuje pocity, odohrávajúce sa v našom vnútri, keď sa vo svojom každodennom živote stretávame s rôznymi skúsenosťami a niekedy sa nazýva šiestym zmyslom, alebo šiestym zmyslovým kanálom.
Pre lepšie pochopenie šiesteho zmyslového kanálu si predstavte nasledujúci príklad:
Prichádzate domov z práce a pýtate sa svojho partnera, čo sa stalo. „Nič,“ zanie rýchla odpoveď.
Lenže podľa tónu jeho hlasu viete, že nič znamená všetko a že by ste mali radšej reagovať slovami ako „povedz mi, prosím, čo sa stalo“, ak nechcete zažiť tichú večeru – ktorá tiež evokuje pocitový zmysel, keďže ticho hovorí samo za seba a je naplnené nepríjemným napätím – a nechcete v tú noc spať na gauči.
Jednoducho povedané, prebudenie toho pocitového zmyslu (o ktorom sa často nehovorí, pretože nepatrí medzi päť základných zmyslov, o ktorých nás učili, že ich máme), kultivuje vašu schopnosť cítiť, schopnosť cítiť neviditeľné, nevyslovené a nevidené významy situácií a vecí, ktoré robíte a hovoríte vy a ostatní.
Pre rozvinutie svojej schopnosti cítenia venujte pozornosť tomu, aký máte z vecí pocit. Situácie interpretujte najprv svojím srdcom, až potom myšlienkami.
Pre hlbšie pochopenie šiesteho zmyslového kanálu a toho, ako môžete začať opäť získavať svoj pocitový zmysel, si o tom skúste niečo vypočuť v tomto interview so Stephenom Buhnerom.
Zdroj: collective-evolution.com, Spracovala: Silavedomia.sk
nemôžeme ten 6. zmysel nazvať intuícia?