„To, čo nedovedieme do vedomia, sa v našich životoch objaví ako osud.“ – Carl Jung
Čo je Tieňové Ja? Pravdepodobne sme počuli o tom, že sa to označuje ako naša „temná stránka“. Ale čo to skutočne znamená a ako sa to formuje?
Je to niečo, čoho sa máme báť, alebo to máme uctievať? Ak je tieň taký bezvýznamný, prečo sa zdá, že sa to presadzuje napriek našim početným snahám zrušiť jeho naliehanie?
Tieňové Ja zahŕňa aspekty našej osobnosti, ktoré sa rozhodneme odmietnuť alebo potlačiť. Máme svoj vlastný osobný tieň a spoločnosť odzrkadľuje náš kolektívny tieň – časti, ktoré sa všetci rozhodneme ignorovať.
Veľká časť bolesti, ktorú vidíme odzrkadlenú vo svete, je formou kolektívneho tieňa.
Nie je to náhoda, že „Tieňová vláda“ a jej fungovanie sa prejavujú ako prehnané vyjadrenie našich vlastných zvráteností, chamtivosti, nedôvery, morálnej hlúposti, atď.
Je to „skutočná“ vláda, ktorá sa ukrýva v tieni. Idealizovaná je vláda, ktorej chce každý dôverovať v sprievodoch, ktoré sú ako komediálne, nacionalistické bábkové divadlo.
„Hlboký stav“ je ako hlboké Ja, potlačené a ignorované po stáročia prechádza okolo sveta zapríčiňujúc nekontrolovaný zmätok a násilie (až do nedávnej doby, keď sa my všetci stávame ochotnejšími pozrieť sa naše vlastné osobné Tiene).
Carl Jung a jeho koncept Tieňa
Psychológ Carl Jung je známy svojím formulovaním konceptu Tieňa. Pravdepodobne to však nebolo celkom presné, keďže ľudské bytosti sú osobnosťami.
Pojem si zapožičal od Friedricha Nietzscheho. Obaja veľkí myslitelia varovali pred mimoriadnymi nebezpečenstvami nadmerného nevedomia.
Hnev, sebectvo, násilné tendencie, túžba po nekontrolovateľnej moci a sexuálne túžby, to všetko sú neželateľné vlastnosti, ktoré sa zmrákajú nad spoločnosťou a sú skryté do takej miery, až sa vyhli kontrole.
V krátkosti, máme idealizované „ja“, a potom máme tieňové ja. Presnejšie povedané, sme kombináciou oboch. Konfrontovanie a rozvíjanie tieňa má však svoje výhody.
Jung často odkazoval na túto zanedbanú časť nás samých ako na „Zlatý tieň“.
Narážal tým na dary, ktoré táto naša časť môže venovať, ak sme dostatočne statoční na to, aby sme sa pozreli, čo sme potláčali – často počas svojho celého života (alebo niekoľkých životov).
„Tieň“, ako napísal Jung v roku 1963, je:
„Tá skrytá, potlačená, z veľkej časti podradená a vinami naložená osobnosť, ktorej definitívne následky/dôsledky sa dostanú späť do sféry našich živočíšnych predkov, a tak tvoria úplný historický aspekt nevedomia.“
Tieň z pohľadu Freuda
Freud bol orientovaný na patológiu. Sústredil sa na to, čo s nami nebolo v poriadku a tiež na to, čo nefunguje.
Ale Jung bol orientovaný teleologicky – v tom zmysle, že sa zameriaval na to, čo u nás dobre funguje, alebo je v nás, ako celku, správne.
A to zahŕňa nás spolu s našimi temnými stránkami a Tieňovým Ja.
Psychologický Tieň sa nie veľmi líši od tieňa, ktorý sa vytvára, keď sa prechádzame pod slnkom. Vo fyzickej realite, tieň nie je ničím iným, než tmavou oblasťou, kde je svetlo blokované nepriestupným objektom.
Svetlu nie je dovolené plne svietiť, a tak sa vytvorí tieň.
V nás samých, miesta, kde sme nemali silu plne vyžarovať svetlo, sme rozvinuli egoistickú osobnosť, ľahko a účinne obmedzenú alebo zmiernenú jednoducho umožnením svetlu, aby prúdilo do vnútra.
Takže osvietenie nám umožňuje oslobodiť sa z okov ega.
V učeniach Zen sa dozvedáme, že ego je „mýtom“ Seba – inými slovami, sú to časti nás, ktoré popierame alebo zveličujeme, bez skutočného zmyslu pre naše Vyššie Ja.
Naše „ja“ je jednoducho vytvorené našou mysľou, zábleskom existencie „Ja“, ktoré dáva inštrukcie pre vlastný význam seba.
Je to v skutočnosti ten príbeh, ktorý sme rozprávali pre seba, sami sebe, ako deti, každú noc pred tým, ako sme išli spať. A potom zasa, keď sme sa ráno zobudili do nového dňa.
„Toto vlastné ego, na ktorom tkvieme, je zdrojom takmer všetkých našich problémov, pretože ide o samo referenčný vesmír, ktorý je klamlivý vo svojich predpokladoch o skutočnosti.“
Ako také, pomenovanie a riešenie Tieňového Ja pomáha minimalizovať tento klamlivý predpoklad skutočnosti a približuje nás k Pravde a Slobode. Je ironické, že o Tieňové Ja sa staráme len vtedy, keď sa oslobodíme od jeho ilúzií.
Jung vo svojej knihe Aion v roku 1951 povedal:
„Tieň je morálnym problémom, ktorý je problémom celej ego-osobnosti, lebo nikto si nemôže uvedomiť tieň bez vynaloženia značného morálneho úsilia.
Stať sa toho vedomým zahŕňa spoznanie temných aspektov osobnosti ako teraz existujúcich a skutočných. Tento čin je základnou podmienkou pre akýkoľvek druh sebapoznania.“
Ďalšie pohľady
Ako napísala Theresa Bimka:
„Avšak dobrou správou je to, že keď sa ego konečne vzdá svojho riadenia – rekalibrácia – nájde sa nová homeostáza a ego sa ujme svojej novej pozície podmienenej Archetypu Seba.
Namiesto nesprávneho alebo malicherného vládcu sa stane verným služobníkom.
Toto rekonštruované ego má schopnosť byť vnímavým, tvorivým, pružným a je k dispozícii na vykonanie veľkej práce transformácie.
Takže, my sa nesnažíme zbaviť sa ega, ako sa to často dezinterpretuje, ale chceme, aby ego rozpoznalo, kde je jeho „skutočné“ miesto, kde má slúžiť.
Byť schopným rozpoznať a pomenovať tento proces môže niekomu priniesť mimoriadnu úľavu.“
Záver
Ako riešite Tieňové Ja a ako ho vynášate na svetlo vy? Existuje sedem znamení, ktoré ukazujú, že váš Tieň sa ukazuje.
Namiesto toho, aby ste potláčali tieto tendencie, všimnite si, kedy sa s nimi spájate. Potom si ticho sadnite, aby ste sa spýtali na to, ktoré aspekty vašej temnejšej stránky si žiadajú byť pomenovanými a liečenými.
Spracovala: Silavedomia.sk
Pridaj komentár